JEŽIŠ KRISTUS učil svojich nasledovníkov: „Budete sa teda modliť takto: ‚Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno. Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.‘“ ​(Matúš 6:9, 10) Táto modlitba, mnohým známa ako Otčenáš alebo modlitba Pána, vysvetľuje účel Božieho Kráľovstva.

Prostredníctvom tohto Kráľovstva bude posvätené Božie meno. Bude očistené od všetkej pohany, ktorá naň bola navŕšená následkom vzbury Satana a človeka. Je to veľmi dôležité. Šťastie všetkých inteligentných tvorov závisí od toho, či považujú Božie meno za sväté a či ochotne uznávajú, že Boh má právo vládnuť. — Zjavenie 4:11.

Okrem toho je Kráľovstvo zriadené na to, aby sa ‚Božia vôľa diala ako v nebi, tak i na zemi‘. Čo je touto vôľou? Obnoviť vzťah medzi Bohom a ľudstvom, vzťah, ktorý Adam stratil. Toto Kráľovstvo poslúži tiež na uskutočnenie predsavzatia Zvrchovaného Pána celého vesmíru, Jehovu — aby bol na zemi zriadený raj, v ktorom budú môcť dobrí ľudia žiť navždy. Áno, Božie Kráľovstvo napraví všetky škody, ku ktorým viedol prvý hriech, a spôsobí, aby sa Božie láskyplné predsavzatie so zemou stalo skutočnosťou. (1. Jána 3:8) Toto Kráľovstvo a všetko, čo uskutoční, je hlavným posolstvom Biblie.

Božie Kráľovstvo je skutočnou vládou s obrovskou mocou. Vďaka prorockej knihe Daniel si môžeme vytvoriť predstavu o tom, aké je mocné. Daniel už dávno predpovedal: „Nebeský Boh [zriadi] kráľovstvo, ktoré... rozdrví a ukončí všetky [ľudské] kráľovstvá.“ Na rozdiel od ľudských vlád, ktoré počas dejín prichádzali a odchádzali, Božie Kráľovstvo „nebude nikdy zničené“. (Daniel 2:44) A to nie je všetko. Božie Kráľovstvo je v každom ohľade vysoko nadradené akejkoľvek ľudskej vláde.

Kráľovi Božieho Kráľovstva sa nevyrovná žiaden vládca.

Zamyslite sa nad tým, kto je týmto Kráľom. Daniel v ‚sne a vo videniach‘, ktoré dostal, uzrel Vládcu Božieho Kráľovstva — ‚niekoho podobného synovi človeka‘, ktorý bol privedený pred Všemohúceho Boha a dostal trvalé „panstvo a dôstojnosť a kráľovstvo“. (Daniel 7:1, 13, 14) Týmto Synom človeka nie je nikto iný než Ježiš Kristus — Mesiáš. (Matúš 16:13–17) Jehova Boh vybral svojho Syna, Ježiša, za Kráľa svojho Kráľovstva. Keď bol Ježiš na zemi, skazeným farizejom povedal: „Božie kráľovstvo je uprostred vás“, čím myslel, že je medzi nimi budúci Kráľ tohto Kráľovstva. — Lukáš 17:21.

Kto z ľudí sa môže vyrovnať Ježišovi v úlohe Vládcu? Ježiš už dokázal, že je absolútne  spravodlivý, spoľahlivý a súcitný Vodca. Evanjeliá ho vykresľujú ako muža činu i ako vrúcneho človeka s hlbokými citmi. (Matúš 4:23; Marek 1:40, 41; 6:31–34; Lukáš 7:11–17) Navyše, nad vzkrieseným Ježišom smrť už nemá moc a Ježiš nie je zviazaný obmedzeniami, aké majú ľudia. — Izaiáš 9:6, 7.

Miesto, z ktorého Ježiš a jeho spoločníci vládnu, je vysoko vyvýšené.

Daniel v nočnom videní videl i to, že „kráľovstvo a panovanie... boli dané ľudu, ktorým sú svätí Najvyššieho“. (Daniel 7:27) Ježiš nie je jediným vládcom. Aj ďalší s ním majú vládnuť ako králi a slúžiť ako kňazi. (Zjavenie 5:9, 10; 20:6) Apoštol Ján o nich napísal: „Videl som, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc... kúpených zo zeme.“ — Zjavenie 14:1–3.

Baránok je Ježiš Kristus vo svojom kráľovskom postavení. (Ján 1:29; Zjavenie 22:3) Vrch Sion sa v tomto videní vzťahuje na nebo. * (Hebrejom 12:22) Ježiš a jeho 144 000 spoluvládcov vládnu z neba. Teda vládnu naozaj z vysoko vyvýšeného miesta! Z neba majú lepší nadhľad. Keďže ‚Božie kráľovstvo‘ sídli v nebi, je nazvané aj ako ‚nebeské kráľovstvo‘. (Lukáš 8:10; Matúš 13:11) Žiadne zbrane ani jadrové útoky nemôžu túto nebeskú vládu ohroziť a zvrhnúť. Táto vláda je nepremožiteľná a splní účel, na ktorý ju Jehova zriadil. — Hebrejom 12:28.

Božie Kráľovstvo má na zemi dôveryhodných predstaviteľov.

Ako to vieme? V Žalme 45:16 sa píše: „Ustanovíš... kniežatá po celej zemi.“ Tieto slová sú adresované Božiemu Synovi. (Žalm 45:6, 7; Hebrejom 1:7, 8) Preto bude kniežacích predstaviteľov vymenúvať Ježiš Kristus. Môžeme si byť istí, že budú verne konať podľa jeho pokynov. Aj dnes sú spôsobilí muži, ktorí slúžia v kresťanskom zbore ako starší, vyučovaní, aby nad spoluveriacimi ‚nepanovali‘, ale aby ich chránili, občerstvovali a utešovali. — Marek 10:42–45; Izaiáš 32:2.

Kráľovstvo má spravodlivých poddaných.

Sú v Božích očiach bezúhonní a priami. (Príslovia 2:21, 22) Biblia hovorí: „Mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“ ​(Žalm 37:11) Poddaní Kráľovstva sú mierni — ochotní učiť sa, pokorní a jemní. V prvom rade sa zaujímajú o duchovné veci. (Matúš 5:3) Chcú robiť to, čo je správne, a nechávajú sa viesť Bohom.

Božie Kráľovstvo sa riadi nadradenými zákonmi.

Zákony a zásady, ktorými sa Kráľovstvo riadi, pochádzajú priamo od Jehovu Boha. Neobmedzujú nás, naopak, sú nám na úžitok. (Žalm 19:7–11) Mnohí ľudia už majú úžitok z toho, že žijú podľa Jehovových spravodlivých požiadaviek. Napríklad konanie v súlade s biblickými radami pre manželov, manželky a deti zlepšuje rodinný život. (Efezanom 5:33–6:3) Keď poslúchame príkaz, aby sme ‚si obliekli lásku‘, zlepšujú sa naše vzťahy s druhými. (Kolosanom 3:13, 14) Keď žijeme podľa biblických zásad, rozvíjame si tiež dobré pracovné návyky a vyrovnaný postoj k peniazom. (Príslovia 13:4; 1. Timotejovi 6:9, 10) Keď sa vyhýbame opilstvu, sexuálnej nemravnosti, tabaku a drogám, pomáha nám to chrániť si zdravie. — Príslovia 7:21–23; 23:29, 30; 2. Korinťanom 7:1.

Božie Kráľovstvo je vláda ustanovená Bohom. Jej Kráľ — Mesiáš, Ježiš Kristus — a všetci jeho spoluvládcovia nesú pred Bohom zodpovednosť za to, ako sa zastávajú  jeho spravodlivých zákonov a láskyplných zásad. Poddaní Kráľovstva vrátane jeho pozemských predstaviteľov nachádzajú potešenie v uplatňovaní Božích zákonov. Boh je tak stredobodom života vládcov i poddaných Kráľovstva. Preto je toto Kráľovstvo pravou teokraciou — vládou Boha. Určite splní účel, na ktorý bolo zriadené. Ale kedy začína Božie Kráľovstvo, známe aj ako mesiášske Kráľovstvo, vládnuť?

Kľúčom k porozumeniu, kedy sa začína vláda Kráľovstva, sú Ježišove slová: „Jeruzalem budú šliapať národy, kým sa nenaplnia ustanovené časy národov.“ ​(Lukáš 21:24) Jeruzalem bol jediným mestom na celej zemi, ktoré bolo priamo spájané s Božím menom. (1. Kráľov 11:36; Matúš 5:35) Bolo hlavným mestom pozemského kráľovstva, ktoré malo Božiu podporu. Toto mesto malo byť šliapané národmi v tom zmysle, že Božia vláda nad jeho ľudom mala byť prerušená svetskými vládami. Kedy sa to malo stať?

Kráľovi, ktorý mal sedieť na Jehovovom tróne v Jeruzaleme ako posledný, bolo povedané: „Odstráň turban a zlož korunu... Istotne nebude patriť nikomu, kým nepríde ten, kto má zákonné právo, a tomu to dám.“ ​(Ezechiel 21:25–27) Koruna mala byť z hlavy tohto kráľa zložená a Božia vláda nad Božím ľudom mala byť prerušená. Stalo sa to v roku 607 pred n. l., keď Jeruzalem zničili Babylončania. Počas nasledujúcich ‚ustanovených časov‘ Boh nemal mať na zemi vládu, ktorá by symbolizovala jeho panovanie. Až na konci týchto časov mal Jehova dať oprávnenie vládnuť tomu, „kto má zákonné právo“ — Ježišovi Kristovi. Aké dlhé malo byť toto obdobie?

Jedno proroctvo v biblickej knihe Daniel znie: „Zotnite strom a skazte ho. Nechajte však v zemi peň, ale so železnými a medenými pásmi... kým nad ním neprejde sedem časov.“ ​(Daniel 4:23) Ako uvidíme, týchto „sedem časov“ je rovnako dlhé obdobie ako „ustanovené časy národov“.

V Biblii stromy niekedy predstavujú jednotlivcov, vládcov a kráľovstvá. (Žalm 1:3; Jeremiáš 17:7, 8; Ezechiel, 31. kapitola) Tento symbolický strom „bolo... vidieť na najvzdialenejší koniec celej zeme“. (Daniel 4:11) Teda vláda, ktorú predstavoval strom, ktorý mal byť zoťatý a spútaný, siahala „po najvzdialenejšie konce zeme“, čiže zahŕňala celé kráľovstvo ľudstva. (Daniel 4:17, 20, 22) Strom preto predstavuje najvyššiu vládu Boha, zvlášť vo vzťahu k zemi. Túto vládu istý čas symbolizovalo kráľovstvo, ktoré Jehova zriadil nad izraelským národom. Symbolický strom mal byť zoťatý a jeho kmeň mal byť spútaný železnými a medenými okovami, aby bránili jeho rastu. To  naznačovalo, že činnosť vlády, ktorá predstavovala Božiu vládu na zemi, mala byť ukončená. To sa stalo v roku 607 pred n. l. No nemalo to tak zostať navždy. Strom mal byť spútaný, až kým neprejde „sedem časov“. Na konci tohto obdobia mal Jehova zveriť vládu zákonnému dedičovi, Ježišovi Kristovi. Je zjavné, že „sedem časov“ a „ustanovené časy národov“ sa vzťahujú na to isté časové obdobie.

Biblia nám pomáha zistiť dĺžku ‚siedmich časov‘. Ukazuje, že 1260 dní je rovnako dlhé časové obdobie ako „čas [jeden] a časy [dva, množné číslo] a pol času“ — spolu tri a pol „času“. (Zjavenie 12:6, 14) To znamená, že dvojnásobok, čiže sedem časov, je 2520 dní.

Keď počítame 2520 doslovných dní od roku 607 pred n. l., prichádzame k roku 600 pred n. l. Ale sedem časov trvalo omnoho dlhšie. Trvali ešte aj vtedy, keď o ‚ustanovených časoch národov‘ hovoril Ježiš. Sedem časov je teda prorockých. Preto musíme použiť biblické pravidlo: „Deň za rok.“ ​(4. Mojžišova 14:34; Ezechiel 4:6) V tom prípade sedem časov, počas ktorých mali na zemi vládnuť svetské veľmoci bez Božieho zásahu, zodpovedá 2520 rokom. Keď počítame 2520 rokov od roku 607 pred n. l., dostávame sa do roku 1914 n. l. V tomto roku sa „ustanovené časy národov“, čiže sedem časov, skončili. To znamená, že v roku 1914 Ježiš Kristus začal vládnuť ako Kráľ Božieho Kráľovstva.

Keďže sme zistili, že mesiášske Kráľovstvo už bolo v nebi zriadené, vzniká otázka: Mali by sme sa ďalej modliť o jeho príchod, ako nás to učil Ježiš vo vzorovej modlitbe? (Matúš 6:9, 10) Áno. Táto prosba je vhodná a stále má zmysel. Božie Kráľovstvo ešte len má naplno presadiť svoju moc na zemi.

V tom čase verné ľudstvo zažije veľké požehnania. „Sám Boh bude s nimi,“ hovorí Biblia, „a zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ ​(Zjavenie 21:3, 4) V tom čase „nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ ​(Izaiáš 33:24) Tí, ktorí sa páčia Bohu, sa budú tešiť z večného života. (Ján 17:3) Zatiaľ čo čakáme na splnenie týchto i ďalších nádherných biblických proroctiev, ‚stále hľadajme najprv kráľovstvo a Božiu spravodlivosť‘. — Matúš 6:33.