Prejsť na článok

Prejsť na obsah

 A3

Ako sa Biblia zachovala do súčasnosti

Autor Biblie sa postaral o to, aby sa jeho dielo zachovalo až do našich čias. To on dal zapísať tento výrok:

„Slovo nášho Boha je večné.“ (Izaiáš 40:8)

Tento výrok je pravdivý, aj keď sa do našich dní nezachoval ani jeden pôvodný biblický rukopis Hebrejských a aramejských písiem * ani Kresťanských gréckych písiem. Ako si teda môžeme byť istí, že Biblia, ktorú máme dnes, skutočne zodpovedá pôvodným spisom od Boha?

ÚLOHA ODPISOVAČOV V ZACHOVANÍ BOŽIEHO SLOVA

Pokiaľ ide o Hebrejské písma, odpoveď čiastočne spočíva v starovekej tradícii odpisovania textu. * Na jej počiatku stál samotný Boh, ktorý dal taký pokyn. Jehova napríklad prikázal izraelským kráľom, aby si urobili vlastný odpis Zákona. (5. Mojžišova 17:18) Okrem toho poveril Lévitov, aby uchovávali „knihu Zákona“ a vyučovali z nej ľud. (5. Mojžišova 31:26; Nehemiáš 8:7) Po návrate Židov z babylonského vyhnanstva vznikla trieda odpisovačov alebo znalcov Zákona (soferim). (Ezdráš 7:6, poznámky pod čiarou) V priebehu času vytvorili títo muži veľké množstvo odpisov všetkých 39 kníh Hebrejských písiem.

Po stáročia boli biblické knihy veľmi starostlivo odpisované. V stredoveku pokračovala v tejto tradícii skupina židovských odpisovačov známa ako masoreti. Najstarším úplným masoretským rukopisom Hebrejských písiem je Leningradský kódex, ktorý pochádza z roku 1008 alebo 1009 n. l. Ale v polovici 20. storočia  bolo medzi zvitkami od Mŕtveho mora objavených približne 220 biblických rukopisov a ich fragmentov. Tieto rukopisy boli o viac ako tisíc rokov staršie než Leningradský kódex. Porovnanie zvitkov od Mŕtveho mora a Leningradského kódexu potvrdilo dôležitý fakt: Hoci zvitky od Mŕtveho mora obsahujú niektoré obmeny v znení textu, žiadna z nich nemení jeho význam.

A čo možno povedať o 27 knihách Kresťanských gréckych písiem? Tieto knihy napísali niektorí z apoštolov a prvých učeníkov Ježiša Krista. Raní kresťania podľa vzoru židovských odpisovačov robili odpisy týchto kníh. (Kolosanom 4:16) Napriek snahám rímskeho cisára Diokleciána a ďalších, ktorí chceli zničiť všetky rukopisy prvých kresťanov, sa do dnešného dňa zachovali tisíce starovekých rukopisov a ich fragmentov.

Kresťanské spisy sa prekladali aj do iných jazykov. Medzi prvé staroveké jazyky, do ktorých bola preložená Biblia, patrili arménčina, etiópčina, gruzínčina, koptčina, latinčina a sýrčina.

USTÁLENIE PÔVODNÉHO ZNENIA HEBREJSKÉHO A GRÉCKEHO TEXTU

V odpisoch starovekých biblických rukopisov nenájdeme všade rovnaké znenie textu. Ako teda môžeme vedieť, aké bolo pôvodné znenie?

Predstavme si, že učiteľ požiada 100 študentov, aby odpísali jednu kapitolu nejakej knihy. Neskôr sa pôvodná kapitola stratí, ale porovnaním tých 100 odpisov sa dá ľahko zistiť, aký bol pôvodný text. Každý študent mohol pri odpisovaní urobiť nejaké chyby, ale je veľmi nepravdepodobné, že by všetci študenti urobili tie isté chyby. Podobne keď učenci porovnávajú tisíce dostupných fragmentov a odpisov starovekých biblických kníh, môžu zistiť, kde došlo pri odpisovaní k chybe, a určiť znenie pôvodného textu.

„Možno s istotou povedať, že žiadne iné staroveké dielo nebolo prepisované tak presne“

Nakoľko si môžeme byť istí, že myšlienky, ktoré sa nachádzali v pôvodnom texte Biblie, máme dnes k dispozícii v nezmenenej podobe? O texte Hebrejských písiem sa učenec William H. Green vyjadril: „Možno s istotou povedať, že žiadne iné staroveké dielo nebolo prepisované tak presne.“ O Kresťanských gréckych písmach, čiže o takzvanom Novom zákone, biblický učenec F. F. Bruce napísal: „Súčasné znenie Nového zákona je podopreté oveľa väčším množstvom dokladov ako mnohé spisy  klasických autorov, ktorých vierohodnosť nikomu ani len nenapadne spochybňovať.“ A dodal: „Keby bol Nový zákon zbierkou nenáboženských spisov, boli by všeobecne považované za úplne vierohodné.“

Štyridsiata kapitola z knihy Izaiáš, ktorá bola nájdená medzi zvitkami od Mŕtveho mora a je datovaná do obdobia 125 – 100 pred n. l.

Pri porovnaní s hebrejskými rukopismi, ktoré sú asi o tisíc rokov mladšie, sa našli iba drobné odchýlky, ktoré sa väčšinou týkali pravopisu

Štyridsiata kapitola knihy Izaiáš v Aleppskom kódexe, dôležitom hebrejskom masoretskom rukopise približne z roku 930 n. l.

Hebrejský text: Podkladom Prekladu nového sveta Hebrejských písiem (1953 – 1960) bola Biblia Hebraica od Rudolfa Kittela. Odvtedy vyšli aktualizované vydania hebrejského textu, Biblia Hebraica Stuttgartensia Biblia Hebraica Quinta, v ktorých boli zahrnuté najnovšie výsledky výskumu zvitkov od Mŕtveho mora a iných starých rukopisov. Tieto odborné diela uvádzajú ako hlavný text obsah Leningradského kódexu a v poznámkach uvádzajú na porovnanie znenie iných zdrojov, napríklad samaritánskeho Pentateuchu, zvitkov od Mŕtveho mora, gréckej Septuaginty, aramejských targumov, latinskej Vulgáty a sýrskej Pešitty. Pri príprave súčasného revidovaného Prekladu nového sveta sa brali do úvahy obe diela, Biblia Hebraica Stuttgartensia aj Biblia Hebraica Quinta.

Grécky text: Koncom 19. storočia učenci B. F. Westcott a F. J. A. Hort porovnaním dostupných biblických rukopisov a fragmentov zostavili grécky vzorový text, ktorý podľa nich najviac zodpovedal pôvodným spisom. A práve toto kritické vydanie gréckeho textu použil v polovici 20. storočia výbor Prekladu nového sveta na vytvorenie prekladu Kresťanských gréckych písiem. Pri práci na tomto preklade sa prihliadalo aj na niektoré rané papyrusy, ktoré sa datujú do druhého až tretieho storočia n. l. Odvtedy boli sprístupnené ďalšie papyrusy a do kritických vydaní gréckeho textu, napríklad do textu od Nestleho a Alanda a od Spojených biblických spoločností, boli zahrnuté poznatky z najnovších odborných štúdií. Niektoré výsledky tohto výskumu sa brali do úvahy aj pri súčasnej revízii Prekladu nového sveta.

Z týchto kritických vydaní gréckeho textu vyplýva, že niektoré verše Kresťanských gréckych písiem, ktoré sa nachádzajú v starších prekladoch, napríklad v Biblii kráľa Jakuba, neboli súčasťou spisov pochádzajúcich od Boha, ale zjavne ich dodali neskorší odpisovači. Ale keďže všeobecne prijímané rozdelenie na verše sa v prekladoch Biblie používa už od 16. storočia, vynechaním týchto veršov vznikajú v mnohých Bibliách medzery v číslovaní. Ide o tieto verše: Matúš 17:21; 18:11; 23:14; Marek 7:16; 9:44, 46; 11:26; 15:28; Lukáš 17:36; 23:17; Ján 5:4; Skutky 8:37; 15:34; 24:7; 28:29Rimanom 16:24. V tomto revidovanom preklade je pri čísle každého vynechaného verša poznámka pod čiarou.

Pokiaľ ide o dlhý záver k Markovi 16. kapitole (verše 9–20), krátky záver k Markovi 16. kapitole a verše v Jánovi 7:53–8:11, je  zjavné, že v pôvodných rukopisoch sa nenachádzal ani jeden z týchto veršov. Preto tieto neautentické texty neboli zahrnuté do revidovaného prekladu. *

Upravené bolo aj znenie ďalších textov, aby zodpovedalo tomu, čo učenci všeobecne prijímajú za najspoľahlivejšiu podobu pôvodných spisov. Napríklad podľa niektorých rukopisov sa v Matúšovi 7:13 píše: „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do záhuby.“ V predchádzajúcom vydaní Prekladu nového sveta sa slovo „brána“ v texte druhýkrát nevyskytovalo. Ale podrobnejšie skúmanie rukopisov viedlo k záveru, že v pôvodnom texte sa tam slovo „brána“ naozaj vyskytovalo, a podľa toho bol upravený tento verš. V tomto revidovanom preklade došlo k viacerým podobným úpravám, ale ide o také malé zmeny, že nijako nezmenili základné posolstvo Božieho Slova.

Papyrusový rukopis asi z roku 200 n. l., ktorý obsahuje 2. Korinťanom 4:13–5:4

^ 5. ods. Ďalej len Hebrejské písma.

^ 7. ods. Jeden z dôvodov, prečo bolo potrebné robiť odpisy, bol ten, že pôvodné spisy boli zaznamenané na materiáloch podliehajúcich skaze.

^ 18. ods. Podrobnejšie informácie o tom, prečo sa tieto texty považujú za neautentické, nájdete v poznámkach pod čiarou v Preklade nového sveta so študijnými poznámkami, ktorý je dostupný napríklad v angličtine alebo v češtine.