Prejsť na článok

Prejsť na obsah

 A5

Božie meno v Kresťanských gréckych písmach

Biblickí učenci uznávajú, že v pôvodnom texte Hebrejských písiem sa Božie osobné meno vo forme tetragramu (יהוה) vyskytovalo takmer 7 000-krát. No mnohí si myslia, že v pôvodnom texte Kresťanských gréckych písiem sa nevyskytovalo. Preto sa vo väčšine súčasných prekladov takzvaného Nového zákona Božie meno neuvádza. Dokonca ani na miestach, kde sa cituje pasáž z Hebrejských písiem obsahujúca tetragram, väčšina prekladateľov nepoužíva Božie osobné meno, ale slovo „Pán“.

Tí, ktorí pracovali na Preklade nového sveta, sa nedali ovplyvniť týmto prístupom. V texte Kresťanských gréckych písiem uviedli meno Jehova 237-krát. K tomuto rozhodnutiu dospeli na základe toho, že grécke rukopisy, ktoré dnes máme k dispozícii, nie sú originály. Z tisícov odpisov, ktoré dnes existujú, bola väčšina urobená minimálne dve storočia po napísaní originálov. Vzali tiež do úvahy fakt, že v tom čase už odpisovači buď nahrádzali tetragram gréckym slovom Kyrios, čiže „Pán“, alebo odpisovali z rukopisov, v ktorých už bol tetragram nahradený.

Existuje pádny dôvod veriť, že v pôvodných gréckych rukopisoch sa vyskytoval tetragram? Výbor Prekladu nového sveta prišiel k záveru, že áno. Na základe čoho?

  • V dňoch Ježiša a jeho apoštolov sa tetragram bežne vyskytoval v odpisoch Hebrejských písiem. Tento fakt spochybňoval len málokto. A keď sa v Kumráne našli odpisy Hebrejských písiem z obdobia prvého storočia n. l. a staršie, dokázalo sa to nad každú pochybnosť.

  • V dňoch Ježiša a jeho apoštolov sa tetragram vyskytoval aj v gréckych prekladoch Hebrejských písiem. Učenci sa celé stáročia domnievali, že v Septuaginte, gréckom preklade Hebrejských písiem, sa tetragram nenachádzal. No v polovici 20. storočia preskúmali niekoľko veľmi starých zlomkov Septuaginty z čias, keď žil na zemi Ježiš. V týchto zlomkoch bolo Božie osobné meno napísané hebrejskými písmenami. Teda v Ježišových dňoch ho tento grécky preklad Hebrejských  písiem obsahoval. Ale vo štvrtom storočí n. l. to už bolo inak. Vo významných rukopisoch gréckej Septuaginty z toho obdobia, napríklad vo Vatikánskom kódexe a Sinajskom kódexe, sa Božie meno od 1. Mojžišovej až po Malachiáša nikde neuvádza (ani tam, kde sa v starších rukopisoch vyskytovalo). Preto neprekvapuje, že ani v odpisoch takzvaného Nového zákona, čiže Kresťanských gréckych písiem, zachovaných z uvedeného obdobia sa Božie meno nenachádza.

    Ježiš povedal Bohu: „Oznámil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta“

  • Priamo z Kresťanských gréckych písiem sa dozvedáme, že Ježiš o Božom mene často hovoril a oznamoval ho druhým. Keď sa raz modlil k Bohu, povedal: „Oznámil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta.“ A dodal, že je rozhodnutý oznamovať ho aj naďalej. (Ján 17:6, 11, 12, 26)

  • Keďže Kresťanské grécke písma boli písané pod vedením Božieho ducha tak ako Hebrejské písma a tvoria s nimi jeden celok, bolo by prekvapujúce, keby sa v nich Božie meno zrazu nevyskytovalo. Asi v polovici prvého storočia n. l. učeník Jakub povedal starším v Jeruzaleme: „Simeon nám práve vyrozprával, ako Boh po prvý raz obrátil svoju pozornosť na iné národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno.“ (Skutky 15:14) Keby v prvom storočí nikto nepoznal a nepoužíval Božie meno, Jakubove slová by nedávali zmysel.

  • V Kresťanských gréckych písmach nachádzame Božie meno v skrátenej forme. Zjavení 19:1, 3, 4 a 6 je Božie meno zahrnuté v slove „aleluja“, ktoré pochádza z hebrejského výrazu halelujah. Tento výraz doslova znamená „chváľte Jah“. „Jah“ je skrátená forma mena Jehova. Aj mnohé mená v Kresťanských gréckych písmach v sebe zahŕňajú Božie meno. To platí napríklad o mene Ježiš. V odborných dielach sa píše, že toto meno znamená „Jehova je záchrana“.

  • Zo starovekých židovských prameňov vyplýva, že židovskí kresťania používali Božie meno vo svojich spisoch. Tosefta, zbierka ústnych zákonov dokončená okolo roku 300 n. l., sa zmieňuje o kresťanských spisoch, ktoré boli pálené v sabat: „Knihy evanjelistov a knihy minim [pravdepodobne  označenie židovských kresťanov] nemajú byť ušetrené pred ohňom. Je dovolené, aby boli na mieste spálené i s Božím menom, ktoré je v nich uvedené.“ Ten istý zdroj cituje rabína Josého Galilejského, ktorý žil na začiatku druhého storočia n. l. Tento rabín povedal, že v dňoch, keď nie je sabat, treba „vyrezať Božie meno, ktoré je v nich [zjavne v kresťanských spisoch], odrezky ukryť a zvyšok spáliť“.

  • Niektorí biblickí učenci pripúšťajú, že Božie meno sa v Kresťanských gréckych písmach mohlo objavovať na miestach,  kde sa citujú Hebrejské písma. V slovníku The Anchor Bible Dictionary je pod heslom „tetragram v Novom zákone“ uvedené: „Existujú dôkazy, že v čase písania spisov Nového zákona obsahovali niektoré alebo všetky citáty zo Starého zákona tetragram, Božie meno Jahve.“ A učenec George Howard uvádza: „Keďže v odpisoch gréckej Biblie [Septuaginty], ktorú používala raná cirkev, sa tetragram ešte stále vyskytoval, je rozumné veriť, že keď pisatelia Nového zákona citovali z Písma, zachovávali v biblickom texte tetragram.“

  •   Viacerí uznávaní prekladatelia Biblie uviedli Božie meno v Kresťanských gréckych písmach. Niektorí z nich sa tak rozhodli dávno predtým, ako bol vydaný Preklad nového sveta. V prekladoch Kresťanských gréckych písiem do hebrejčiny sa tetragram používal na mnohých miestach už od 16. storočia. Poľský prekladateľ Biblie Szymon Budny v roku 1574 použil v Nowom Testamente Božie meno v tvare „Jehowa“. Benjamin Wilson v roku 1864 preložil Kresťanské grécke písma do angličtiny pod názvom The Emphatic Diaglott a v nich uviedol Božie osobné meno celkovo 18-krát. Začiatkom 20. storočia Pablo Besson v španielskom preklade použil meno „Jehová“ v Lukášovi 2:15 a v Júdovi 14. Okrem toho uviedol takmer 100 poznámok pod čiarou pri textoch, o ktorých predpokladá, že by mali obsahovať Božie meno. V nemčine sa meno „Jehovah“ (alebo „Yahweh“) uvádza v Kresťanských gréckych písmach minimálne v 11 prekladoch. V ďalších štyroch je uvedené v zátvorke za slovom „Pán“ a vo viac ako 70 prekladoch sa nachádza v poznámkach alebo v komentároch. Aj francúzsky prekladateľ André  Chouraqui uviedol vo svojom preklade Biblie z roku 1985 Božie meno na mnohých miestach.

    Božie meno v Skutkoch 2:34 v preklade The Emphatic Diaglott od Benjamina Wilsona (1864)

  • Božie meno sa v Kresťanských gréckych písmach nachádza vo vyše 100 jazykoch. V mnohých prekladoch do jazykov pôvodných obyvateľov Ameriky a tiež do jazykov, ktorými sa hovorí v Afrike, v Ázii, v Európe a na tichomorských ostrovoch, sa hojne vyskytuje Božie meno. (Pozri zoznam na stranách  1678 a 1679.) Tí, čo pracovali na týchto prekladoch, sa rozhodli uviesť Božie meno z podobných dôvodov, aké už boli spomenuté. Niektoré z nich boli vydané iba nedávno. Napríklad Biblia v rotumčine z roku 1999 uvádza v Kresťanských gréckych písmach meno „Jihova“ 51-krát v 48 veršoch. A v roku 1989 vyšiel preklad v tobskej batačtine, ktorou sa hovorí v Indonézii, a v ňom je meno „Jahowa“ uvedené 110-krát.

    Božie meno v Markovi 12:29, 30 v preklade do havajčiny

Existujú teda objektívne dôvody vrátiť Božie meno Jehova do Kresťanských gréckych písiem. Presne to spravili tí, čo pracovali na Preklade nového sveta. Všetci majú hlbokú úctu k Božiemu menu a bázeň im bráni čokoľvek odstrániť z pôvodného textu. (Zjavenie 22:18, 19)