Kniha žalmov 141:1–10
Dávidov žalm.
141 Volám k tebe, Jehova,+ponáhľaj sa mi na pomoc.+
Počúvaj ma, keď k tebe volám.+
2 Nech je moja modlitba pripravená pred tebou ako kadidlo,+moje zdvihnuté ruky ako večerná obilná obeť.+
3 Jehova, postav stráž k mojim ústam,hliadku k dverám mojich pier.+
4 Nedovoľ, aby moje srdce malo sklon k zlému,+aby som sa pridal k zlým v ich odporných skutkoch.
Nechcem si pochutnávať na ich lahôdkach.
5 Keď ma udrie spravodlivý, je to prejav vernej lásky,+keď ma pokarhá, je to ako olej na moju hlavu,+ktorý neodmietnem.+
V jeho nešťastí sa budem zaňho modliť.
6 Hoci sudcovia ľudu boli zvrhnutí z útesu,ľud bude počúvať moje slová, lebo sú príjemné.
7 Ako keď sa orie a drobí sa zem,tak sú naše kosti roztrúsené po zemi pri ústí hrobu.*
8 Jehova, Zvrchovaný Pane, na teba upieram svoj zrak,+u teba hľadám útočisko,nenechaj ma zahynúť!
9 Chráň ma pred čeľusťami pasce, ktorú mi nastavili,pred nástrahami zločincov.
10 Všetci zlí padnú do vlastných sietí,+ale ja im bezpečne uniknem.
Poznámky pod čiarou
^ Al. „šeolu“, čiže obrazného hrobu ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
