Druhá Kroník 6:1–42

6  Vtedy Šalamún povedal: „Jehova, ty sám si vyhlásil, že budeš bývať v hustej temnote.+  A ja som ti postavil vznešený dom, trvalé miesto, aby si tam býval naveky.“+  Potom sa kráľ obrátil tvárou k celému zhromaždeniu Izraela a požehnal ho. A celé zhromaždenie stálo.+  Povedal: „Nech je chválený Jehova, Boh Izraela, ktorý dal vlastnými ústami sľub môjmu otcovi Dávidovi a vlastnou rukou splnil, čo povedal:  ‚Odo dňa, keď som vyviedol svoj ľud z Egypta, nevyvolil som si v žiadnom izraelskom kmeni mesto na stavbu domu, v ktorom by prebývalo moje meno,+ ani som si nevyvolil nikoho, kto by bol vodcom nad mojím ľudom Izraelom.  Ale teraz som si vyvolil Jeruzalem,+ aby tam prebývalo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby vládol nad mojím ľudom Izraelom.‘+  A v srdci môjho otca Dávida bola túžba postaviť dom menu Jehovu, Boha Izraela.+  Ale Jehova povedal môjmu otcovi Dávidovi: ‚Z celého srdca túžiš postaviť dom môjmu menu a je dobré, že po tom vo svojom srdci túžiš.  No ty ten dom nepostavíš. Dom môjmu menu postaví tvoj syn, ktorý sa ti narodí.‘*+ 10  A Jehova splnil svoj sľub. Nastúpil som na izraelský trón po svojom otcovi Dávidovi,+ tak ako Jehova sľúbil,+ a postavil som dom menu Jehovu, Boha Izraela. 11  Umiestnil som v ňom truhlu so zmluvou,+ ktorú Jehova uzavrel s Izraelitmi.“ 12  Potom sa Šalamún postavil pred Jehovov oltár pred celým izraelským zhromaždením a vystrel ruky k nebu.+ 13  (Šalamún stál na medenom pódiu, ktoré urobil a ktoré postavil do stredu nádvoria.+ Bolo dlhé päť lakťov,* široké päť lakťov a vysoké tri lakte.) Kľakol si pred celým izraelským zhromaždením, vystrel ruky k nebu+ 14  a povedal: „Jehova, Bože Izraela, ani v nebesiach, ani na zemi nie je taký Boh, ako si ty, ktorý dodržiavaš zmluvu a prejavuješ vernú lásku svojim služobníkom, ktorí ti slúžia celým svojím srdcom.+ 15  Dodržal si to, čo si sľúbil svojmu služobníkovi, môjmu otcovi Dávidovi.+ Vlastnými ústami si dal sľub a dnes si ho vlastnou rukou splnil.+ 16  A teraz, Jehova, Bože Izraela, splň sľub, ktorý si dal svojmu služobníkovi, môjmu otcovi Dávidovi: ‚Ak budú tvoji synovia dbať na to, aby žili podľa môjho zákona,+ ako si to robil ty, na izraelskom tróne nebude predo mnou nikdy chýbať tvoj potomok.‘+ 17  Jehova, Bože Izraela, nech sa splní tvoj sľub, ktorý si dal svojmu služobníkovi Dávidovi. 18  Bude však Boh naozaj bývať s ľuďmi na zemi?+ Veď ani samo nebo, nebesia nebies ťa nemôžu obsiahnuť,+ o čo menej tento dom, ktorý som postavil!+ 19  Jehova, môj Bože, venuj pozornosť modlitbe svojho služobníka a jeho prosbe o priazeň. Vypočuj volanie o pomoc a modlitbu, ktorú ti tvoj služobník predkladá. 20  Nech sú tvoje oči dňom i nocou upreté na tento dom, na miesto, o ktorom si povedal, že tam bude tvoje meno.+ Vypočuj modlitbu, ktorú sa bude tvoj služobník modliť smerom k tomuto miestu. 21  Vypočuj svojho služobníka a svoj ľud Izrael, keď sa bude modliť smerom k tomuto miestu+ a prosiť ťa o priazeň. Vypočuj zo svojho príbytku, z nebies,+ vypočuj a odpusť.+ 22  Keď sa niekto prehreší proti svojmu blížnemu a ten ho prinúti vysloviť prísahu* a zaviaže ho ňou* a on príde pred tvoj oltár v tomto dome, kým je pod prísahou,*+ 23  potom vypočuj z nebies, zasiahni a rozsúď svojich služobníkov. Odplať zlému človeku a potrestaj ho za to, čo urobil,+ a spravodlivého vyhlás za nevinného* a odmeň ho za jeho spravodlivosť.+ 24  A ak tvoj ľud Izrael utrpí porážku od nepriateľov, lebo hrešil proti tebe,+ ale vráti sa k tebe a bude chváliť tvoje meno,+ modliť sa+ v tomto dome a úpenlivo prosiť o priazeň pred tebou,+ 25  potom ho vypočuj z nebies,+ odpusť hriech svojho ľudu Izraela a priveď ich späť do krajiny, ktorú si dal im a ich predkom.+ 26  Keď bude nebo zavreté a nebude dážď,+ lebo hrešili proti tebe,+ ale potom sa budú modliť smerom k tomuto miestu a chváliť tvoje meno a odvrátia sa od svojich hriechov, lebo si ich pokoril,*+ 27  vypočuj z nebies a odpusť svojim služobníkom, svojmu ľudu Izraelu, ich hriech. Pouč ich o správnej ceste, ktorou majú ísť,+ a daj dážď+ na svoju krajinu, ktorú si dal svojmu ľudu ako dedičstvo. 28  Ak bude krajinu pustošiť hlad,+ mor,+ vysušujúci vietor, pleseň+ alebo roje kobyliek,*+ ak nepriatelia obľahnú niektoré z miest* v tejto krajine+ alebo ak nastane akákoľvek iná pohroma či choroba,+ 29  potom každú modlitbu,+ každú prosbu o priazeň,+ ktorú vysloví ktorýkoľvek človek alebo celý tvoj ľud Izrael (veď každý pozná svoje trápenie a bolesť),+ keď vystrie ruky smerom k tomuto domu,+ 30  vypočuj z nebies, zo svojho príbytku,+ a odpusť.+ Odplať každému podľa jeho konania, lebo poznáš jeho srdce (veď ty jediný dobre poznáš srdce človeka),+ 31  aby sa ťa báli a kráčali po tvojich cestách po všetky dni, kým budú žiť v krajine, ktorú si dal našim predkom. 32  A keď cudzinec, ktorý nepatrí k tvojmu ľudu Izraelu, príde zo vzdialenej krajiny, lebo počul o tvojom veľkom mene,*+ o tvojej mocnej ruke a o tvojom vystretom ramene, a bude sa modliť smerom k tomuto domu,+ 33  vypočuj ho z nebies, zo svojho príbytku, a urob všetko, o čo ťa cudzinec prosí, aby všetky národy zeme poznali tvoje meno+ a báli sa ťa tak ako tvoj ľud Izrael a aby spoznali, že tento dom, ktorý som postavil, nesie tvoje meno. 34  Keď tvoj ľud vytiahne do vojny proti svojim nepriateľom cestou, ktorou ho pošleš,+ a bude sa k tebe modliť+ smerom k tomuto mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,+ 35  vypočuj z nebies ich modlitbu a ich prosbu o priazeň a vykonaj pre nich spravodlivosť.+ 36  Keď proti tebe zhrešia (veď niet človeka, ktorý by nehrešil)+ a ty sa na nich nahneváš a vydáš ich nepriateľom, ktorí ich odvedú ako zajatcov do ďalekej alebo blízkej krajiny,+ 37  ale oni sa spamätajú v krajine, kam boli odvedení do zajatia, vrátia sa k tebe a budú ťa v krajine svojho zajatia úpenlivo prosiť o priazeň so slovami: ‚Zhrešili sme a previnili sme sa, konali sme skazene,‘+ 38  a vrátia sa k tebe celým svojím srdcom+ a celou svojou dušou* v krajine svojho zajatia,+ do ktorej boli odvlečení, a budú sa k tebe modliť smerom k svojej krajine, ktorú si dal ich predkom, k mestu, ktoré si si vyvolil,+ a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu, 39  vypočuj z nebies, zo svojho príbytku, ich modlitbu a ich prosbu o priazeň a vykonaj pre nich spravodlivosť.+ Odpusť svojmu ľudu, ktorý proti tebe zhrešil. 40  A teraz, môj Bože, nech sú, prosím, tvoje oči otvorené a tvoje uši pripravené vypočuť modlitby vyslovené na tomto mieste.*+ 41  Bože Jehova, vojdi do svojho príbytku,+ ty a truhla tvojej moci. Nech sa tvoji kňazi, Bože Jehova, odejú záchranou* a tvoji verní nech sa radujú z tvojej dobroty.+ 42  Bože Jehova, nezavrhuj* svojho pomazaného.+ Pamätaj na vernú lásku, ktorú si prejavil svojmu služobníkovi Dávidovi.“+

Poznámky pod čiarou

Dosl. „vychádza z tvojich bedier“.
Jeden lakeť zodpovedal 44,5 cm. Pozri dodatok B14.
Al. „a ten naňho vloží kliatbu“. To znamená prísahu, ktorá so sebou niesla prekliatie ako trest za to, že by prisahal krivo alebo by prísahu porušil.
Dosl. „kliatbou“.
Dosl. „kliatbou“.
Dosl. „spravodlivého“.
Al. „trápil“.
Al. „koníkov“.
Dosl. „brán“.
Al. „povesti“.
Al. „ohľadom tohto miesta“.
Zjavne sa tu hovorí o tom, že kňazi mali ľuďom pripomínať, že Jehova je zdrojom záchrany.
Dosl. „neodvracaj tvár“.