Evanjelium Jána 12:1–50

12  Šesť dní pred Pesachom prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazar,+ ktorého vzkriesil z mŕtvych. 2  Tam pripravili pre Ježiša večeru. Marta obsluhovala+ a Lazar bol medzi tými, ktorí s ním večerali.* 3  Mária vzala libru* pravého nardu,* veľmi drahého vonného oleja, vyliala ho Ježišovi na nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou oleja.+ 4  Ale jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský,+ ktorý sa ho chystal zradiť, povedal: 5  „Prečo sa ten vonný olej nepredal za 300 denárov* a tie sa nedali chudobným?“ 6  To však nepovedal preto, že by mu záležalo na chudobných, ale preto, že bol zlodej. Mal na starosti spoločnú pokladničku a kradol z nej peniaze. 7  Ježiš povedal: „Nechaj ju, urobila to na deň môjho pohrebu.+ 8  Chudobní budú medzi vami vždy,+ ale ja s vami nebudem vždy.“+ 9  Medzitým sa veľké množstvo Židov dozvedelo, že Ježiš je v Betánii, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aj preto, aby videli Lazara, ktorého vzkriesil z mŕtvych.+ 10  Hlavní kňazi sa teda rozhodli, že zabijú aj Lazara, 11  lebo kvôli nemu tam chodili mnohí Židia a uverili v Ježiša.+ 12  Na druhý deň sa veľký zástup ľudí, ktorí prišli na sviatok, dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. 13  Vzali palmové vetvy, vyšli mu v ústrety a volali: „Zachráň ho, prosíme ťa! Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom* mene,+ kráľ Izraela!“+ 14  Ježiš našiel osliatko a sadol si naň,+ tak ako je napísané: 15  „Neboj sa, dcéra Sionu. Pozri, prichádza tvoj kráľ a sedí na osliatku.“+ 16  Jeho učeníci tomu vtedy nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený,+ spomenuli si, že to bolo o ňom napísané a že sa to stalo.+ 17  Ľudia, ktorí boli pri tom, keď zavolal Lazara z hrobky*+ a vzkriesil ho z mŕtvych, o tom hovorili druhým.+ 18  Aj preto mu zástup vyšiel naproti, lebo počul, že urobil tento zázrak. 19  A tak si farizeji medzi sebou hovorili: „Vidíte? Nič nezmôžeme. Celý svet ide za ním.“+ 20  Medzi tými, ktorí prišli na sviatok uctievať Boha, bolo aj niekoľko Grékov. 21  Tí sa obrátili na Filipa,+ ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a poprosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ 22  Filip to povedal Andrejovi a spolu to išli povedať Ježišovi. 23  Ale Ježiš im povedal: „Prišiel čas,* aby bol Syn človeka oslávený.+ 24  Verte mi, ak nepadne pšeničné zrno do zeme a neodumrie, zostane iba ono samo, ale ak odumrie,+ prinesie veľkú úrodu. 25  Kto má rád svoj život,* stratí* ho, ale kto nenávidí svoj život*+ v tomto svete, zachráni si ho pre večný život.+ 26  Ak mi chce niekto slúžiť, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník.+ Ak mi niekto bude slúžiť, Otec ho poctí. 27  Som znepokojený+ a čo mám povedať? Otče, zachráň ma od tejto hodiny.+ Ale práve pre túto hodinu som prišiel. 28  Otče, osláv svoje meno.“ Vtedy sa z neba ozval hlas:+ „Oslávil som a opäť oslávim.“+ 29  Ľudia, ktorí stáli okolo a počuli to, hovorili, že zahrmelo. Iní povedali: „Hovoril s ním anjel.“ 30  Ježiš na to povedal: „Ten hlas sa neozval kvôli mne, ale kvôli vám. 31  Teraz prebieha súd nad týmto svetom. Teraz bude vládca tohto sveta+ vyvrhnutý.+ 32  Ale ja, keď budem vyzdvihnutý zo zeme,*+ pritiahnem k sebe ľudí každého druhu.“ 33  To povedal, aby naznačil, akou smrťou má zomrieť.+ 34  Vtedy mu ľudia povedali: „Zo Zákona vieme, že Kristus zostane navždy.+ Ako to, že hovoríš: ‚Syn človeka musí byť vyzdvihnutý‘?+ Kto je ten Syn človeka?“ 35  Ježiš im povedal: „Ešte chvíľku bude svetlo medzi vami. Choďte, kým máte svetlo, aby vás nepremohla tma. Kto chodí v tme, nevie, kam ide.+ 36  Kým máte svetlo, verte vo svetlo, aby ste sa stali synmi svetla.“+ Keď to Ježiš povedal, odišiel a skryl sa pred nimi. 37  Hoci pred ich očami urobil toľko zázrakov,* neuverili v neho. 38  Tak sa splnilo to, čo povedal prorok Izaiáš: „Jehova,* kto uveril tomu, čo od nás počul?*+ A komu bola zjavená Jehovova* moc?“*+ 39  A Izaiáš povedal aj dôvod, prečo nemohli uveriť: 40  „Zaslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli a aby nepochopili a nezapôsobilo to na ich srdce a neobrátili sa a aby som ich neuzdravil.“+ 41  Izaiáš to povedal, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom.+ 42  Predsa však v neho uverili aj mnohí židovskí vodcovia,+ ale nepriznali sa k tomu, aby ich farizeji nevylúčili zo synagógy,+ 43  lebo ľudskú slávu milovali viac ako slávu od Boha.+ 44  Potom Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, neverí len vo mňa, ale aj v toho, ktorý ma poslal,+ 45  a kto vidí mňa, vidí aj toho, ktorý ma poslal.+ 46  Prišiel som do sveta ako svetlo,+ aby nikto, kto vo mňa verí, nezostal v tme.+ 47  Ak niekto počuje moje slová a neriadi sa nimi, nesúdim ho, lebo som neprišiel svet súdiť, ale zachrániť.+ 48  Kto ma odmieta a neprijíma moje slová, má svojho sudcu. Slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v posledný deň. 49  Veď som nehovoril sám od seba, ale Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, čo mám hovoriť a učiť.+ 50  A viem, že jeho prikázanie znamená večný život.+ Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“+

Poznámky pod čiarou

^ Al. „spočívali pri stole“.
^ Čiže rímsku libru, ktorá mala okolo 327 g. Pozri dodatok B14.
^ Al. „z pamätnej hrobky“.
^ Dosl. „Prišla hodina“.
^ Al. „svoju dušu“.
^ Dosl. „zničí“.
^ Al. „svoju dušu“.
^ Čiže popravený na kole.
^ Al. „znamení“.
^ Dosl. „rameno; ruka“.
^ Al. „uveril našej správe“.