Evanjelium Marka 12:1–44

12  Potom ich začal vyučovať v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu.+ Oplotil ju, vytesal lisovaciu nádrž a postavil vežu.+ Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval do cudziny.+  V čase oberačky poslal k vinohradníkom otroka, aby od nich prevzal podiel z úrody vinice.  Oni ho však chytili, zbili a poslali preč s prázdnymi rukami.  A tak k nim poslal iného otroka. Tomu rozbili hlavu a ponížili ho.+  Poslal ďalšieho a toho zabili. A poslal aj mnoho iných, jedných zbili a iných zabili.  Mal ešte milovaného syna.+ Nakoniec k nim poslal toho, lebo si povedal: ‚Môjho syna si budú vážiť.‘  Ale vinohradníci si povedali: ‚To je dedič.+ Poďme, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘  A tak ho chytili, zabili a vyvliekli z vinice.+  Čo urobí majiteľ vinice? Príde, zabije vinohradníkov a vinicu dá iným.+ 10  Nikdy ste nečítali v Písme? ‚Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, sa stal hlavným uholným kameňom.*+ 11  Pochádza od Jehovu* a je obdivuhodný v našich očiach.‘“+ 12  Uvedomili si, že tým podobenstvom mal na mysli ich, a preto ho chceli chytiť.* Ale báli sa zástupu, a tak ho nechali a odišli.+ 13  Potom k nemu poslali niekoľko farizejov a Herodesových stúpencov, aby ho prichytili v reči.+ 14  Keď prišli, povedali mu: „Učiteľ, vieme, že si pravdovravný a nesnažíš sa na nikoho zapôsobiť, lebo sa nepozeráš na to, kto má aké postavenie, ale učíš o Bohu pravdu. Povedz: Je správne platiť cisárovi daň* alebo nie? 15  Máme podľa teba platiť či nie?“ Ale on odhalil ich pokrytectvo a povedal im: „Prečo ma skúšate? Prineste mi denár,* nech sa naň pozriem.“ 16  Priniesli mu ho a on sa ich spýtal: „Čí je to obraz a nápis?“ „Cisárov,“ odpovedali. 17  Nato Ježiš povedal: „Splácajte cisárove veci cisárovi,+ ale Božie veci Bohu.“+ A nevedeli, čo na to povedať. 18  Potom k nemu prišli saduceji, ktorí hovoria, že neexistuje vzkriesenie,+ a opýtali sa ho:+ 19  „Učiteľ, Mojžiš napísal, že keď niekto zomrie a zostane po ňom manželka, ale nemal deti, má sa s ňou oženiť jeho brat a splodiť mu potomka.+ 20  Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale zomrel a nezanechal potomka. 21  Jeho ovdovenú manželku si vzal druhý brat, ale aj on zomrel bez toho, aby zanechal potomka, a tretí tiež. 22  Tak zomrelo všetkých sedem bratov a nikto z nich nezanechal potomka. Ako posledná zomrela tá žena. 23  Manželkou ktorého z nich bude pri vzkriesení? Veď bola manželkou všetkých siedmich.“ 24  Ježiš im povedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte ani Písmo, ani Božiu moc.+ 25  Lebo keď budú mŕtvi vzkriesení, nebudú sa ženiť ani vydávať, ale budú ako anjeli v nebesiach.+ 26  Ale pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, nečítali ste v Mojžišovej knihe v správe o horiacom kre, že Boh povedal Mojžišovi: ‚Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakoba‘?+ 27  On nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite.“+ 28  Vtedy k nemu pristúpil jeden zo znalcov Zákona, ktorý počúval ich rozhovor. Keď videl, ako dobre im Ježiš odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé* zo všetkých?“+ 29  Ježiš odpovedal: „Prvé je: ‚Počuj, Izrael, Jehova,* náš Boh, je jeden* Jehova* 30  a budeš milovať Jehovu,* svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou,* celou svojou mysľou a celou svojou silou.‘+ 31  A druhé je: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého.‘+ Žiadne prikázanie nie je väčšie ako tieto dve.“ 32  Znalec Zákona mu povedal: „Dobre, Učiteľ, povedal si pravdu: ‚On je jeden a okrem neho nie je žiadny iný.‘+ 33  Milovať ho celým srdcom, celým porozumením a celou silou a milovať svojho blížneho ako seba samého má oveľa väčšiu cenu ako všetky úplné zápalné a iné obete.“+ 34  Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho Kráľovstva.“ A už sa ho viac nikto neodvážil vypytovať.+ 35  Potom Ježiš ďalej vyučoval v chráme a spýtal sa: „Ako to, že znalci Zákona hovoria, že Kristus je Dávidov syn?+ 36  Veď Dávid, vedený svätým duchom,+ povedal: ‚Jehova* povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov pod tvoje nohy.“‘+ 37  Sám Dávid ho nazýva Pánom. Ako potom môže byť jeho synom?“+ A veľký zástup ho počúval s potešením. 38  Pri svojom vyučovaní povedal aj toto: „Dajte si pozor na znalcov Zákona, ktorí sa radi prechádzajú v dlhých rúchach, nechávajú sa zdraviť na trhoviskách,+ 39  s obľubou si vyberajú predné* sedadlá v synagógach a čestné miesta na hostinách,+ 40  oberajú vdovy o majetok* a dlho sa modlia, aby na druhých urobili dojem.* Tých čaká prísnejší rozsudok.“ 41  Potom sa posadil naproti pokladniciam+ a pozoroval, ako do nich ľudia hádžu peniaze. Mnohí bohatí vhadzovali veľké sumy peňazí.+ 42  Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince.*+ 43  Nato si zavolal učeníkov a povedal im: „Verte mi, táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádžu peniaze do pokladníc.+ 44  Lebo všetci vhadzovali zo svojho prebytku, ale ona, hoci žije v núdzi,* vhodila všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“+

Poznámky pod čiarou

Al. „zatknúť“.
Čiže daň z hlavy.
Al. „najdôležitejšie“.
Al. „jediný; jedinečný“.
Al. „najlepšie“.
Dosl. „pohlcujú domy vdov“.
Al. „a pod nejakou zámienkou sa dlho modlia“.
Dosl. „dve leptá, čiže jeden kvadrans“. Pozri dodatok B14.
Dosl. „ona zo svojho nedostatku“.