Evanjelium Jána 12:1–50

12  Šesť dní pred Pesachom prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazar,+ ktorého vzkriesil z mŕtvych.  Tam pripravili pre Ježiša večeru. Marta obsluhovala+ a Lazar bol medzi tými, ktorí s ním večerali.*  Mária vzala libru* pravého nardu,* veľmi drahého vonného oleja, vyliala ho Ježišovi na nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou oleja.+  Ale jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský,+ ktorý sa ho chystal zradiť, povedal:  „Prečo sa ten vonný olej nepredal za 300 denárov* a tie sa nedali chudobným?“  To však nepovedal preto, že by mu záležalo na chudobných, ale preto, že bol zlodej. Mal na starosti spoločnú pokladničku a kradol z nej peniaze.  Ježiš povedal: „Nechaj ju, urobila to na deň môjho pohrebu.+  Chudobní budú medzi vami vždy,+ ale ja s vami nebudem vždy.“+  Medzitým sa veľké množstvo Židov dozvedelo, že Ježiš je v Betánii, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aj preto, aby videli Lazara, ktorého vzkriesil z mŕtvych.+ 10  Hlavní kňazi sa teda rozhodli, že zabijú aj Lazara, 11  lebo kvôli nemu tam chodili mnohí Židia a uverili v Ježiša.+ 12  Na druhý deň sa veľký zástup ľudí, ktorí prišli na sviatok, dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. 13  Vzali palmové vetvy, vyšli mu v ústrety a volali: „Zachráň ho, prosíme ťa! Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom* mene,+ kráľ Izraela!“+ 14  Ježiš našiel osliatko a sadol si naň,+ tak ako je napísané: 15  „Neboj sa, dcéra Sionu. Pozri, prichádza tvoj kráľ a sedí na osliatku.“+ 16  Jeho učeníci tomu vtedy nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený,+ spomenuli si, že to bolo o ňom napísané a že sa to stalo.+ 17  Ľudia, ktorí boli pri tom, keď zavolal Lazara z hrobky*+ a vzkriesil ho z mŕtvych, o tom hovorili druhým.+ 18  Aj preto mu zástup vyšiel naproti, lebo počul, že urobil tento zázrak. 19  A tak si farizeji medzi sebou hovorili: „Vidíte? Nič nezmôžeme. Celý svet ide za ním.“+ 20  Medzi tými, ktorí prišli na sviatok uctievať Boha, bolo aj niekoľko Grékov. 21  Tí sa obrátili na Filipa,+ ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a poprosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ 22  Filip to povedal Andrejovi a spolu to išli povedať Ježišovi. 23  Ale Ježiš im povedal: „Prišiel čas,* aby bol Syn človeka oslávený.+ 24  Verte mi, ak nepadne pšeničné zrno do zeme a neodumrie, zostane iba ono samo, ale ak odumrie,+ prinesie veľkú úrodu. 25  Kto má rád svoj život,* stratí* ho, ale kto nenávidí svoj život*+ v tomto svete, zachráni si ho pre večný život.+ 26  Ak mi chce niekto slúžiť, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník.+ Ak mi niekto bude slúžiť, Otec ho poctí. 27  Som znepokojený+ a čo mám povedať? Otče, zachráň ma od tejto hodiny.+ Ale práve pre túto hodinu som prišiel. 28  Otče, osláv svoje meno.“ Vtedy sa z neba ozval hlas:+ „Oslávil som a opäť oslávim.“+ 29  Ľudia, ktorí stáli okolo a počuli to, hovorili, že zahrmelo. Iní povedali: „Hovoril s ním anjel.“ 30  Ježiš na to povedal: „Ten hlas sa neozval kvôli mne, ale kvôli vám. 31  Teraz prebieha súd nad týmto svetom. Teraz bude vládca tohto sveta+ vyvrhnutý.+ 32  Ale ja, keď budem vyzdvihnutý zo zeme,*+ pritiahnem k sebe ľudí každého druhu.“ 33  To povedal, aby naznačil, akou smrťou má zomrieť.+ 34  Vtedy mu ľudia povedali: „Zo Zákona vieme, že Kristus zostane navždy.+ Ako to, že hovoríš: ‚Syn človeka musí byť vyzdvihnutý‘?+ Kto je ten Syn človeka?“ 35  Ježiš im povedal: „Ešte chvíľku bude svetlo medzi vami. Choďte, kým máte svetlo, aby vás nepremohla tma. Kto chodí v tme, nevie, kam ide.+ 36  Kým máte svetlo, verte vo svetlo, aby ste sa stali synmi svetla.“+ Keď to Ježiš povedal, odišiel a skryl sa pred nimi. 37  Hoci pred ich očami urobil toľko zázrakov,* neuverili v neho. 38  Tak sa splnilo to, čo povedal prorok Izaiáš: „Jehova,* kto uveril tomu, čo od nás počul?*+ A komu bola zjavená Jehovova* moc?“*+ 39  A Izaiáš povedal aj dôvod, prečo nemohli uveriť: 40  „Zaslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli a aby nepochopili a nezapôsobilo to na ich srdce a neobrátili sa a aby som ich neuzdravil.“+ 41  Izaiáš to povedal, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom.+ 42  Predsa však v neho uverili aj mnohí židovskí vodcovia,+ ale nepriznali sa k tomu, aby ich farizeji nevylúčili zo synagógy,+ 43  lebo ľudskú slávu milovali viac ako slávu od Boha.+ 44  Potom Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, neverí len vo mňa, ale aj v toho, ktorý ma poslal,+ 45  a kto vidí mňa, vidí aj toho, ktorý ma poslal.+ 46  Prišiel som do sveta ako svetlo,+ aby nikto, kto vo mňa verí, nezostal v tme.+ 47  Ak niekto počuje moje slová a neriadi sa nimi, nesúdim ho, lebo som neprišiel svet súdiť, ale zachrániť.+ 48  Kto ma odmieta a neprijíma moje slová, má svojho sudcu. Slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v posledný deň. 49  Veď som nehovoril sám od seba, ale Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, čo mám hovoriť a učiť.+ 50  A viem, že jeho prikázanie znamená večný život.+ Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“+

Poznámky pod čiarou

Al. „spočívali pri stole“.
Čiže rímsku libru, ktorá mala okolo 327 g. Pozri dodatok B14.
Al. „z pamätnej hrobky“.
Dosl. „Prišla hodina“.
Al. „svoju dušu“.
Dosl. „zničí“.
Al. „svoju dušu“.
Čiže popravený na kole.
Al. „znamení“.
Al. „uveril našej správe“.
Dosl. „rameno; ruka“.