Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Hlavné myšlienky z Druhej knihy Paralipomenon

Hlavné myšlienky z Druhej knihy Paralipomenon

Jehovovo slovo je živé

Hlavné myšlienky z Druhej knihy Paralipomenon

DRUHÁ kniha Paralipomenon sa začína tým, že Šalamún vládne ako kráľ nad Izraelom. Kniha sa končí slovami perzského kráľa Cýra, ktoré adresoval Židom vo vyhnanstve v Babylonii: „Sám [Jehova] ma poveril, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. Ktokoľvek je medzi vami zo všetkého jeho ľudu, nech je Jehova, jeho Boh, s ním. Nech teda vyjde [do Jeruzalema].“ ​(2. Paralipomenon 36:23) Knihu dokončil kňaz Ezdráš v roku 460 pred n. l. a zahŕňa obdobie 500 rokov — od roku 1037 pred n. l. do roku 537 pred n. l.

Cýrov výnos umožňuje Židom, aby sa vrátili do Jeruzalema a obnovili tam uctievanie Jehovu. No dlhé roky v babylonskom zajatí urobili svoje. Židia, ktorí sa vrátili z vyhnanstva, majú medzery v znalosti svojich národných dejín. Druhá kniha Paralipomenon im poskytuje živé zhrnutie udalostí zo života kráľov z Dávidovej kráľovskej línie. Toto rozprávanie je užitočné aj pre nás, pretože vyzdvihuje, aké požehnania plynú z poslušnosti pravému Bohu a aké následky má neposlušnosť.

KRÁĽ STAVIA DOM PRE JEHOVU

(2. Paralipomenon 1:1–9:31)

Jehova dáva kráľovi Šalamúnovi to, o čo žiada jeho srdce — múdrosť a poznanie —, a spolu s tým aj bohatstvo a česť. Kráľ stavia Jehovovi v Jeruzaleme nádherný dom a ľud je „radostný a s dobrým pocitom v srdci“. (2. Paralipomenon 7:10) Šalamún sa stáva ‚väčším ako všetci ostatní králi zeme v bohatstve a múdrosti‘. — 2. Paralipomenon 9:22.

Po 40 rokoch vlády nad Izraelom si Šalamún ‚líha k svojim predkom a začína namiesto neho panovať jeho syn Rechoboám‘. (2. Paralipomenon 9:31) Ezdráš nezaznamenáva to, že sa Šalamún odklonil od pravého uctievania. Správa sa zmieňuje iba o dvoch negatívnych činoch tohto kráľa: o tom, že si nemúdro zhromažďoval kone z Egypta a že uzavrel manželstvo s faraónovou dcérou. Kronikár tak predkladá správu z pozitívneho hľadiska.

Odpovede na biblické otázky:

2:14 — Prečo je tu uvedený iný pôvod remeselníka ako v 1. Kráľov 7:14? Prvá Kráľov hovorí o remeselníkovej matke ako o ‚ovdovelej žene z kmeňa Naftaliho‘, pretože bola vydatá za muža z tohto kmeňa. Žena však pochádzala z kmeňa Dán. Po manželovej smrti sa vydala za muža z Týru a z tohto manželstva pochádzal remeselník.

2:18; 8:10 — Tieto verše uvádzajú, že počet splnomocnencov, ktorí slúžili ako dozorcovia a predáci nad pracovnou silou, bol 3600 plus 250, zatiaľ čo podľa 1. Kráľov 5:16 a 9:23 ich bolo 3300 plus 550. Prečo sa tieto údaje líšia? Zdá sa, že rozdiel je v spôsobe, akým sú splnomocnenci zatriedení. Mohlo by to byť tak, že Druhá Paralipomenon odlišuje 3600 neizraelských splnomocnencov od 250, ktorí boli Izraelitmi, zatiaľ čo Prvá kniha Kráľov ich delí na 3300 predákov a 550 hlavných dozorcov vo vyššom postavení. V každom prípade celkový počet tých, ktorí slúžili ako splnomocnenci, bol 3850.

4:2–4 — Prečo boli pri zhotovení podstavca liateho mora použité sochy býkov? V Písmach sa býk používa ako symbol sily. (Ezechiel 1:10; Zjavenie 4:6, 7) Sochy býkov boli vhodné, pretože 12 medených býkov podopieralo obrovské „more“, ktoré vážilo asi 30 ton. Vytvorenie býkov na tento účel v žiadnom prípade nebolo v rozpore s druhým prikázaním, ktoré zakazovalo výrobu predmetov na uctievanie. — 2. Mojžišova 20:4, 5.

4:5 — Aké maximálne množstvo vody sa zmestilo do liateho mora? Objem mora bol tritisíc batov, čiže 66 000 litrov. Bežne však bolo zaplnené pravdepodobne asi do dvoch tretín svojho objemu. Prvá Kráľov 7:26 uvádza: „Dvetisíc batov [44 000 litrov] sa vošlo doň.“

5:4, 5, 10 — Čo bolo prenesené z pôvodného svätostánku do Šalamúnovho chrámu? Jediná vec z pôvodného stanu stretnutia, ktorá bola umiestnená v Šalamúnovom chráme, bola truhla. Po dostavaní chrámu bol svätostánok prenesený z Gibeonu do Jeruzalema, kde bol zjavne uschovaný. — 2. Paralipomenon 1:3, 4.

Poučenie pre nás:

1:11, 12 Zo Šalamúnovej žiadosti Jehova videl, že kráľovmu srdcu bolo blízke získanie poznania a múdrosti. Naše modlitby Bohu odhaľujú, čo je blízke nášmu srdcu. Je múdre, ak preskúmame obsah svojich modlitieb.

6:4 Úprimná vďačnosť za Jehovovu milujúcu láskavosť a dobrotu by nás mala podnecovať žehnať Jehovu — teda s láskou a vďačnosťou ho chváliť.

6:18–21 Hoci žiadna budova nemôže obsiahnuť Boha, chrám mal slúžiť ako stredisko Jehovovho uctievania. Dnes sú strediskami pravého uctievania sály Kráľovstva Jehovových svedkov.

6:19, 22, 32 Jehova počúval modlitby všetkých — od kráľa až po najmenšieho v národe — dokonca aj úprimných cudzincov, ktorí k nemu prichádzali. * — Žalm 65:2.

KRÁLI Z DÁVIDOVEJ RODOVEJ LÍNIE

(2. Paralipomenon 10:1–36:23)

Zjednotené izraelské kráľovstvo je rozdelené na dve časti — severné desaťkmeňové a južné dvojkmeňové kráľovstvo Júdu a Benjamina. Kňazi a Léviti z celého Izraela uprednostňujú vernosť zmluve o Kráľovstve pred nacionalizmom a pridávajú sa na stranu Šalamúnovho syna Rechoboáma. Chrám je len niečo vyše 30 rokov od svojho dokončenia vykradnutý a prichádza o svoje poklady.

Z 19 kráľov, ktorí nasledujú po Rechoboámovi, je päť verných, traja začínajú dobre, ale stanú sa nevernými, a jeden sa odvracia od svojej zlej cesty. Zvyšní vládcovia robia to, čo je zlé v Jehovových očiach. * V správe sú zdôraznené činnosti piatich kráľov, ktorí vkladali svoju dôveru v Jehovu. Správa o tom, ako Ezechiáš obnovil chrámové služby a ako Joziáš zorganizoval veľký Pesach, musela byť veľkým povzbudením pre Židov, ktorí mali záujem o to, aby bolo obnovené Jehovovo uctievanie v Jeruzaleme.

Odpovede na biblické otázky:

13:5 — Čo sa myslí výrazom ‚zmluva soli‘? Soľ sa vďaka svojím konzervačným účinkom stala symbolom stálosti a nemennosti. ‚Zmluva soli‘ je preto symbolom záväznej dohody.

14:2–5; 15:17 — Odstránil kráľ Asa všetky „výšiny“? Zjavne nie. Asa možno odstránil iba výšiny, ktoré sa spájali s uctievaním falošných bohov, ale nie tie, na ktorých ľud uctieval Jehovu. Je tiež možné, že výšiny boli znovu vystavané v neskoršom období Asovej vlády. Tieto výšiny odstránil jeho syn Jehošafat. Ale ani počas Jehošafatovej vlády úplne nezmizli. — 2. Paralipomenon 17:5, 6; 20:31–33.

15:9; 34:6 — Aké bolo postavenie kmeňa Simeon po rozdelení izraelského kráľovstva? Kmeň Simeon dostal ako dedičstvo rôzne enklávy na územi kmeňa Júdu, a preto zo zemepisného hľadiska patril k Júdovi a Benjaminovi. (Jozua 19:1) No z náboženského a politického hľadiska sa pridal k severnému kráľovstvu. (1. Kráľov 11:30–33; 12:20–24) Preto sa kmeň Simeon považoval za časť desaťkmeňového kráľovstva.

16:13, 14 — Bolo Asovo telo spopolnené? Nie. „Mimoriadne veľké pohrebné pálenie“ sa nevzťahuje na Asovo spopolnenie, ale na pálenie korenia.

35:3 — Odkiaľ priniesol Joziáš do chrámu svätú truhlu? To nevieme. Biblia nehovorí, či truhlu vyniesol z chrámu niektorý zo zlých kráľov, alebo ju Joziáš premiestnil do bezpečia počas rozsiahlych opráv v chráme. Jediná historická správa o truhle z obdobia po Šalamúnovi hovorí o tom, ako ju Joziáš priniesol do chrámu.

Poučenie pre nás:

13:13–18; 14:11, 12; 32:9–23 Aké je to pre nás veľké poučenie o tom, že je dôležité spoliehať sa na Jehovu!

16:1–5, 7; 18:1–3, 28–32; 21:4–6; 22:10–12; 28:16–22 Spojenectvo s cudzincami alebo s neveriacimi malo tragické následky. Je múdre vyhýbať sa akémukoľvek zbytočnému kontaktu so svetom. — Ján 17:14, 16; Jakub 4:4.

16:7–12; 26:16–21; 32:25, 26 Povýšenosť spôsobila, že kráľ Asa sa v posledných rokoch svojho života správal zle. Povýšený duch viedol k Uzzijahovmu pádu. Ezechiáš konal nemúdro a možno ho k tomu viedla aj pýcha, keď babylonským vyslancom ukázal svoje poklady. (Izaiáš 39:1–7) „Pýcha predchádza zrútenie,“ varuje Biblia, „a povýšenecký duch potknutie.“ — Príslovia 16:18.

16:9 Jehova pomáha tým, ktorých srdce je celé voči nemu, a hľadá príležitosti, aby mohol použiť svoju moc v ich prospech.

18:12, 13, 23, 24, 27 Tak ako Michajah, aj my by sme mali odvážne a smelo hovoriť o Jehovovi a jeho predsavzatiach.

19:1–3 Jehova v nás hľadá dobré aj vtedy, keď má dôvod, aby sa na nás hneval.

20:1–28 Môžeme si byť istí, že Jehova sa nám dá nájsť, keď ho budeme pokorne prosiť o vedenie. — Príslovia 15:29.

20:17 Ak chceme ‚vidieť záchranu od Jehovu‘, musíme ‚zaujať svoje postavenie‘ v aktívnej podpore Božieho Kráľovstva. Musíme ‚stáť‘ a vložiť úplnú dôveru v Jehovu a nebrať záležitosti do vlastných rúk.

24:17–19; 25:14 Modlárstvo sa stalo osídlom pre Joáša i jeho syna Amaciaha. Aj dnes môže byť modlárstvo rovnako príťažlivé, hlavne keď sa objavuje v nenápadnej forme žiadostivosti alebo nacionalizmu. — Kolosanom 3:5; Zjavenie 13:4.

32:6, 7 Aj my musíme byť odvážni a silní, keď si ‚obliekame úplnú výzbroj od Boha‘ a vedieme duchovný boj. — Efezanom 6:11–18.

33:2–9, 12, 13, 15, 16 Pravé pokánie človek prejaví tak, že opustí zlú cestu a veľmi sa snaží robiť to, čo je správne. Na základe úprimného pokánia môže zažiť Jehovovo milosrdenstvo aj človek, ktorý konal tak skazene ako kráľ Manaše.

34:1–3 Žiadne negatívne okolnosti v detstve nemusia byť prekážkou toho, aby sme spoznali Boha a slúžili mu. Keď bol Joziáš malý, možno mal naňho pozitívny vplyv jeho kajúcny starý otec Manaše. Nech už boli pozitívne vplyvy, ktorým bol vystavený akékoľvek, nakoniec viedli k dobrým výsledkom. Podobne to môže byť aj v našom prípade.

36:15–17 Jehova je súcitný a trpezlivý. Jeho súcit a trpezlivosť však má svoje hranice. Ľudia musia reagovať priaznivo na dielo zvestovania o Kráľovstve, ak majú prežiť, keď Jehova ukončí tento skazený systém.

36:17, 22, 23 Jehovovo slovo sa vždy splní. — 1. Kráľov 9:7, 8; Jeremiáš 25:9–11.

Kniha ho podnietila konať

„Joziáš odstránil všetky odporné veci zo všetkých krajín, ktoré patrili synom Izraela,“ uvádza sa v 2. Paralipomenon 34:33, „a nechal všetkých, ktorí sa nachádzali v Izraeli, ujať sa služby, aby slúžili Jehovovi, svojmu Bohu.“ Čo podnietilo Joziáša k tomuto činu? Keď tajomník Šafan priniesol kráľovi nájdenú knihu Jehovovho Zákona, kráľ ju nechal nahlas prečítať. To, čo Joziáš počul, na neho tak zapôsobilo, že celý život horlivo podporoval pravé uctievanie.

Čítanie Božieho Slova a rozjímanie nad tým, čo čítame, môže mať na nás veľký vplyv. Či nás nepodnietila úvaha o správe opisujúcej kráľov z Dávidovej rodovej línie napodobňovať príklady tých, ktorí dôverovali Jehovovi, a vyhýbať sa konaniu tých, ktorí tak nerobili? Druhá Paralipomenon nás povzbudzuje, aby sme prejavovali výlučnú oddanosť pravému Bohu a zostali mu verní. Jej posolstvo je určite živé a vykonáva moc. — Hebrejom 4:12.

[Poznámky pod čiarou]

^ 9. ods. Otázky týkajúce sa zasvätenia chrámu a ďalšie poučenia zo Šalamúnovej modlitby pri tejto príležitosti pozri v Strážnej veži z 1. júla 2005, strany 28 – 31.

^ 1. ods. Zoznam kráľov v chronologickom poradí nájdeš v Strážnej veži z 1. augusta 2005 na strane 12.

[Obrázok na strane 18]

Vieš, prečo bolo vhodné, že podstavec liateho mora tvorili sochy býkov?

[Obrázky na strane 21]

Napriek nedostatočnej výchove sa z Joziáša stal verný Boží služobník