1. – 3. Čo chcel Jehova ukázať Ezechielovi v jeruzalemskom chráme a prečo? (Pozri dvojstranu k 2. časti.)

 PROROK Ezechiel pozná mojžišovský Zákon veľmi dobre, veď je synom kňaza. Vie toho veľa o chráme v Jeruzaleme aj o tom, akým spôsobom tam má byť Jehova uctievaný. (Ezech. 1:3; Mal. 2:7) Ale to, čo sa deje v Jehovovom chráme teraz, v roku 612 pred n. l., by bolo šokujúce pre každého verného Žida, nielen pre Ezechiela.

² Jehova chce, aby Ezechiel videl žalostnú situáciu v chráme a aby o nej povedal „judským starším“, ktorí s ním boli vo vyhnanstve v Babylone a zhromaždili sa v jeho dome v Tel-Abibe pri rieke Kebár. (Prečítajte Ezechiela 8:1–4; Ezech. 11:24, 25; 20:1–3) Jehova prostredníctvom svätého ducha prenáša Ezechiela vo videní stovky kilometrov na západ priamo do chrámu v Jeruzaleme. Ezechiel sa ocitá pri severnej bráne vnútorného nádvoria. Odtiaľ ho Jehova vo videní prevádza chrámom.

³ Ezechiel sa stáva svedkom štyroch šokujúcich výjavov, ktoré sú obrazom totálneho duchovného úpadku národa. Čo  sa stalo s čistým uctievaním Jehovu? A aký význam má toto videnie pre nás? Pripojme sa k Ezechielovi a dozvieme sa viac. Najprv sa však zamyslime, čo Jehova právom očakáva od tých, ktorí ho uctievajú.

4. Čo Jehova vyžaduje od ľudí, ktorí ho uctievajú?

⁴ Asi 900 rokov predtým ako žil Ezechiel, dal Jehova jasne najavo, čo očakáva od ľudí, ktorí ho uctievajú. V druhom z Desiatich prikázaní Izraelitom * povedal: „Ja, Jehova, tvoj Boh, som Boh, ktorý vyžaduje výlučnú oddanosť.“ (2. Mojž. 20:5) Výraz „výlučná oddanosť“ poukazuje na to, že Jehova nestrpí, aby jeho ľud uctieval iných bohov. Ako sme videli v 2. kapitole tejto knihy, prvou požiadavkou na čisté uctievanie je, že musíme uctievať iba Jehovu. V živote ľudí, ktorí ho uctievajú, musí byť Jehova na prvom mieste. (2. Mojž. 20:3) Inými slovami, Jehova očakáva, že jeho služobníci budú duchovne čistí a nebudú miešať pravé uctievanie s falošným. V roku 1513 pred n. l. Izraeliti ochotne súhlasili s podmienkami zmluvy Zákona. Tým sa zaviazali, že ich výlučná oddanosť bude patriť Jehovovi. (2. Mojž. 24:3–8) Jehova vždy verne dodržiava zmluvy a to isté očakával od svojho ľudu. (5. Mojž. 7:9, 10; 2. Sam. 22:26)

5., 6. Prečo si Jehova zaslúžil, aby mu Izraeliti prejavovali výlučnú oddanosť?

⁵ Vyžadoval Jehova od Izraelitov výlučnú oddanosť oprávnene? Rozhodne áno! Je predsa Všemohúcim Bohom a Zvrchovaným Vládcom vesmíru. To on vytvoril všetok život a udržiava ho. (Žalm 36:9; Sk. 17:28) Jehova bol pre svoj izraelský ľud aj Osloboditeľom. Keď mu odovzdával Desať prikázaní, pripomenul mu: „Ja som Jehova, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta, kde si bol v otroctve.“ (2. Mojž. 20:2) Jehova si zaslúžil, aby Izraeliti uctievali iba jeho.

⁶ A Jehova sa nemení. (Mal. 3:6) Stále trvá na výlučnej oddanosti. Predstav si, aké pocity v ňom vyvolávali štyri šokujúce výjavy, ktoré ukázal Ezechielovi prostredníctvom videnia.

7. a) Čo robili odpadlícki Židia pri severnej chrámovej bráne a aké pocity to v Jehovovi vyvolávalo? (Pozri obrázok v úvode kapitoly.) b) Prečo modlárstvo Izraelitov vyvolávalo v Jehovovi hnev? (Pozri poznámku.)

⁷ Prečítajte Ezechiela 8:5, 6. Ezechiel musel byť šokovaný! Pri severnej chrámovej bráne uctievali odpadlícki Židia modlu. Zrejme išlo o posvätný kôl symbolizujúci bohyňu Ašéru, ktorú Kanaánci považovali za manželku boha Baala. Nech už modla predstavovala čokoľvek, títo modlárski Izraeliti porušili podmienky zmluvy, ktorú s nimi Jehova uzavrel. Tým, že tejto modle prejavovali oddanosť, ktorá právom  a výhradne patrí iba Jehovovi, vzbudzovali v Bohu spravodlivý hnev a žiarlivosť. * (5. Mojž. 32:16; Ezech. 5:13) Len si to predstav! Vyše 400 rokov sa chrámová svätyňa považovala za miesto Jehovovej prítomnosti. (1. Kráľ. 8:10–13) Ale teraz, keď odpadlícki Židia uctievali modlu priamo v priestoroch chrámu, v podstate „vyháňali“ Jehovu z jeho svätyne a on už s nimi nechcel mať nič spoločné.

8. Aký význam má dnes Ezechielovo videnie modly, ktorá vyvolávala rozhorčenie?

⁸ Aký význam má dnes Ezechielovo videnie modly, ktorá vyvolávala rozhorčenie? Odpadlícke Judsko nám nápadne pripomína cirkvi kresťanstva, v ktorých je veľmi rozšírené modlárstvo. A tak nech ich členovia tvrdia čokoľvek, Boh ich uctievanie neprijíma. Jehova sa nezmenil, a preto si môžeme byť istí, že kresťanstvo, podobne ako odpadlícke Judsko, v ňom vzbudzuje spravodlivý hnev. (Jak. 1:17) Jehova rozhodne nechce mať nič spoločné s touto pokrivenou napodobeninou kresťanstva!

9., 10. V čom sú pre nás modlári z chrámu výstrahou?

⁹ V čom sú pre nás modlári z chrámu výstrahou? Ak máme Jehovovi prejavovať výlučnú oddanosť, musíme „utekať pred modlárstvom“. (1. Kor. 10:14) Ale možno si povieš, že ty by si pri uctievaní Jehovu nikdy nepoužíval žiadne obrazy ani sochy. Lenže modlárstvo môže mať rôzne formy a niektoré môžu byť úplne nenápadné. Jedno odborné dielo obsahujúce komentáre k Biblii uvádza: „Modlárstvom by sme mohli symbolicky označiť čokoľvek, čo je pre nás natoľko cenné a vzácne alebo má na nás taký vplyv, že tomu v našom živote vyhradíme prvé miesto na úkor Boha.“ Modlou teda môžu byť aj materiálne veci, peniaze, sex alebo zábava – skrátka, čokoľvek, čo by sa pre nás mohlo stať dôležitejším ako Jehova, ktorý si zaslúži našu výlučnú oddanosť. (Mat. 6:19–21, 24; Ef. 5:5; Kol. 3:5) Chráňme sa pred každou formou modlárstva. Iba Jehova má právo na naše uctievanie a iba jemu má patriť naše srdce. (1. Jána 5:21)

¹⁰ V prvom výjave Jehova ukázal svojmu vernému prorokovi „hrozné ohavnosti“. Ale potom mu povedal: „Uvidíš ešte väčšie ohavnosti.“ Čo mohlo byť ešte horšie ako uctievanie modly v priestoroch chrámu?

11. Aké šokujúce veci Ezechiel videl, keď sa dostal na vnútorné nádvorie do blízkosti oltára?

¹¹ Prečítajte Ezechiela 8:7–12. Ezechiel preráža do steny otvor a dostáva sa na vnútorné nádvorie. Tam, blízko oltára, vidí niečo šokujúce! Na stene sú „povyrezávané rôzne lezúce tvory a odpudivé zvieratá a všetky odporné modly“. * Na týchto reliéfoch boli zobrazení falošní bohovia. Ale to, čo  videl Ezechiel ďalej, bolo ešte znepokojivejšie: „Pred nimi stálo 70 starších Izraela“ a „v tme“ obetovali kadidlo týmto falošným bohom. Pálenie voňavého kadidla, ktoré predpisoval mojžišovský Zákon, predstavovalo modlitby verných služobníkov, ktoré boli Bohu príjemné. (Žalm 141:2) Ale kadidlo, ktoré týchto 70 starších obetovalo falošným bohom, v Jehovovi vzbudzovalo odpor. Ich modlitby boli preňho ako odporný zápach. (Prísl. 15:8) Títo starší si nahovárali: „Jehova nás nevidí.“ Jehova ich však nielen videl, ale Ezechielovi aj presne ukázal, čoho sa v jeho chráme dopúšťajú!

12. Prečo musíme byť verní, aj keď nás nikto nevidí, a hlavne kto by v tom mal byť vzorom?

¹² Čo sa môžeme naučiť z Ezechielovej správy o 70 starších, ktorí obetovali kadidlo falošným bohom? Aby Boh vypočul naše modlitby a pozeral sa na naše uctievanie ako na čisté, musíme byť verní, aj keď nás nikto nevidí – takpovediac „v tme“. (Prísl. 15:29) Nezabudnime, že Jehova vidí všetko, čo robíme. Ak je pre nás skutočný, nebudeme robiť nič, čo sa mu nepáči, a to ani za zatvorenými dverami. (Hebr. 4:13) Vzorom v kresťanskom správaní musia byť hlavne zboroví  starší. (1. Petra 5:2, 3) Bratia a sestry právom očakávajú, že starší, ktorí ich vyučujú z pódia, budú žiť podľa biblických zásad aj „v tme“, čiže aj vtedy, keď ich druhí nevidia. (Žalm 101:2, 3)

13. Čo Ezechiel videl pri jednej z chrámových brán?

¹³ Prečítajte Ezechiela 8:13, 14. Po prvých dvoch výjavoch, v ktorých Ezechiel videl odporné konanie Izraelitov, Jehova zopakoval: „Uvidíš ešte väčšie ohavnosti, ktoré robia.“ Aké hrozné veci mal ešte vidieť? Pri „vchode do severnej brány Jehovovho domu... sedeli ženy, ktoré oplakávali boha Tammúza“. Tento mezopotámsky boh je v sumerských textoch nazvaný Dumuzi a považuje sa za manžela alebo milenca bohyne plodnosti Ištar. * Izraelské ženy zjavne v rámci nejakého náboženského rituálu oplakávali jeho smrť. Predstav si, tieto ženy vykonávali pohanský rituál priamo v centre čistého uctievania – v Jehovovom chráme! Ale pohanský rituál sa nemohol stať svätým len preto, že ho vykonávali na pôde Božieho chrámu. Z Jehovovho pohľadu robili tieto odpadlíčky niečo ohavné!

14. Čo sa môžeme naučiť z toho, ako sa Jehova pozeral na konanie odpadlíčok v chráme?

¹⁴ Čo sa môžeme naučiť z toho, ako sa Jehova pozeral na konanie týchto odpadlíčok? Ak chceme uctievať Boha čistým spôsobom, nikdy nesmieme miešať jeho uctievanie s nečistými pohanskými zvykmi. Preto by sme nemali mať nič spoločné s oslavami, ktoré majú pôvod v pohanských náboženstvách. Ale naozaj tak záleží na pôvode zvykov? Niektoré zvyky spojené s takými sviatkami, ako sú napríklad Vianoce alebo Veľká noc, nám môžu pripadať neškodné. Nezabúdajme však, že Jehova videl na vlastné oči vznik pohanských zvykov, ktoré sa neskôr stali súčasťou dnešných sviatkov a osláv. Z Jehovovho pohľadu sa pohanské zvyky nestanú menej ohavnými len preto, že od ich vzniku uplynulo veľa času alebo boli zmiešané s čistým uctievaním. (2. Kor. 6:17; Zjav. 18:2, 4)

15., 16. Čo robilo 25 mužov na vnútornom nádvorí a prečo to bola pre Jehovu urážka najhrubšieho zrna?

¹⁵ Prečítajte Ezechiela 8:15–18. Posledný, štvrtý výjav uviedol Jehova známymi slovami: „Uvidíš ešte väčšie ohavnosti než tieto.“ Prorok sa možno začudoval, čo môže byť horšie ako veci, ktoré už videl. Ezechiel teraz vstupuje na vnútorné nádvorie chrámu. Tam, pri vchode do chrámu, vidí 25 mužov, ktorí boli obrátení „tvárou k východu a klaňali sa slnku“. To bola pre Jehovu urážka najhrubšieho zrna! Pozrime sa prečo.

 ¹⁶ Vchod do Božieho chrámu bol na východnej strane, a tak ľudia, ktorí vstupovali do chrámu, boli obrátení čelom k západu a chrbtom k vychádzajúcemu slnku. Ale tých 25 mužov vo videní bolo obrátených „chrbtom k Jehovovmu chrámu“ a čelom k východu, aby mohli uctievať slnko. Keďže chrám bol „Jehovovým domom“, vlastne sa obracali chrbtom k samotnému Jehovovi. (1. Kráľ. 8:10–13) Títo odpadlíci ignorovali Jehovu a porušovali prikázanie zapísané v 5. Mojžišovej 4:15–19. To bola skutočne veľká urážka Boha, ktorý si právom zaslúži našu výlučnú oddanosť!

17., 18. a) Aké poučenie si môžeme vziať zo správy o mužoch, ktorí v chráme uctievali slnko? b) K čomu viedlo odpadlíctvo v Judsku?

¹⁷ Aké poučenie si môžeme vziať zo správy o mužoch, ktorí v chráme uctievali slnko? Ak chceme uctievať Jehovu čistým spôsobom, vedenie a duchovné svetlo musíme hľadať uňho. Pamätajme, že „Boh Jehova je slnko“ a že jeho Slovo je „svetlom“ nášmu chodníku. (Žalm 84:11; 119:105) Pomocou svojho Slova a biblických publikácií, ktoré vydáva jeho organizácia, nám osvetľuje cestu, ktorá vedie k šťastnému životu už dnes i k večnému životu v budúcnosti. Keby sme rady do života hľadali vo svete, a nie u Jehovu, vlastne by sme sa mu obracali chrbtom. Takým správaním by sme ho veľmi urazili a zranili by sme jeho city. A to by sme nášmu Bohu určite nechceli urobiť! Ezechielovo videnie nám môže byť aj výstrahou, aby sme sa vyhýbali odpadlíkom, ktorí sa k pravde obracajú chrbtom. (Prísl. 11:9)

¹⁸ Ako sme videli, Ezechiel bol svedkom štyroch šokujúcich výjavov plných modlárstva a falošného uctievania. Tieto výjavy odhalili, v akom hlbokom duchovnom bahne sa nachádzalo odpadlícke Judsko. Tým, že sa Izraeliti duchovne znečistili, vážne narušili svoj vzťah s Bohom. Ale duchovná nečistota ide ruka v ruke s morálnym úpadkom. Preto neprekvapuje, že odpadlícki Izraeliti klesli aj morálne a tak si zničili nielen vzťah s Bohom, ale aj vzťahy medzi sebou. Pozrime sa, ako prorok Ezechiel pod vedením Božieho ducha opísal morálny úpadok odpadlíckeho Judska.

19. Ako Ezechiel opísal morálny úpadok Jehovovho ľudu?

¹⁹ Prečítajte Ezechiela 22:3–12. Morálny úpadok postihol celý národ, od vládcov po obyčajných ľudí. Najlepšie to vidieť na opise pomerov v Jeruzaleme. „Kniežatá“, čiže vodcovia národa, zneužívali svoju moc a prelievali nevinnú krv. Obyčajní ľudia v porušovaní Božieho Zákona zjavne nijako nezaostávali za svojimi vodcami. V rodinách bol bežný incest  a deti „znevažovali otca i matku“. Neverní Izraeliti okrádali prisťahovalcov a utláčali siroty a vdovy. Izraelskí muži cudzoložili s manželkami svojich blížnych. Ich chamtivosť nepoznala hraníc, prijímali úplatky, vymáhali peniaze a brali prehnané úroky. Národ, s ktorým Jehova uzavrel zmluvu, šliapal po jeho Zákone a pohŕdal láskou, na ktorej bol založený. Ako veľmi to muselo Jehovu zraňovať! Ich morálny úpadok sa ho osobne dotýkal. Preto cez Ezechiela nevernému mestu Jeruzalem odkázal: „Úplne si na mňa zabudlo.“

20. Aký význam má dnes Ezechielova správa o morálnej nečistote Judska?

²⁰ Aký význam má dnes Ezechielova správa o morálnej nečistote Judska? Skazenosť odpadlíckeho Judska nám pripomína mravný úpadok sveta, v ktorom žijeme. Politici zneužívajú svoju moc a utláčajú obyčajných ľudí. Náboženskí predstavitelia, hlavne duchovní takzvaného kresťanstva, schvaľujú vojny, v ktorých prišli o život už nespočetné milióny ľudí. Duchovní zoslabujú čisté a jasné biblické normy týkajúce sa sexuálnej morálky. Následkom toho svet čoraz viac morálne upadá. Jehova by takzvanému kresťanstvu nepochybne odkázal to isté čo odpadlíckemu mestu Jeruzalem: „Úplne si na mňa zabudlo.“

21. Aké poučenie si môžeme zobrať z morálnej nečistoty starovekého Judska?

 ²¹ Aké poučenie z morálnej nečistoty starovekého Judska si môže zobrať Jehovov ľud dnes? Ak chceme, aby Jehova prijímal naše uctievanie, musíme sa vždy správať v súlade s jeho čistými normami. V tomto morálne skazenom svete to vôbec nie je jednoduché. (2. Tim. 3:1–5) Veľmi dobre vieme, aké pocity v Jehovovi vyvoláva morálna skazenosť vo všetkých jej ohavných formách. (1. Kor. 6:9, 10) Žijeme podľa Jehovových morálnych noriem, lebo milujeme jeho i zákony, ktoré nám dal. (Žalm 119:97; 1. Jána 5:3) Keby sme sa morálne znečistili, už by sme nemohli tvrdiť, že milujeme nášho svätého a čistého Boha. Nikdy by sme nechceli dať Jehovovi dôvod, aby nám musel povedať: „Úplne si na mňa zabudol.“

22. a) K čomu ťa podnecuje rozbor videnia o úpadku Judska? b) O čom budeme uvažovať v ďalšej kapitole?

²² Z rozboru videnia, v ktorom Jehova odhalil duchovný a morálny úpadok starovekého Judska, sme sa dozvedeli veľa cenného. Posilnilo to naše odhodlanie prejavovať Jehovovi výlučnú oddanosť, ktorú si právom zaslúži. Musíme si dávať pozor na všetky formy modlárstva a zostať duchovne čistí. Ako sa to skončilo so starovekým Judskom? Jehova sa nakoniec rozhodol zakročiť proti svojmu nevernému ľudu. Po tom, ako previedol Ezechiela chrámom, mu otvorene povedal: „Prejavím svoj hnev.“ (Ezech. 8:17, 18) Určite nás bude zaujímať, ako konkrétne Jehova prejavil svoj hnev, lebo podobný rozsudok má byť vykonaný nad týmto skazeným svetom. V ďalšej kapitole sa pozrieme, ako sa splnili Jehovove prorocké vyhlásenia proti Judsku.