Prvá Mojžišova 3:1–24

3  Had+ bol najobozretnejší* zo všetkých zvierat, ktoré stvoril Boh Jehova. Prehovoril k žene: „Naozaj vám Boh nedovolil jesť zo všetkých stromov v záhrade?“+  Žena povedala hadovi: „Ovocie zo stromov v záhrade smieme jesť.+  Ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady,+ Boh povedal: ‚Nebudete z neho jesť ani sa ho nedotknete, inak zomriete.‘“  Had povedal žene: „Určite nezomriete.+  Boh vie, že v deň, keď z neho zjete, otvoria sa vám oči a budete ako Boh: budete vedieť, čo je dobré a čo zlé.“+  Žena videla, že ovocie stromu je dobré na jedenie, lákavé a krásne na pohľad. A tak si z neho vzala a jedla ho.+ Potom ho dala svojmu manželovi, keď bol s ňou, a aj on ho jedol.+  Vtedy sa obom otvorili oči a uvedomili si, že sú nahí. Preto vzali figové listy a urobili si bedrové zásterky.+  Neskôr muž a jeho manželka počuli hlas Boha Jehovu, ktorý sa v čase denného vánku prechádzal po záhrade, a išli sa pred Bohom Jehovom skryť medzi stromy v záhrade.  A Boh Jehova volal na človeka: „Kde si?“ 10  On po chvíli odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, ale bál som sa, lebo som nahý, a preto som sa skryl.“ 11  „Kto ti povedal, že si nahý?“+ spýtal sa ho Boh. „Jedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť?“+ 12  Človek odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal, ona mi dala ovocie zo stromu, a tak som jedol.“ 13  Boh Jehova povedal žene: „Čo si to urobila?“ Ona odpovedala: „Had ma podviedol, preto som jedla.“+ 14  Vtedy Boh Jehova povedal hadovi:+ „Pretože si to urobil, budeš prekliaty medzi všetkými zvieratami, domácimi aj divými. Budeš sa plaziť po bruchu a žrať prach po všetky dni svojho života. 15  A ja položím nepriateľstvo+ medzi teba+ a ženu+ a medzi tvoje potomstvo*+ a jej potomstvo.*+ Ono* ti rozmliaždi* hlavu+ a ty mu zraníš* pätu.“+ 16  Žene povedal: „Veľmi zväčším tvoje trápenie v tehotenstve a v bolestiach budeš rodiť deti. Budeš túžiť po svojom manželovi a on bude nad tebou vládnuť.“ 17  A Adamovi* povedal: „Pretože si poslúchol svoju manželku a jedol si zo stromu, o ktorom som ti povedal:+ ‚Nebudeš z neho jesť,‘ za to, čo si urobil, bude zem prekliata.+ Budeš sa veľmi namáhať po všetky dni svojho života,+ aby si z nej získal obživu.* 18  A bude ti na nej rásť tŕnie a bodľačie a budeš jesť poľné rastliny. 19  V pote tváre budeš jesť chlieb,* kým sa nevrátiš do zeme, pretože z nej si bol vzatý.+ Lebo si prach a do prachu sa vrátiš.“+ 20  Potom dal Adam svojej manželke meno Eva,* lebo sa mala stať matkou všetkých živých.+ 21  A Boh Jehova urobil Adamovi a jeho manželke dlhé kožené odevy, aby sa obliekli.+ 22  Potom Boh Jehova povedal: „Človek sa stal ako jeden z nás, lebo vie, čo je dobré a čo zlé.+ Teraz sa postarám o to, aby nevystrel ruku, nevzal ovocie aj zo stromu života,+ nejedol z neho a nežil večne.“ 23  A Boh Jehova ho vykázal zo záhrady Eden,+ aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý.+ 24  Vyhnal človeka a na východe záhrady Eden postavil cherubínov+ s otáčajúcim sa ohnivým mečom, aby strážili cestu k stromu života.

Poznámky pod čiarou

Al. „najľstivejší“.
Dosl. „semeno“.
Dosl. „semeno“.
Dosl. „On“.
Al. „rozdrví; zraní“.
Al. „rozdrvíš; rozmliaždiš“.
Význ. „pozemský človek; ľudstvo“.
Dosl.: „V bolesti budeš jesť jej výnos po všetky dni svojho života.“
Al. „potravu“.
Význ. „živá“.