List Jakuba 1:1–27

  • Pozdravy (1)

  • Vytrvalosť vedie k šťastiu (2 – 15)

    • Viera, ktorá obstála v skúškach (3)

    • Prosiť s vierou (5 – 8)

    • Túžba, ktorá vedie k hriechu a smrti (14, 15)

  • Všetko dobré prichádza zhora (16 – 18)

  • Počúvať slovo a riadiť sa ním (19 – 25)

    • Človek pozerajúci sa do zrkadla (23, 24)

  • Čisté a nepoškvrnené uctievanie (26, 27)

1  Jakub,+ otrok Boha a Pána Ježiša Krista, zdraví 12 kmeňov, ktoré sú rozptýlené po svete.  Považujte to len za radosť, moji bratia, keď prežívate rôzne skúšky,+  lebo viete, že keď vaša viera v skúškach obstojí, povedie to k vytrvalosti.+  A dovoľte, nech vytrvalosť splní svoj účel, aby ste boli úplní, v každom ohľade zdraví a nič vám nechýbalo.+  Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech o ňu prosí Boha,+ ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitiek,*+ a dostane ju.+  Ale nech prosí s vierou+ a vôbec nepochybuje,+ lebo ten, kto pochybuje, je ako morská vlna, ktorú ženie vietor a zmieta ňou sem a tam.  Nech si taký človek nemyslí, že od Jehovu* niečo dostane.  Je nerozhodný+ a nestály vo všetkom, čo robí.  Nech sa brat v nízkom postavení raduje* zo svojho vyvýšenia+ 10  a bohatý zo svojho poníženia,+ lebo bohatý sa pominie ako poľný kvet. 11  Keď vyjde slnko a začne páliť, rastliny vädnú, ich kvety opadávajú a ich krása zaniká. Tak sa pominie i bohatý pri svojej honbe za bohatstvom.+ 12  Šťastný je ten, kto vytrváva v skúške,+ lebo keď získa schválenie, dostane korunu života,+ ktorú sľúbil Jehova* tým, čo ho milujú.+ 13  Keď je niekto v skúške, nech nehovorí: „Boh ma skúša.“ Veď Boha nikto nemôže skúšať zlými vecami ani on sám nikoho neskúša zlými vecami. 14  Ale každý je skúšaný tým, že ho láka a zvádza* vlastná túžba.+ 15  Keď sa túžba stane plodnou,* porodí hriech, a keď sa hriech vykoná, vedie k smrti.+ 16  Nemýľte sa, moji milovaní bratia. 17  Všetko dobré, čo dostávame, a každý dokonalý dar prichádza zhora,+ od Otca nebeských svetiel,+ ktorý sa nemení ako pohybujúci sa tieň.+ 18  Z vlastnej vôle nás priviedol k životu* slovom pravdy,+ aby sme boli akoby prvými plodmi z ľudstva.+ 19  Pamätajte, moji milovaní bratia: Každý človek má byť pripravený počúvať a nemá byť unáhlený v reči+ ani v hneve,+ 20  lebo hnev človeka nevedie k tomu, čo je správne v Božích očiach.+ 21  Preto sa zbavte všetkej nečistoty a akýchkoľvek pozostatkov zla*+ a s pokorou* prijmite slovo, ktoré sa do vás vštepuje a môže vás zachrániť. 22  Ale týmto slovom sa aj riaďte.+ Nenahovárajte si, že ho stačí iba počúvať, inak by ste klamali sami seba. 23  Lebo ak niekto iba počúva slovo, ale neriadi sa ním,+ podobá sa človeku, ktorý sa pozerá do zrkadla na svoju tvár. 24  Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, ako vyzerá. 25  Kto sa však zahľadí do dokonalého zákona,+ ktorý vedie k slobode, a kto sa ho drží, nezabúda na to, čo počul, ale koná podľa toho. A bude šťastný v tom, čo robí.+ 26  Ak si niekto myslí, že uctieva Boha,* ale nedrží svoj jazyk na uzde,+ klame sám seba* a jeho uctievanie je zbytočné. 27  K uctievaniu,* ktoré náš Boh a Otec považuje za čisté a nepoškvrnené, patrí starať sa o siroty+ a vdovy+ v ich trápení+ a zachovávať sa bez poškvrny od sveta.+

Poznámky pod čiarou

Al. „bez kritizovania“.
Dosl. „chváli“.
Al. „chytá ako na návnadu“.
Dosl. „otehotnie“.
Al. „splodil“.
Al. možno „a hojného zla“.
Al. „s miernosťou“.
Al. „že je nábožný“.
Dosl. „svoje srdce“.
Al. „K náboženstvu“.