Piata Mojžišova 32:1–52

  • Mojžišova pieseň (1 – 47)

    • Jehova je Skala (4)

    • Izrael zabudol na svoju Skalu (18)

    • „Moja je pomsta“ (35)

    • „Radujte sa, národy, s jeho ľudom“ (43)

  • Mojžiš má vyjsť na vrch Nebo, kde má zomrieť (48 – 52)

32  „Počúvajte, nebesia, budem rozprávaťa zem nech načúva slovám mojich úst.   Moje poučenie bude padať ako dážď,moje slová sa budú znášať ako rosa na zem,ako jemný dážď na trávua ako výdatné lejaky na rastlinstvo.   Budem oznamovať Jehovovo meno.+ Hovorte o vznešenosti nášho Boha!+   On je Skala, to, čo robí, je dokonalé.+ Všetky jeho cesty sú spravodlivé.+ Je verným Bohom,+ nikdy sa nedopustí bezprávia,+je spravodlivý a čestný.+   To oni sa správali skazene.+ Nie sú jeho deťmi, je to ich vlastná chyba.+ Pokrivená a skazená generácia!+   Takto sa odvďačuješ Jehovovi,+ľud hlúpy a nerozumný?+ Nie je azda tvojím Otcom, vďaka ktorému si tu?+ Nie je tým, ktorý ťa vytvoril a upevnil?   Pamätaj na dávne dni,uvažuj o tom, čo zažili minulé generácie. Spýtaj sa svojho otca a povie ti o tom,+svojich starcov a vyrozprávajú ti to.   Keď Najvyšší dával národom ich dedičstvo,+keď rozdeľoval Adamových synov,*+určil národom hranice,+stanovil ich podľa počtu synov Izraela.+   Podielom Jehovu je jeho ľud,+Jakob je jeho dedičstvom.+ 10  Našiel ho na pustatine,+v prázdnej púšti, kde zavýjajú divé zvieratá.+ Obklopil ho, aby ho strážil, a staral sa oň,+chránil ho ako zreničku svojho oka.+ 11  Ako orol učí svoje mladé lietať,vznáša sa nad nimi,rozprestrie krídla, zachytí icha nesie na svojich perutiach,+ 12  tak aj Jehova viedol Jakoba,+nebol s ním nijaký cudzí boh.+ 13  Podriadil mu výšiny zeme,+sýtil ho úrodou z poľa.+ Živil ho medom zo skalya olejom z tvrdého kameňa,* 14  kravským maslom a ovčím mliekom,tými najlepšími ovcami,*bášanskými baranmi a capmi,najlepšou pšenicou+a dával mu piť víno, krv* hrozna. 15  Keď Ješurun* stučnel, začal sa vzpínať. (Stučnel si, vykŕmil si sa a vypásol.)+ Opustil Boha, ktorý ho vytvoril,+pohrdol Skalou svojej záchrany. 16  Doháňali ho do zúrivosti cudzími bohmi,+urážali ho odpornými vecami.+ 17  Obetovali démonom, nie Bohu,+bohom, ktorých predtým nepoznali,novým božstvám, ktoré sa nedávno objavilia o ktorých vaši predkovia nič nevedeli. 18  Na Skalu, ktorá ťa splodila, si zabudol,+nepamätal si na Boha, ktorý ťa priviedol na svet.+ 19  Keď to Jehova videl, zavrhol ich,+jeho synovia a dcéry ho urazili. 20  Povedal: ‚Skryjem pred nimi svoju tvár+a uvidím, čo sa s nimi stane. Je to zvrátená generácia,+neverní synovia.+ 21  Oni vo mne vyvolávali zúrivosť* uctievaním toho, čo ani nie je bohom,+urážali ma svojimi bezcennými modlami.+ Ja v nich vyvolám žiarlivosť tými, ktorí ani nie sú ľudom,+urazím ich hlúpym národom.+ 22  Z môjho hnevu vzplanul oheň,+ktorý prenikne až do hlbín hrobu,*+strávi zem a jej úrodua zapáli základy hôr. 23  Zahrniem ich pohromami,vystrieľam na nich svoje šípy. 24  Budú vysilení hladom,+strávi ich horúčka a postihne hrozné zničenie.+ Pustím na nich divú zver+a jedovaté hady, ktoré sa plazia v prachu. 25  Vonku bude ničiť meč,+vnútri ich zachváti hrôza,+mladého muža i pannu,dojča i šedivého starca.+ 26  Povedal by som: „Rozoženiem icha ľudia si na nich už nespomenú,“ 27  keby som sa nebál urážok nepriateľov.+ Mohli by to zle pochopiť+a povedať: „Zvíťazili sme vlastnými silami,+nič z toho neurobil Jehova.“ 28  Lebo tento národ stratil súdnosť*a chýba mu porozumenie.+ 29  Keby boli múdri,+ premýšľali by,+uvažovali by, ako sa to s nimi skončí.+ 30  Ako by jeden mohol prenasledovať tisíca dvaja zahnať na útek desaťtisíc?+ Len tak, že by ich predala ich Skala+a Jehova by ich vydal napospas nepriateľom. 31  (Veď ich skala nie je ako naša Skala,+pochopili to aj naši nepriatelia.)+ 32  Vinič tohto ľudu je z viniča Sodomya z viníc Gomory.+ Ich hrozno je plné jedua ich strapce sú horké.+ 33  Ich víno je hadím jedom,smrteľným jedom kobier. 34  Či nie sú všetky ich skutky uložené u mňa,zapečatené v mojej zásobárni?+ 35  Moja je pomsta, ja odplatím,+v určený čas sa im pokĺznu nohy.+ Deň ich pohromy je blízko,to, čo ich čaká, príde rýchlo.‘ 36  Jehova bude súdiť svoj ľud+a zľutuje sa nad svojimi služobníkmi,+lebo uvidí, že ich opustili silya že zostali len tí, čo sú bezmocní a slabí. 37  Potom povie: ‚Kde sú ich bohovia,+skala, kde hľadali ochranu? 38  Kde sú tí, čo jedávali tuk ich obetí*a pili víno ich tekutých obetí?+ Nech vstanú a pomôžu vám. Nech vám poskytnú útočisko. 39  Teraz pochopte, že ja som Boh*+a niet iného boha okrem mňa.+ Ja usmrcujem i oživujem,+ja zraňujem+ i uzdravujem+a nikto sa nedokáže zachrániť z mojej ruky.+ 40  Dvíham ruku v prísahe*a hovorím, akože som večne živý,+ 41  že keď naostrím svoj blýskavý meča prikročím k vykonaniu súdu,+pomstím sa svojim protivníkom+a odplatím tým, ktorí ma nenávidia. 42  Svoje šípy opojím krvou,krvou zabitých a zajatcov,a môj meč bude jesť mäsoa hlavy vodcov nepriateľa.‘ 43  Radujte sa, národy, s jeho ľudom,+lebo pomstí krv svojich služobníkov,+odplatí svojim protivníkom+a vykoná zmierenie za krajinu* svojho ľudu.“ 44  Mojžiš a Hošea,*+ Nunov syn, šli a predniesli ľudu všetky slová tejto piesne.+ 45  Keď to Mojžiš dohovoril, celému Izraelu 46  povedal: „Vezmite si k srdcu všetky slová, ktorými vás dnes varujem,+ a prikážte svojim synom, aby svedomito zachovávali všetky slová tohto Zákona.+ 47  Nie sú to pre vás prázdne slová, ale závisí od nich váš život+ a vďaka nim budete dlho žiť v krajine za Jordánom, ktorú sa chystáte obsadiť.“ 48  V ten istý deň Jehova povedal Mojžišovi: 49  „Vyjdi na vrch Nebo+ v pohorí Abárim,+ ktorý je v moábskej krajine naproti Jerichu, a pozri sa na kanaánsku krajinu, ktorú dávam Izraelitom do vlastníctva.+ 50  Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu,* tak ako tvoj brat Áron zomrel na vrchu Hor+ a bol pripojený k svojmu ľudu, 51  pretože obaja ste mi boli neverní. Keď ste boli s Izraelitmi pri vodách Meriby+ pri Kádeši v pustatine Cin, nevyzdvihli ste pred nimi, že som svätý.+ 52  Krajinu, ktorú dávam izraelskému ľudu, z diaľky uvidíš, ale nevojdeš do nej.“+

Poznámky pod čiarou

Al. možno „ľudský rod“.
Dosl. „z kremennej skaly“.
Dosl. „tukom baranov“.
Al. „šťavu“.
Význ. „čestný; zásadový“. Čestný titul Izraela.
Al. „žiarlivosť“.
Al. „šeolu“, čiže obrazného hrobu ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
Al. možno „je hluchý k radám“.
Al. „ich najlepšie obete“.
Dosl. „on“.
Dosl. „k nebu“.
Al. „očistí krajinu“.
Jozuovo pôvodné meno. Hošea je skrátená podoba mena Hošajah, čo znamená „Jah zachránil“.
Poetické vyjadrenie, ktoré opisuje smrť.