Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Chráň si svoje meno

Chráň si svoje meno

 Chráň si svoje meno

MUŽ, ktorý navrhuje krásne budovy, si vytvára meno skúseného architekta. Mladá žena, ktorá vyniká v učení, sa stáva známou ako vynikajúca študentka. Dokonca aj človek, ktorý nerobí nič, si vytvára meno leňocha. Zdôrazňujúc hodnotu vytvárania si priaznivého mena, Biblia uvádza: „Dobré meno je žiaducejšie ako veľké bohatstvo, dobrá povesť [je žiaducejšia] ako striebro a zlato.“ — Príslovia 22:1, An American Translation.

Dobré meno sa vytvára postupne mnohými malými skutkami. Ale pokaziť ho môže jediný nerozumný skutok. Dobrú povesť môže poškvrniť napríklad jediný prípad sexuálnej nemravnosti. Kráľ starovekého Izraela Šalamún v šiestej kapitole biblickej knihy Príslovia varuje pred postojmi a skutkami, ktoré môžu pokaziť našu povesť a zároveň poškodiť náš vzťah s Jehovom Bohom. Patria k nim nepremyslené sľuby, lenivosť, podvod a sexuálna nemravnosť — v podstate tie veci, ktoré Jehova nenávidí. Ak budeme dbať na tieto rady, pomôže nám to chrániť si dobré meno.

Vysloboď sa z pochabých sľubov

Šiesta kapitola Prísloví sa začína týmito slovami: „Syn môj, ak si sa zaručil za svojho blížneho, ak si potriasol ruku cudziemu človeku, ak ťa lapili do osídla výroky tvojich úst, ak si bol chytený výrokmi svojich úst, takto konaj, syn môj, a vysloboď sa, lebo si sa dostal do dlane svojho blížneho: choď, pokor sa a neodbytne naliehaj na svojho blížneho.“ Príslovia 6:1–3.

Toto príslovie radí, aby sme sa nezaplietali do obchodných záležitostí druhých ľudí, najmä neznámych. Áno, Izraeliti mali ‚podporovať brata, ktorý schudobnel a finančne zoslabol‘. (3. Mojžišova 25:35–38) No niektorí podnikaví Izraeliti sa zaplietli do riskantných obchodných špekulácií a finančnú podporu získali presviedčaním iných, aby sa za nich zaručili, čím na nich preniesli zodpovednosť za dlh. Podobné situácie môžu vzniknúť aj dnes. Finančné inštitúcie môžu napríklad predtým, ako schvália pôžičku, ktorú považujú za riskantnú, požadovať ručiteľa. Aký nemúdry je taký prenáhlený záväzok v záujme druhých! Veď sa môžeme finančne zadlžiť a ešte to môže viesť k tomu, že budeme mať aj zlé meno v bankách a u iných veriteľov!

Čo v prípade, ak sa ocitneme v tiesni preto, že sme podnikli kroky, ktoré sa spočiatku  zdali múdre, ale po hlbšom preskúmaní sa ukáže, že sú pochabé? Dostávame radu, aby sme potlačili pýchu a ‚neodbytne naliehali na svojho blížneho‘ — neprestajnými žiadosťami. Musíme urobiť všetko, čo môžeme, aby sme záležitosť napravili. Jedna príručka upozorňuje: „Vyskúšajte všetky možné spôsoby, kým sa s odporcom nedohodnete a neurovnáte záležitosť tak, aby sa váš záväzok neobrátil proti vám alebo proti vašej rodine.“ A malo by sa to urobiť bezodkladne, lebo kráľ Šalamún dodáva: „Nedožič svojim očiam spánku ani zdriemnutia svojim žiariacim očiam. Vysloboď sa z tej ruky ako gazela a ako vták z ruky vtáčnika.“ ​(Príslovia 6:4, 5) Je lepšie, ak je to možné, od nemúdreho záväzku odstúpiť, ako v ňom uviaznuť.

Buď pracovitý ako mravec

„Choď k mravcovi, leňoch, pozri na jeho cesty a zmúdrej,“ pripomína Šalamún. Akú múdrosť môžeme načerpať z ciest malého mravca? Kráľ odpovedá: „Hoci nemá veliteľa ani správcu, ani panovníka, pripravuje si jedlo už v lete; nazbieral si potravy už cez žatvu.“ Príslovia 6:6–8.

Mravce sú úžasne organizované a pozoruhodne navzájom spolupracujú. Inštinktívne zhromažďujú potravinové zásoby do budúcnosti. Nemajú „veliteľa ani správcu, ani panovníka“. Je pravda, že majú kráľovnú, ale tá je kráľovnou len v tom zmysle, že kladie vajíčka a je matkou kolónie. Nedáva žiadne príkazy. Mravce dokonca aj bez predákov, ktorí by ich poháňali, alebo dozorcov, ktorí by ich kontrolovali, neúnavne pokračujú vo svojej práci.

Nemali by sme aj my byť pracovití ako mravce? Je pre nás dobré usilovne pracovať a snažiť sa zlepšovať v našej práci, či na nás niekto dohliada, alebo nie. Áno, v škole, na pracovisku i pri účasti na duchovných činnostiach by sme sa mali snažiť robiť, čo môžeme. Tak ako mravcovi prospieva jeho pracovitosť, Boh chce, aby sme aj my ‚videli dobré za všetku svoju tvrdú prácu‘. (Kazateľ 3:13, 22; 5:18) Odmenou za usilovnú prácu je čisté svedomie a spokojnosť. — Kazateľ 5:12.

Šalamún sa dvoma rečníckymi otázkami snaží prebudiť lenivca z jeho lenivosti: „Ako dlho budeš polihovať, leňoch? Kedy vstaneš zo svojho spánku?“ Kráľ, napodobňujúc reč lenivca, dodáva: „Ešte si trochu pospať, ešte si trochu zdriemnuť, ešte si trochu poležať so založenými rukami, a istotne príde tvoja chudoba ako nejaký tulák a tvoja núdza ako ozbrojenec.“ ​(Príslovia 6:9–11) Kým lenivec leží, chudoba ho prekvapí rýchlosťou banditu a núdza ho napadne ako ozbrojenec. Polia leňocha rýchlo zarastú burinou a žihľavou. (Príslovia 24:30, 31) Zakrátko jeho podnik utrpí straty. Ako dlho bude zamestnávateľ trpieť zaháľača? A môže študent, ktorý je príliš lenivý na to, aby študoval, očakávať, že sa mu bude v škole dariť?

Buď čestný

Šalamún pokračuje a poukazuje na ďalší spôsob správania, ktorý ničí povesť človeka v spoločnosti i jeho vzťah s Bohom: „Naničhodník, muž, ktorý škodí, chodí s prevrátenosťou reči, žmurká okom, robí znamenia nohou, naznačuje prstami. V srdci má zvrátenosť. Celý čas vymýšľa niečo zlé. Neustále vyvoláva spory.“ Príslovia 6:12–14.

Toto je opis podvodníka. Klamár sa zvyčajne snaží zakryť svoje nepravdy. Ako? Nielen  „prevrátenosťou reči“, ale aj rečou tela. Jeden učenec podotýka: „Gestá, tón hlasu, ba aj mimika tváre sú vypočítavými podvodnými metódami; za fasádou úprimnosti číha prevrátené myslenie a duch nezhody.“ Taký naničhodný človek strojí úklady a po celý čas vyvoláva spory. Ako sa to s ním skončí?

„Preto náhle príde jeho pohroma,“ odpovedá kráľ Izraela. „V okamihu bude zlomený a nebude žiadneho uzdravenia.“ ​(Príslovia 6:15) Odhalenie okamžite zničí klamárovu povesť. Kto mu bude opäť dôverovať? Jeho koniec je naozaj katastrofálny, lebo „všetci luhári“ sú uvedení medzi tými, ktorých postihne večná smrť. (Zjavenie 21:8) Rozhodne sa teda ‚správajme vo všetkom poctivo‘. — Hebrejom 13:18.

Nenáviď to, čo nenávidí Jehova

Nenávisť k zlu — aký odrádzajúci prostriedok od toho, že by sme sa dopustili skutku, ktorý by mohol poškodiť našu povesť! Nemali by sme si teda vypestovať odpor k tomu, čo je zlé? Ale čo konkrétne by sme mali nenávidieť? Šalamún uvádza: „Je šesť vecí, ktoré Jehova nenávidí, áno, sedem vecí je odporných jeho duši: povýšené oči, falošný jazyk a ruky prelievajúce nevinnú krv, srdce, ktoré vymýšľa škodlivé plány, nohy, ktoré rýchle bežia k zlému, falošný svedok, ktorý šíri lži, a každý, kto vyvoláva spory medzi bratmi.“ Príslovia 6:16–19.

Sedem kategórií, o ktorých sa zmieňuje toto príslovie, tvorí základné kategórie a zahŕňajú prakticky všetky druhy zla. „Povýšené oči“ a „srdce, ktoré vymýšľa škodlivé plány“, sú hriechy spáchané v mysli. „Falošný jazyk“ a „falošný svedok, ktorý šíri lži“, sú hriešne slová. „Ruky prelievajúce nevinnú krv“ a „nohy, ktoré rýchlo bežia k zlému“, sú skazené skutky. A Jehova zvlášť nenávidí tých, ktorí sa vyžívajú v roznecovaní sporov medzi ľuďmi, ktorí by inak nažívali v pokoji. Zvýšenie počtu zo šiestich na sedem naznačuje, že tento zoznam nie je úplný, lebo ľudia neustále množia svoje zlé skutky.

Naozaj si musíme vypestovať odpor k tomu, čo Boh nenávidí. Musíme sa napríklad vyvarovať „povýšených očí“, čiže prejavovania pýchy. A určite by sme sa mali vyhýbať škodlivým klebetám, lebo môžu ľahko vyvolať „spory medzi bratmi“. Rozširovaním neláskavých klebiet, neoprávnenej kritiky alebo lží možno „neprelievame nevinnú krv“, ale určite tak môžeme zničiť dobrú povesť druhého človeka.

„Netúž... po jej kráse“

Šalamún začína nasledujúcu časť svojej rady slovami: „Zachovávaj, syn môj, prikázania svojho otca a neopúšťaj zákon svojej matky. Stále si ich priväzuj na svoje srdce; uviaž si ich okolo hrdla.“ Prečo? „Keď sa budeš prechádzať, povedie ťa; keď si ľahneš, bude stáť nad tebou stráž; a keď sa prebudíš, bude sa o teba starať.“ Príslovia 6:20–22.

Môže nás biblické vzdelávanie naozaj chrániť pred osídlom sexuálnej nemravnosti? Áno, môže. Dostávame uistenie: „Prikázanie je lampou a zákon je svetlom a kázeň je cestou života, aby ťa strážili pred zlou ženou, pred hladkosťou jazyka cudzinky.“ ​(Príslovia 6:23, 24) Ak pamätáme na rady Božieho Slova a používame ich ako ‚lampu našej nohe a svetlo nášmu chodníku‘, pomôže nám to odolávať úlisným pozvaniam necudnej ženy alebo necudného muža. — Žalm 119:105.

 „Netúž vo svojom srdci po jej kráse,“ radí múdry kráľ, „a nech sa ťa nezmocní svojimi iskriacimi očami.“ Prečo? „Pretože kvôli prostitútke príde človek o všetko až po okrúhly bochník chleba; ale manželka iného muža, tá loví i drahocennú dušu.“ Príslovia 6:25, 26.

Hovorí tu Šalamún o cudzoložnej manželke ako o prostitútke? Možno. Alebo azda rozlišuje medzi následkami nemravnosti s prostitútkou a následkami, ktoré vyplývajú z cudzoložstva s manželkou iného muža. Ten, kto má pomer s prostitútkou, môže schudobnieť na „okrúhly bochník chleba“ — stať sa úplne chudobným. Môže dokonca podľahnúť bolestivej a zmrzačujúcej sexuálne prenášanej chorobe vrátane smrteľného aidsu. Naproti tomu ten, kto sa usiloval o vzťah s partnerom z iného manželstva, bol pod Zákonom v inom, ešte väčšom bezprostrednom nebezpečenstve. Cudzoložná manželka ohrozuje „drahocennú dušu“ svojho nezákonného partnera. „Myslí sa tým... viac ako len skrátenie života hýrením,“ uvádza jedna príručka. „Hriešnik sa vystavuje trestu smrti.“ ​(3. Mojžišova 20:10; 5. Mojžišova 22:22) V žiadnom prípade by muž nemal túžiť po takej žene, bez ohľadu na jej telesnú krásu.

‚Nezhŕňaj do svojho náručia oheň‘

Aby Šalamún ešte viac zdôraznil nebezpečenstvo cudzoložstva, pýta sa: „Či si môže muž zhrnúť do náručia oheň, a neprepáliť si pritom svoj odev? Alebo môže muž chodiť po uhlí, a nepopáliť si pritom nohy?“ Vysvetľujúc význam znázornenia, hovorí: „Rovnako je to s tým, kto má pomer s manželkou svojho blížneho; nikto, kto sa jej dotýka, nezostane bez trestu.“ ​(Príslovia 6:27–29) Taký hriešnik bude určite potrestaný.

„Ľudia nepohŕdajú zlodejom preto, že kradne, aby nasýtil svoju dušu, keď je hladný,“ pripomína nám Šalamún. „Ak je však pristihnutý, nahradí to sedemnásobne; dá všetky hodnotné veci svojho domu.“ ​(Príslovia 6:30, 31) V starovekom Izraeli sa od zlodeja vyžadovalo, aby ukradnuté veci splatil, aj keď to predstavovalo všetko, čo vlastnil. * O čo väčší trest by si zaslúžil cudzoložník, ktorý nemá ospravedlnenie pre to, čo urobil!

„Každý, kto cudzoloží so ženou, nemá srdce,“ vyhlasuje Šalamún. Mužovi, ktorý nemá srdce, chýba dobrý úsudok, lebo „ničí svoju vlastnú dušu“. (Príslovia 6:32) Navonok môže vyvolávať dojem úctyhodného človeka, ale vnútri je to človek s vážnymi nedostatkami, lebo nie je primerane vyspelý.

K ovociu, ktoré zberá cudzoložník, patrí viac. „Nájde pohromu a zneuctenie a jeho pohana nebude vymazaná. Lebo žiarlivosť je zúrivým hnevom telesne schopného muža, v deň pomsty neprejaví súcit. Nevezme do úvahy žiaden druh výkupného, ani neprejaví ochotu, akokoľvek veľkým urobíš svoj dar.“ Príslovia 6:33–35.

Zlodej môže nahradiť, čo ukradol, ale cudzoložník nemôže dať žiadne odškodné. Akú náhradu by mohol ponúknuť rozhnevanému manželovi? Previnilec si zrejme žiadnymi prosbami nezíska súcit. Cudzoložník nijako nemôže poskytnúť odškodnenie za svoj hriech. Potupa a pohana zostávajú na jeho mene. Navyše sa nijako nemôže vykúpiť ani oslobodiť od trestu, ktorý si zaslúži.

Aké je múdre neznečistiť sa cudzoložstvom ani iným správaním a postojmi, ktoré poškvrňujú naše dobré meno a môžu priviesť pohanu na Boha! Kiež sme teda opatrní, aby sme pochabo nesľubovali. Nech pracovitosť a pravdovravnosť krášlia našu povesť. A keď sa usilujeme nenávidieť to, čo nenávidí Jehova, kiež si uňho a u našich blížnych vytvárame dobré meno.

[Poznámka pod čiarou]

^ 28. ods. Podľa mojžišovského Zákona sa od zlodeja vyžadovalo, aby splatil dvojnásobok, štvornásobok alebo päťnásobok. (2. Mojžišova 22:1–4) Výraz „sedemnásobne“ pravdepodobne označuje úplnosť trestu, ktorý môže predstavovať mnohonásobne viac, ako ukradol.

[Obrázok na strane 25]

Dobre zváž, či budeš ručiť pri vybavovaní pôžičky

[Obrázok na strane 26]

Buď pracovitý ako mravec

[Obrázok na strane 27]

Chráň sa pred škodlivým klebetením