Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Prišla hodina“!

„Prišla hodina“!

„Prišla hodina“!

„Prišla jeho hodina, aby prešiel z tohto sveta k Otcovi.“ — JÁN 13:1.

1. Akými dohadmi žije Jeruzalem v čase, keď sa blíži Pesach roku 33 n. l., a prečo?

PRI krste v roku 29 n. l. Ježiš nastúpil životnú dráhu, ktorá mala viesť k „hodine“ jeho smrti, vzkriesenia a oslávenia. Teraz je jar roku 33 n. l. Prešlo len niekoľko týždňov, odkedy sa členovia židovského najvyššieho súdu, Sanhedrinu, radili, že Ježiša zabijú. Ježiš sa o tom dozvedel možno od Nikodéma, člena Sanhedrinu, ktorý mu je priateľsky naklonený, preto odišiel z Jeruzalema cez rieku Jordán na vidiek. Blíži sa sviatok Pesach, z vidieka prichádza do Jeruzalema mnoho ľudí a mesto je plné dohadov o Ježišovi. „Čo myslíte?“ pýtajú sa ľudia jeden druhého. „Či vôbec nepríde na sviatok?“ K rozruchu prispeli aj hlavní kňazi a farizeji, ktorí vydali nariadenie, že každý, kto Ježiša uvidí, im má podať správu o tom, kde sa nachádza. — Ján 11:47–57.

2. Aký Máriin skutok vyvolá spor a ako Ježišova odpoveď na jej obranu naznačuje, že si je vedomý ‚svojej hodiny‘?

Ôsmeho nisana, šesť dní pred Pesachom, je Ježiš opäť v blízkosti Jeruzalema. Prichádza do Betánie — domovského mesta Marty, Márie a Lazara, jeho milovaných priateľov. Betánia leží asi 3 kilometre od Jeruzalema. Je piatok večer a Ježiš tu zostáva na sabat. Nasledujúci večer, keď mu Mária posluhuje a použije pritom drahý vonný olej, učeníci majú námietky. Ježiš však hovorí: „Nechaj ju dodržať obyčaj ku dňu môjho pohrebu. Lebo chudobných máte vždy okolo seba, ale mňa nebudete mať vždy.“ ​(Ján 12:1–8; Matúš 26:6–13) Ježiš vie, že „prišla jeho hodina, aby prešiel z tohto sveta k Otcovi“. (Ján 13:1) Ešte päť dní a ‚dá svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých‘. (Marek 10:45) Vedomie naliehavosti teda Ježiša ovplyvňuje vo všetkom, čo robí a učí. Aký je to pre nás úžasný príklad, keď dychtivo očakávame koniec tohto systému vecí! Zamysli sa nad tým, čo sa v súvislosti s Ježišom deje hneď na druhý deň.

Deň Ježišovho triumfálneho vstupu do Jeruzalema

3. a) Ako Ježiš vchádza v nedeľu 9. nisana do Jeruzalema a ako reaguje väčšina ľudí vôkol neho? b) Ako Ježiš odpovedá farizejom, ktorí sa sťažujú na zástup?

V nedeľu 9. nisana Ježiš triumfálne prichádza do Jeruzalema. Ako sa blíži k mestu — sediac na osliatku, čím napĺňa Zechariáša 9:9 —, väčšina ľudí, ktorí sa zhromaždili okolo neho, rozprestiera svoje vrchné odevy na cestu, zatiaľ čo iní odrezávajú a prestierajú na zem vetvy stromov. „Požehnaný je Ten, ktorý prichádza ako Kráľ v Jehovovom mene!“ kričia. Niektorí farizeji v zástupe chcú, aby Ježiš svojich učeníkov pokarhal. No Ježiš odpovedá: „Hovorím vám: Keby títo zostali ticho, kričali by kamene.“ — Lukáš 19:38–40; Matúš 21:6–9.

4. Prečo je v Jeruzaleme rozruch, keď tam Ježiš vstupuje?

Len pred niekoľkými týždňami mnohí z tohto zástupu videli, ako Ježiš vzkriesil Lazara. Teraz o tomto zázraku neprestajne hovoria ďalším. A tak keď Ježiš vstupuje do Jeruzalema, v celom meste je rozruch. „Kto je to?“ pýtajú sa ľudia. A zástupy stále hovoria: „Toto je ten prorok, Ježiš z Nazaretu v Galilei!“ Farizeji, vidiac, čo sa deje, bedákajú: „Svet išiel za ním.“ — Matúš 21:10, 11; Ján 12:17–19.

5. Čo sa deje, keď Ježiš ide do chrámu?

Ježiš, Veľký Učiteľ, ide vyučovať do chrámu, ako to má vo zvyku pri návšteve Jeruzalema. Tam za ním prichádzajú slepí a chromí a on ich uzdravuje. Keď to vidia hlavní kňazi a znalci Písma a keď počujú, ako chlapci v chráme kričia: „Zachráň, prosíme, Dávidovho Syna!“, rozhnevajú sa. „Počuješ, čo hovoria?“ protestujú. „Áno,“ odpovedá Ježiš. „Nikdy ste nečítali: ‚Z úst detí a dojčiat si si zaobstaral chválu‘?“ Ježiš pokračuje vo vyučovaní a dôkladne si všíma, čo sa v chráme deje. — Matúš 21:15, 16; Marek 11:11.

6. Ako sa terajší Ježišov príchod líši od jeho predošlého príchodu a prečo?

Aký odlišný je teraz Ježišov príchod oproti tomu, ako prišiel pred šiestimi mesiacmi! Vtedy prišiel na Sviatok stánkov do Jeruzalema „nie verejne, ale akoby potajomky“. (Ján 7:10) A vždy sa postaral o to, aby bezpečne unikol, keď bol ohrozený jeho život. Teraz otvorene vstupuje do mesta, kde bol vydaný príkaz na jeho zatknutie! Okrem toho Ježiš nemal vo zvyku rozhlasovať o sebe, že je Mesiáš. (Izaiáš 42:2; Marek 1:40–44) Nechcel hlučnú reklamu a ani to, aby o ňom kolovali skreslené správy. Teraz ho zástupy otvorene vyhlasujú za Kráľa a Záchrancu — Mesiáša — a on zamieta žiadosť náboženských vodcov, aby zástupy umlčal! Prečo tá zmena? Lebo „prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka“, ako Ježiš oznamuje hneď na druhý deň. — Ján 12:23.

Smelé konanie — potom vyučovanie zachraňujúce život

7, 8. Ako Ježišovo konanie 10. nisana roku 33 n. l. pripomína to, čo urobil v chráme počas Pesachu roku 30 n. l.?

V pondelok 10. nisana po príchode do chrámu rieši Ježiš to, čo videl predošlé popoludnie. Začína ‚vyhadzovať tých, čo predávajú a kupujú v chráme, a prevracia stoly zmenárnikov a lavice tých, čo predávajú holubice; a nikomu nedovoľuje nosiť cez chrám nádobu‘. Odsudzujúc previnilcov, vyhlasuje: „Či nie je napísané: ‚Môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy‘? Ale vy ste z neho urobili jaskyňu lupičov.“ — Marek 11:15–17.

Ježišovo konanie pripomína to, čo urobil pred troma rokmi, keď navštívil chrám počas Pesachu roku 30 n. l. Odsúdenie je však tentoraz oveľa ostrejšie. Obchodníkov v chráme teraz označuje za „lupičov“. (Lukáš 19:45, 46; Ján 2:13–16) Sú lupičmi, lebo od tých, ktorí si musia kúpiť zvieratá na obeť, požadujú premrštené ceny. Hlavní kňazi, znalci Písma a predáci ľudu počujú, čo Ježiš robí, a opäť hľadajú spôsob, ako ho dať zabiť. Lenže nevedia, ako ho zničiť, lebo všetci ľudia žasnú nad jeho vyučovaním, lipnú na ňom a počúvajú ho. — Marek 11:18; Lukáš 19:47, 48.

9. Aké poučenie dáva Ježiš svojim poslucháčom v chráme a aké pozvanie im predkladá?

Ježiš pokračuje vo vyučovaní v chráme a vyhlasuje: „Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka.“ Áno, vie, že mu zostáva už len niekoľko dní ľudského života. Po tom, čo hovorí, že pšeničné zrno musí zomrieť, aby prinieslo úrodu — čo zodpovedá jeho smrti a tomu, že sa stane prostriedkom na darovanie večného života ďalším —, predkladá svojim poslucháčom toto pozvanie: „Ak mi chce niekto slúžiť, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník. Ak mi chce niekto slúžiť, toho bude Otec ctiť.“ — Ján 12:23–26.

10. Ako Ježiš uvažuje o mučivej smrti, ktorá ho čaká?

10 Ježiš uvažuje o mučivej smrti, od ktorej ho delia už len štyri dni, a pokračuje: „Moja duša je teraz znepokojená, a čo mám povedať? Otče, zachráň ma od tejto hodiny.“ Ale tomu, čo ho čaká, sa nemožno vyhnúť. Hovorí: „Veď preto som prišiel k tejto hodine.“ Skutočne, Ježiš súhlasí s celým Božím usporiadaním. Je odhodlaný nechať sa viesť Božou vôľou v celom svojom konaní až po obetnú smrť. (Ján 12:27) Aký príklad pre nás — príklad úplnej podriadenosti Božej vôli!

11. Aké poučenie dáva Ježiš zástupu, ktorý práve počul hlas z neba?

11 Ježiš je hlboko znepokojený tým, aký vplyv bude mať jeho smrť na povesť jeho Otca, a modlí sa: „Otče, osláv svoje meno.“ Na prekvapenie zástupu zhromaždeného v chráme z neba vychádza hlas, ktorý vyhlasuje: „Oslávil som a opäť oslávim.“ Veľký Učiteľ využíva túto príležitosť, aby zástupu povedal, prečo bolo počuť tento hlas, aké dôsledky bude mať jeho smrť a prečo je potrebné, aby prejavovali vieru. (Ján 12:28–36) Ježišove posledné dva dni boli rozhodne naplnené činnosťou. Ale rozhodujúci deň ho ešte len čaká.

Deň na verejné odsúdenie

12. Ako sa v utorok 11. nisana pokúšajú náboženskí vodcovia chytiť Ježiša v reči a s akým výsledkom?

12 V utorok 11. nisana ide Ježiš opäť do chrámu vyučovať. Sú tam nepriateľsky naladení poslucháči. Hlavní kňazi a starší ľudu sa v súvislosti s Ježišovým konaním v predchádzajúci deň pýtajú: „Akou mocou to robíš? A kto ti dal tú moc?“ Majstrovský Učiteľ, Ježiš, ich svojou odpoveďou privádza do rozpakov a rozpráva im tri živé podobenstvá — dve o vinici a jedno o svadobnej hostine —, ktoré odhaľujú, akí sú jeho odporcovia skazení. Náboženskí vodcovia, rozhnevaní tým, čo počujú, sa ho chcú zmocniť. Ale boja sa zástupu, ktorý Ježiša považuje za proroka. A tak sa ho snažia preľstiť, aby povedal niečo, za čo by ho mohli dať zatknúť. Odpovede, ktoré im Ježiš dáva, ich umlčujú. — Matúš 21:23–22:46.

13. Akú radu dáva Ježiš svojim poslucháčom, pokiaľ ide o znalcov Písma a farizejov?

13 Keďže znalci Písma a farizeji tvrdia, že vyučujú Boží Zákon, Ježiš teraz nabáda svojich poslucháčov: „Konajte a zachovávajte všetko, čo vám hovoria, ale nekonajte podľa ich skutkov, lebo hovoria, ale nekonajú.“ ​(Matúš 23:1–3) Aké mocné verejné odsúdenie! Ale Ježiš tým s nimi ešte nekončí. Toto je jeho posledný deň v chráme a on odvážne vyslovuje rad odhalení — jedno za druhým ako burácanie hromu.

14, 15. Aké ostré odsúdenia vyslovuje Ježiš proti znalcom Písma a farizejom?

14 „Beda vám, znalci Písma a farizeji, pokrytci,“ vyhlasuje Ježiš šesťkrát. Sú pokrytci, lebo ako vysvetľuje, zatvárajú nebeské Kráľovstvo pred ľuďmi a tým, ktorí sú na ceste doň, nedovoľujú vojsť. Títo pokrytci cestujú po mori i po suchej zemi, aby urobili jedného prozelytu, ktorého však urobia hodným večného zničenia. Venujú veľkú pozornosť plateniu desiatkov, ale pritom zanedbávajú „závažnejšie veci Zákona, totiž... právo a milosrdenstvo a vernosť“. Čistia vlastne „vonkajšok pohára a misy, ale vnútri sú plné lúpeže a nestriedmosti“, takže ich vnútorná skazenosť a hniloba je skrytá za vonkajším prejavom zbožnosti. A okrem toho ochotne stavajú hrobky prorokom a zdobia ich, aby upozornili na svoje dobročinné skutky, i keď sú „synmi tých, ktorí vraždili prorokov“. — Matúš 23:13–15, 23–31.

15 Ježiš odsudzuje svojich odporcov za to, že si necenia duchovné veci, keď hovorí: „Beda vám, slepí vodcovia.“ Sú morálne slepí, lebo kladú väčší dôraz na chrámové zlato než na duchovnú hodnotu tohto miesta uctievania. Ježiš ďalej vyslovuje najsilnejšie slová odsúdenia. „Hadi, potomstvo vreteníc,“ hovorí, „ako uniknete súdu gehenny?“ Áno, Ježiš im hovorí, že za svoj skazený spôsob konania utrpia večné zničenie. (Matúš 23:16–22, 33) Aj my prejavujme odvahu pri ohlasovaní posolstva o Kráľovstve, i keď to znamená odhaľovať falošné náboženstvo.

16. Aké dôležité proroctvo poskytuje Ježiš svojim učeníkom, keď sedia na Olivovom vrchu?

16 Ježiš teraz z chrámu odchádza. Za slabnúceho svetla popoludňajšieho slnka vystupuje spolu s apoštolmi na Olivový vrch. Kým tam sedia, Ježiš vyslovuje proroctvo o zničení chrámu a o znamení jeho prítomnosti a záveru systému vecí. Význam týchto prorockých slov sa týka až našich čias. V ten večer Ježiš tiež učeníkom hovorí: „Viete, že o dva dni nastane pesach a Syn človeka má byť vydaný, aby bol pribitý na kôl.“ — Matúš 24:1–14; 26:1, 2.

Ježiš ‚miluje svojich až do konca‘

17. a) Akú lekciu dáva Ježiš dvanástim počas Pesachu 14. nisana? b) Akú spomienkovú slávnosť zavádza Ježiš po prepustení Judáša Iškariotského?

17 Počas nasledujúcich dvoch dní — 12. a 13. nisana — sa Ježiš v chráme otvorene neukazuje. Náboženskí vodcovia sa usilujú zabiť ho a on nechce, aby niečo prekazilo jeho spoločné slávenie Pesachu s apoštolmi. Štvrtkovým západom slnka sa začína 14. nisan — posledný deň Ježišovho ľudského života na zemi. V ten večer je Ježiš so svojimi apoštolmi v dome v Jeruzaleme, kde boli urobené prípravy na slávenie Pesachu. Zatiaľ čo sú spolu na Pesachu, Ježiš dáva dvanástim obdivuhodnú lekciu pokory tým, že im umýva nohy. Po tom, čo prepúšťa Judáša Iškariotského, ktorý sa dohodol, že svojho Pána zradí za 30 kúskov striebra — čo je podľa mojžišovského Zákona cena za obyčajného otroka —, zavádza Slávnosť na pamiatku svojej smrti. — 2. Mojžišova 21:32; Matúš 26:14, 15, 26–29; Ján 13:2–30.

18. Aké ďalšie poučenie Ježiš láskavo dáva svojim jedenástim verným apoštolom a ako ich pripravuje na to, že čoskoro odíde?

18 Po zavedení Pamätnej slávnosti sa apoštoli začínajú prudko hádať o to, kto z nich je najväčší. Ježiš ich nekarhá, ale trpezlivo ich poučuje o tom, aké hodnotné je slúžiť druhým. Cení si, že vydržali s ním v jeho skúškach, a robí s nimi osobnú zmluvu o kráľovstve. (Lukáš 22:24–30) Ježiš im tiež prikazuje, aby sa navzájom milovali tak, ako on miloval ich. (Ján 13:34) Kým sa ešte zdržiavajú v miestnosti, Ježiš ich láskavo pripravuje na to, že čoskoro odíde. Uisťuje ich o svojom priateľstve, povzbudzuje ich, aby prejavovali vieru, a sľubuje im pomoc svätého ducha. (Ján 14:1–17; 15:15) Pred odchodom z domu Ježiš prosí svojho Otca: „Prišla tá hodina; osláv svojho syna, aby tvoj syn oslávil teba.“ Skutočne, Ježiš pripravil apoštolov na svoj odchod a nepochybne ‚miloval svojich až do konca‘. — Ján 13:1; 17:1.

19. Prečo Ježiš v Getsemanskej záhrade trpí?

19 Môže byť už dosť po polnoci, keď Ježiš so svojimi jedenástimi vernými apoštolmi prichádza do Getsemanskej záhrady. Často tam s apoštolmi chodil. (Ján 18:1, 2) O niekoľko hodín má Ježiš zomrieť, akoby bol nejakým opovrhnutiahodným zločincom. Muky z toho, čo ho čaká, a z toho, že to azda prinesie pohanu na jeho Otca, sú také intenzívne, že keď sa modlí, jeho pot sa začína podobať kvapkám krvi, ktoré padajú na zem. (Lukáš 22:41–44) „Prišla tá hodina!“ hovorí Ježiš apoštolom. „Hľa, môj zradca sa priblížil.“ Kým ešte hovorí, približuje sa Judáš Iškariotský v sprievode veľkého zástupu, ktorý nesie fakle, lampy a zbrane. Prišli zatknúť Ježiša. Ježiš neodporuje. Vysvetľuje: „Ako by sa v tom prípade splnili Písma, že sa to tak musí stať?“ — Marek 14:41–43; Matúš 26:48–54.

Syn človeka je oslávený!

20. a) Aké ukrutnosti postihujú Ježiša po jeho zatknutí? b) Prečo Ježiš len chvíľku pred smrťou zvolá: „Je dokonané“?

20 Ježiša po jeho zatknutí obviňujú falošní svedkovia, predpojatí sudcovia ho uznávajú za vinného, Pontský Pilát nad ním vynáša rozsudok, kňazi a zástupy sa mu vysmievajú a vojaci sa mu posmievajú a mučia ho. (Marek 14:53–65; 15:1, 15; Ján 19:1–3) V piatok napoludnie je Ježiš pribitý na mučenícky kôl a trpí trýznivou bolesťou, keď sa rany po klincoch na rukách i na nohách trhajú pod váhou jeho tela. (Ján 19:17, 18) Približne o tretej hodine popoludní Ježiš zvolá: „Je dokonané!“ Áno, dokončil všetko, čo prišiel na zem vykonať. Zveruje svojho ducha Bohu, skláňa hlavu a zomiera. (Ján 19:28, 30; Matúš 27:45, 46; Lukáš 23:46) Na tretí deň Jehova svojho Syna kriesi. (Marek 16:1–6) O štyridsať dní po vzkriesení vystupuje Ježiš do nebies a ‚je oslávený‘. Ján 17:5; Skutky 1:3, 9–12; Filipanom 2:8–11.

21. Ako môžeme Ježiša napodobňovať?

21 Ako môžeme ‚verne nasledovať Ježišove šľapaje‘? (1. Petra 2:21) Veľmi sa namáhajme v diele kázania o Kráľovstve a robenia učeníkov podobne ako Ježiš a buďme odvážni, keď hovoríme Božie slovo. (Matúš 24:14; 28:19, 20; Skutky 4:29–31; Filipanom 1:14) Nikdy nestraťme zo zreteľa, kde sa v prúde času nachádzame, ani sa neprestaňme navzájom podnecovať k láske a k znamenitým skutkom. (Marek 13:28–33; Hebrejom 10:24, 25) Dovoľme, aby celý náš spôsob konania bol ovládaný Jehovovou vôľou a vedomím, že žijeme v „čase konca“. — Daniel 12:4.

Ako by si odpovedal?

• Ako ovplyvnilo Ježišovo vedomie, že jeho smrť je blízko, záver jeho služby v jeruzalemskom chráme?

• Z čoho vidno, že Ježiš ‚miloval svojich až do konca‘?

• Čo o Ježišovi naznačujú udalosti posledných hodín jeho života?

• Ako môžeme Krista Ježiša napodobňovať v službe?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 18]

Ježiš ‚ich miloval až do konca‘