1, 2. a) Aký boj často zvádzame, pokiaľ ide o rešpektovanie autority? b) O akých otázkach budeme uvažovať?

SLEDOVAL si niekedy reakciu malého dieťaťa, keď od neho rodič žiadal niečo, čo sa mu nechcelo urobiť? Zrejme si na jeho tvári jasne videl, ako vo svojom vnútri bojuje. Počulo rodiča a vie, že by ho malo poslúchnuť, ale tentoraz proste nechce. Aj my občas zvádzame takýto vnútorný boj.

² Rešpektovať autoritu nie je vždy ľahké. Vnímaš to tak niekedy aj ty? Ak áno, nie si sám, kto bojuje s takýmito pocitmi. Žijeme v čase, keď sa neúcta k autorite prejavuje v takej miere ako nikdy predtým. No Biblia hovorí, že ľudí, ktorí majú určité postavenie, by sme mali rešpektovať. (Príslovia 24:21) Rešpektovať ich je v skutočnosti veľmi dôležité, ak chceme zostať v Božej láske. A tak prirodzene vznikajú otázky: Prečo je pre nás niekedy také ťažké rešpektovať niečiu autoritu? Prečo to od nás Jehova žiada a čo nám môže pomôcť konať tak, ako si praje? A napokon, ako môžeme dávať najavo úctu k autorite?

3, 4. Ako sa začal hriech a nedokonalosť a prečo nám naša hriešnosť sťažuje snahu rešpektovať autoritu?

³ Pouvažujme krátko o dvoch dôvodoch, prečo je pre nás niekedy také ťažké rešpektovať ľudí, ktorým bola zverená autorita. Prvý dôvod je ten, že sme nedokonalí; druhý dôvod je, že aj tí, ktorí majú autoritu, sú nedokonalí. Ľudská hriešnosť a nedokonalosť má svoj počiatok v dávnej  minulosti, v záhrade Eden, keď sa Adam a Eva vzbúrili proti Božej autorite. Teda hriech sa začal vzburou. Dodnes máme vrodený sklon búriť sa. — 1. Mojžišova 2:15–17; 3:1–7; Žalm 51:5; Rimanom 5:12.

⁴ Keďže sme hriešni, pre väčšinu z nás je ľahké skĺznuť k pýche a povýšeneckému postoju, zatiaľ čo pokora je zriedkavá vlastnosť, a ak si ju chceme vypestovať a udržať, musíme na tom tvrdo pracovať. Svojhlavosť či pýcha nás môže ovládnuť aj po rokoch vernej služby Bohu. Zamyslime sa napríklad nad Kórachom, ktorý sa verne pridŕžal Jehovovho ľudu v mnohých ťažkých situáciách, a predsa zatúžil po väčšej autorite a bezočivo sa postavil na čelo vzbury proti Mojžišovi, najmiernejšiemu zo všetkých ľudí, ktorí v tom čase žili na zemi. (4. Mojžišova 12:3; 16:1–3) Zamyslime sa aj nad kráľom Uzzijahom, ktorého pýcha podnietila, aby vstúpil do Jehovovho chrámu a začal konať svätú službu vyhradenú len pre kňazov. (2. Paralipomenon 26:16–21) Títo muži za svoju vzburu draho zaplatili. Ich negatívny príklad je však pre každého z nás užitočnou pripomienkou. Musíme bojovať proti pýche, pre ktorú je pre nás ťažké rešpektovať autoritu druhých.

5. Ako nedokonalí ľudia v minulosti zneužívali svoju autoritu?

⁵ Na druhej strane nedokonalí ľudia, ktorí disponovali určitou mocou, svojím konaním veľmi oslabili úctu ľudí k autorite. Mnohí konali kruto a tyransky. Ľudská história je do veľkej miery históriou zneužívania moci. (Kazateľ 8:9) Napríklad Saul. V čase, keď ho Jehova vybral za kráľa, bol dobrý a pokorný. Ale časom skĺzol k pýche a žiarlivosti a začal prenasledovať verného Dávida. (1. Samuelova 9:20, 21; 10:20–22; 18:7–11) Dávid sa neskôr stal jedným z najlepších kráľov, akí kedy v Izraeli vládli, no zneužil svoju moc, keď si prisvojil manželku Chetitu Urijaha a tohto nevinného muža poslal do prednej bojovej línie, aby v boji zomrel. (2. Samuelova 11:1–17) Áno, následkom  nedokonalosti je pre ľudí ťažké správne uplatňovať autoritu. A keď neuznávajú Jehovu, zlyhávajú v tom ešte viac. Jeden britský štátnik po opise toho, ako niektorí katolícki pápeži začali rozsiahle prenasledovanie, napísal: „Moc kazí a absolútna moc kazí absolútne.“ Vzhľadom na túto skutočnosť bude dobré, keď sa zamyslíme nad otázkou: Prečo by sme mali rešpektovať autoritu?

6, 7. a) K čomu nás podnecuje láska k Jehovovi a prečo? b) Akým postojom sa vyznačuje podriadenosť a ako ju môžeme prejaviť?

⁶ Tie najsilnejšie dôvody, prečo chceme rešpektovať autoritu druhých, súvisia s láskou — s láskou k Jehovovi, k našim blížnym a dokonca k sebe samému. Keďže nadovšetko milujeme Jehovu, chceme rozradostňovať jeho srdce. (Príslovia 27:11; Marek 12:29, 30) Vieme, že vzburou v Edene bola na zemi spochybnená Jehovova zvrchovanosť, jeho právo vládnuť nad celým vesmírom, a že väčšina ľudí sa postavila na stranu Satana a odmieta Jehovovu vládu. My sa oduševnene staviame na Jehovovu stranu. Vznešené slová zo Zjavenia 4:11 znejú nášmu srdcu ako krásna melódia. Je nám úplne jasné, že Jehova je oprávneným Vládcom vesmíru! Zastávame sa Jehovovej zvrchovanosti a svojím každodenným životom dávame najavo, že prijímame jeho vládu.

⁷ To, že uznávame jeho zvrchovanosť, nás vedie nielen k poslušnosti, ale aj k podriadenosti. Poslúchame Jehovu ochotne, pretože ho milujeme. No môžeme počítať s tým, že v niektorých situáciách bude pre nás veľmi ťažké poslúchnuť. V takých prípadoch sa budeme musieť tak ako to malé dieťa z úvodu naučiť podriadenosti. Vieme, že Ježiš sa podriadil Otcovej vôli, aj keď sa mu to mohlo zdať veľmi ťažké. „Nech sa nedeje moja vôľa, ale tvoja,“ povedal svojmu Otcovi. — Lukáš 22:42.

8. a) Čo dnes často patrí k podriadenosti Jehovovej autorite a z čoho môžeme spoznať Jehovove pocity v tomto ohľade? b) Čo nám môže pomôcť počúvnuť radu a prijať kázeň? (Pozri rámček „ Počúvaj radu a prijímaj kázeň“.)

 ⁸ Samozrejme, Jehova dnes nehovorí s každým z nás osobne; používa na to svoje Slovo a svojich ľudských zástupcov na zemi. Preto najčastejšie dávame podriadenosť jeho autorite najavo tým, že rešpektujeme ľudí, ktorým dal zodpovedné postavenie alebo ktorým dovoľuje ďalej v takomto postavení zotrvávať. Keby sme sa proti týmto ľuďom búrili — napríklad by sme odmietali prijať ich biblickú radu alebo usmernenie —, zraňovali by sme nášho Boha. Veď vieme, že keď Izraeliti reptali a búrili sa proti Mojžišovi, Jehova bral ich konanie osobne, ako keby reptali a búrili sa priamo proti nemu. — 4. Mojžišova 14:26, 27.

9. Prečo nás láska k našim blížnym podnecuje rešpektovať autoritu? Znázorni to.

⁹ Autoritu druhých rešpektujeme aj z lásky k našim blížnym. Ako to? Predstav si, že si vojakom v armáde. Úspech, dokonca samotné prežitie armády s veľkou pravdepodobnosťou závisí od spolupráce každého vojaka, od jeho poslušnosti a rešpektovania organizačnej štruktúry. Keby si nerešpektoval organizačné usporiadanie, ale búril by si sa, všetkých svojich spolubojovníkov by si vystavil nebezpečenstvu. Je pravda, že ľudské armády v dnešnom svete zanechávajú za sebou hroznú spúšť. No Jehova má vojsko, ktoré koná len dobro. Biblia sa o Bohu stovky ráz zmieňuje ako o „Jehovovi vojsk“. (1. Samuelova 1:3) Jehova je Veliteľom obrovskej armády mocných duchovných tvorov. Aj svojich pozemských služobníkov niekedy prirovnáva k vojsku. (Žalm 68:11; Ezechiel 37:1–10) Nevystavovali by sme svojich duchovných spolubojovníkov nebezpečenstvu, keby sme sa búrili proti ľuďom, ktorým Jehova zveril autoritu? Keď sa kresťan búri proti vymenovaným starším, môžu následkom toho trpieť aj ostatní  v zbore. (1. Korinťanom 12:14, 25, 26) Keď sa búri dieťa, môže následkom toho trpieť celá rodina. Preto keď dávame najavo úctu k ustanovenej autorite a ochotu spolupracovať, prejavujeme tým lásku svojim blížnym.

10, 11. Ako nás správna túžba konať vo vlastnom záujme podnecuje poslúchať ustanovenú autoritu?

¹⁰ Autoritu rešpektujeme aj preto, lebo je to v našom najlepšom záujme. Keď od nás Jehova žiada, aby sme rešpektovali niečiu autoritu, často sa zmieňuje aj o tom, aký úžitok nám to prinesie. Napríklad deťom hovorí, že majú poslúchať svojich rodičov, aby mohli dlho žiť a dobre sa im vodilo. (5. Mojžišova 5:16; Efezanom 6:2, 3) Hovorí tiež, že máme rešpektovať zborových starších, lebo keby sme ich nerešpektovali, duchovne by sme si tým škodili. (Hebrejom 13:7, 17) A žiada nás tiež, aby sme poslúchali svetské autority, lebo je to na našu ochranu. — Rimanom 13:4.

 ¹¹ Nesúhlasíš s tým, že je pre nás ľahšie rešpektovať ustanovenú autoritu, keď poznáme dôvody, prečo to od nás Jehova očakáva? Preskúmajme teda, ako môžeme dávať najavo úctu k autorite v troch hlavných oblastiach nášho života.

12. Akú úlohu pridelil Jehova manželovi a otcovi v rodine a ako si ju môže muž spĺňať?

¹² Rodinné usporiadanie vytvoril sám Jehova. Keďže je Bohom poriadku, aj rodinu zorganizoval tak, aby mohla správne fungovať. (1. Korinťanom 14:33) Manželovi a otcovi zveril postavenie hlavy rodiny. Keď manžel napodobňuje spôsob, akým Kristus uplatňuje postavenie hlavy zboru, prejavuje tým úctu k svojej Hlave, Kristovi Ježišovi. (Efezanom 5:23) Preto by sa manžel nemal vzdávať svojej zodpovednosti, ale mal by ju chlapsky niesť. No nemal by sa správať ani tyransky či drsne, ale mal by prejavovať lásku, rozumnosť a láskavosť. Mal by pamätať na to, že jeho autorita nie je absolútna — nikdy nepresahuje autoritu Jehovu.

13. Ako si môže manželka a matka spĺňať svoju úlohu v rodine spôsobom, ktorý sa páči Jehovovi?

¹³ Manželka a matka by mala byť manželovou pomocníčkou, jeho doplnkom. Aj jej bola v rodine zverená určitá autorita,  lebo Biblia hovorí o ‚zákone matky‘. (Príslovia 1:8) Samozrejme, jej autorita je nižšia ako autorita jej manžela. Kresťanská manželka dáva najavo, že rešpektuje autoritu svojho manžela, tým, že mu pomáha, aby si mohol spĺňať svoju úlohu hlavy rodiny. Neznevažuje ho, nemanipuluje ním ani sa nesnaží zmocniť jeho postavenia. Naopak, podporuje ho a spolupracuje s ním. Keď sa jej jeho rozhodnutia nepáčia, môže úctivo vyjadriť svoj názor, ale naďalej sa podriaďuje. Ak jej manžel nie je veriaci, niektoré situácie môžu byť pre ňu náročné, ale keď svojím správaním dáva najavo podriadenosť, môže tým podnietiť manžela, aby aj on začal hľadať Jehovu. — 1. Petra 3:1.

14. Ako môžu deti prinášať radosť svojim rodičom i Jehovovi?

¹⁴ Keď deti poslúchajú svojho otca a matku, rozradostňujú Jehovovo srdce. Zároveň tým prinášajú česť a radosť svojim rodičom. (Príslovia 10:1) V rodine s jedným rodičom  deti uplatňujú rovnakú zásadu poslušnosti s vedomím, že ich rodič možno ešte viac potrebuje ich podporu a spoluprácu. V rodinách, kde si všetci spĺňajú svoju úlohu, ktorú im Boh pridelil, vládne vďaka tomu pokoj a radosť. To prináša česť Pôvodcovi všetkých rodín, Jehovovi Bohu. — Efezanom 3:14, 15.

15. a) Ako môžeme dať v zbore najavo, že rešpektujeme Jehovovu autoritu? b) Aké zásady nám môžu pomôcť poslúchať tých, ktorí sa ujímajú vedenia? (Pozri rámček „ Poslúchajte tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia“.)

¹⁵ Jehova ustanovil svojho Syna, aby vládol nad kresťanským zborom. (Kolosanom 1:13) Ježiš zas poveril svojho „verného a rozvážneho otroka“, aby uspokojoval duchovné potreby Božieho ľudu na zemi. (Matúš 24:45–47) Túto triedu otroka zastupuje vedúci zbor Jehovových svedkov. Tak ako v zboroch v prvom storočí, aj dnes starší dostávajú pokyny a rady od vedúceho zboru, a to buď priamo, alebo prostredníctvom jeho zástupcov, ku ktorým patria cestujúci dozorcovia. Keď rešpektujeme autoritu kresťanských starších, vlastne tým poslúchame Jehovu. — Hebrejom 13:17.

16. V akom zmysle sú starší vymenúvaní svätým duchom?

¹⁶ Starší ani služobní pomocníci nie sú dokonalí. Tak ako my, aj oni majú svoje nedostatky. No starší sú ‚darmi v podobe ľudí‘, poskytnutými na to, aby pomáhali zboru zostať duchovne silným. (Efezanom 4:8) Starší sú vymenúvaní svätým duchom. (Skutky 20:28) V akom zmysle? Títo muži musia najprv spĺňať požiadavky, ktoré boli pod inšpiráciou Božím duchom zaznamenané v Božom Slove. (1. Timotejovi 3:1–7, 12; Títovi 1:5–9) Navyše starší, ktorí posudzujú, či niektorý brat spĺňa tieto požiadavky, sa pritom vrúcne modlia o vedenie Jehovovho svätého ducha.

17. Prečo kresťanské ženy niekedy nosia pri zborových činnostiach pokrývku hlavy?

 ¹⁷ V zbore môže nastať situácia, keď nie je prítomný žiaden starší ani služobný pomocník, aby sa ujal úlohy, ktorou sú bežne poverení títo bratia — napríklad aby viedol schôdzku pred zvestovateľskou službou. V takých prípadoch môže túto úlohu vykonať iný pokrstený brat. Ak žiaden brat nie je prítomný, potom môžu potrebnú úlohu vykonať spôsobilé kresťanské sestry. No keď žena vykonáva úlohu, ktorá je za normálnych okolností pridelená pokrstenému bratovi, má mať pokrývku hlavy. * (1. Korinťanom 11:3–10) Táto požiadavka ženy nijako neznevažuje. Skôr im dáva príležitosť prejaviť úctu k Jehovovmu usporiadaniu vedenia prostredníctvom hlavy, a to tak v rodine, ako aj v zbore.

18, 19. a) Ako by si vysvetlil zásadu uvedenú v Rimanom 13:1–7? b) Ako dávame najavo úctu svetským autoritám?

¹⁸ Praví kresťania svedomito uplatňujú zásadu uvedenú v Rimanom 13:1–7. Pozorným čítaním tejto pasáže zistíš, že spomínanými „nadriadenými vrchnosťami“ sú svetské vlády. Kým Jehova pripúšťa ich existenciu, spĺňajú dôležité úlohy — udržiavajú do určitej miery poriadok a zabezpečujú potrebné služby. Úctu k týmto autoritám dávame najavo poslúchaním ich zákonov. Svedomito platíme všetky dane, ktoré máme platiť, správne vypĺňame akékoľvek formuláre či dokumenty, ktoré vláda vyžaduje, a dodržiavame všetky zákony, ktoré sa týkajú nás, našej rodiny, našej práce či nášho majetku. No ak od nás svetské autority žiadajú, aby sme neposlúchli Boha, v takom prípade nie sme ochotní podriadiť sa im. Reagujeme tak ako kedysi apoštoli: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ —  Skutky 5:28, 29; pozri rámček „ Čiu autoritu by som mal poslúchať?“

¹⁹ Úctu k svetským autoritám dávame najavo aj tým, ako sa k nim správame. Niekedy máme možnosť byť v priamom kontakte s vládnymi úradníkmi. Apoštol Pavol sa rozprával s takými vládcami, ako bol kráľ Herodes Agrippa a miestodržiteľ Festus. Títo muži sa dopúšťali vážnych chýb, ale Pavol s nimi hovoril s úctou. (Skutky 26:2, 25) Či už sa rozprávame s mocným vládcom, alebo s miestnym policajtom, snažíme sa napodobňovať Pavlov príklad. Mladí kresťania v škole sa snažia prejavovať podobnú úctu svojim učiteľom, ako aj vedeniu školy a jej ďalším zamestnancom. A, samozrejme, neprejavujeme úctu len tým ľuďom, ktorí rešpektujú naše presvedčenie; sme úctiví aj k tým, ktorí sa voči Jehovovým svedkom správajú nepriateľsky. Neveriaci ľudia vo všeobecnosti by mali cítiť, že k nim máme úctu. — Rimanom 12:17, 18; 1. Petra 3:15.

20, 21. K akým požehnaniam môže viesť rešpektovanie autority?

²⁰ Nebuďme skúpi na prejavy úcty. Apoštol Peter napísal: „Ctite ľudí každého druhu.“ (1. Petra 2:17) Keď ľudia cítia, že k nim pristupujeme s nepredstieranou úctou, môže to na nich hlboko zapôsobiť. Pamätajme, že úcta je dnes stále vzácnejšia. Preto ak ju prejavujeme, je to jeden zo spôsobov, ako poslúchame Ježišov príkaz: „Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše znamenité skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ — Matúš 5:16.

²¹ V tomto temnom svete sú ľudia so správnym sklonom srdca priťahovaní k duchovnému svetlu. Teda keď rešpektujeme autoritu v rodine, v zbore i vo svete, môže to niektorých pritiahnuť a podnietiť, aby začali kráčať vo svetle spolu s nami. Nebolo by to nádherné? Ale aj keby sa to nestalo, jedno je isté: naša úcta k ľuďom rozradostňuje Jehovu Boha a pomáha nám zostať v jeho láske. Čo by mohlo byť väčšou odmenou?