Piata Mojžišova 32:1–52

  • Mojžišova pieseň (1 – 47)

    • Jehova je Skala (4)

    • Izrael zabudol na svoju Skalu (18)

    • „Moja je pomsta“ (35)

    • „Radujte sa, národy, s jeho ľudom“ (43)

  • Mojžiš má vyjsť na vrch Nebo, kde má zomrieť (48 – 52)

32  „Počúvajte, nebesia, budem rozprávaťa zem nech načúva slovám mojich úst.  2  Moje poučenie bude padať ako dážď,moje slová sa budú znášať ako rosa na zem,ako jemný dážď na trávua ako výdatné lejaky na rastlinstvo.  3  Budem oznamovať Jehovovo meno.+ Hovorte o vznešenosti nášho Boha!+  4  On je Skala, to, čo robí, je dokonalé.+ Všetky jeho cesty sú spravodlivé.+ Je verným Bohom,+ nikdy sa nedopustí bezprávia,+je spravodlivý a čestný.+  5  To oni sa správali skazene.+ Nie sú jeho deťmi, je to ich vlastná chyba.+ Pokrivená a skazená generácia!+  6  Takto sa odvďačuješ Jehovovi,+ľud hlúpy a nerozumný?+ Nie je azda tvojím Otcom, vďaka ktorému si tu?+ Nie je tým, ktorý ťa vytvoril a upevnil?  7  Pamätaj na dávne dni,uvažuj o tom, čo zažili minulé generácie. Spýtaj sa svojho otca a povie ti o tom,+svojich starcov a vyrozprávajú ti to.  8  Keď Najvyšší dával národom ich dedičstvo,+keď rozdeľoval Adamových synov,*+určil národom hranice,+stanovil ich podľa počtu synov Izraela.+  9  Podielom Jehovu je jeho ľud,+Jakob je jeho dedičstvom.+ 10  Našiel ho na pustatine,+v prázdnej púšti, kde zavýjajú divé zvieratá.+ Obklopil ho, aby ho strážil, a staral sa oň,+chránil ho ako zreničku svojho oka.+ 11  Ako orol učí svoje mladé lietať,vznáša sa nad nimi,rozprestrie krídla, zachytí icha nesie na svojich perutiach,+ 12  tak aj Jehova viedol Jakoba,+nebol s ním nijaký cudzí boh.+ 13  Podriadil mu výšiny zeme,+sýtil ho úrodou z poľa.+ Živil ho medom zo skalya olejom z tvrdého kameňa,* 14  kravským maslom a ovčím mliekom,tými najlepšími ovcami,*bášanskými baranmi a capmi,najlepšou pšenicou+a dával mu piť víno, krv* hrozna. 15  Keď Ješurun* stučnel, začal sa vzpínať. (Stučnel si, vykŕmil si sa a vypásol.)+ Opustil Boha, ktorý ho vytvoril,+pohrdol Skalou svojej záchrany. 16  Doháňali ho do zúrivosti cudzími bohmi,+urážali ho odpornými vecami.+ 17  Obetovali démonom, nie Bohu,+bohom, ktorých predtým nepoznali,novým božstvám, ktoré sa nedávno objavilia o ktorých vaši predkovia nič nevedeli. 18  Na Skalu, ktorá ťa splodila, si zabudol,+nepamätal si na Boha, ktorý ťa priviedol na svet.+ 19  Keď to Jehova videl, zavrhol ich,+jeho synovia a dcéry ho urazili. 20  Povedal: ‚Skryjem pred nimi svoju tvár+a uvidím, čo sa s nimi stane. Je to zvrátená generácia,+neverní synovia.+ 21  Oni vo mne vyvolávali zúrivosť* uctievaním toho, čo ani nie je bohom,+urážali ma svojimi bezcennými modlami.+ Ja v nich vyvolám žiarlivosť tými, ktorí ani nie sú ľudom,+urazím ich hlúpym národom.+ 22  Z môjho hnevu vzplanul oheň,+ktorý prenikne až do hlbín hrobu,*+strávi zem a jej úrodua zapáli základy hôr. 23  Zahrniem ich pohromami,vystrieľam na nich svoje šípy. 24  Budú vysilení hladom,+strávi ich horúčka a postihne hrozné zničenie.+ Pustím na nich divú zver+a jedovaté hady, ktoré sa plazia v prachu. 25  Vonku bude ničiť meč,+vnútri ich zachváti hrôza,+mladého muža i pannu,dojča i šedivého starca.+ 26  Povedal by som: „Rozoženiem icha ľudia si na nich už nespomenú,“ 27  keby som sa nebál urážok nepriateľov.+ Mohli by to zle pochopiť+a povedať: „Zvíťazili sme vlastnými silami,+nič z toho neurobil Jehova.“ 28  Lebo tento národ stratil súdnosť*a chýba mu porozumenie.+ 29  Keby boli múdri,+ premýšľali by,+uvažovali by, ako sa to s nimi skončí.+ 30  Ako by jeden mohol prenasledovať tisíca dvaja zahnať na útek desaťtisíc?+ Len tak, že by ich predala ich Skala+a Jehova by ich vydal napospas nepriateľom. 31  (Veď ich skala nie je ako naša Skala,+pochopili to aj naši nepriatelia.)+ 32  Vinič tohto ľudu je z viniča Sodomya z viníc Gomory.+ Ich hrozno je plné jedua ich strapce sú horké.+ 33  Ich víno je hadím jedom,smrteľným jedom kobier. 34  Či nie sú všetky ich skutky uložené u mňa,zapečatené v mojej zásobárni?+ 35  Moja je pomsta, ja odplatím,+v určený čas sa im pokĺznu nohy.+ Deň ich pohromy je blízko,to, čo ich čaká, príde rýchlo.‘ 36  Jehova bude súdiť svoj ľud+a zľutuje sa nad svojimi služobníkmi,+lebo uvidí, že ich opustili silya že zostali len tí, čo sú bezmocní a slabí. 37  Potom povie: ‚Kde sú ich bohovia,+skala, kde hľadali ochranu? 38  Kde sú tí, čo jedávali tuk ich obetí*a pili víno ich tekutých obetí?+ Nech vstanú a pomôžu vám. Nech vám poskytnú útočisko. 39  Teraz pochopte, že ja som Boh*+a niet iného boha okrem mňa.+ Ja usmrcujem i oživujem,+ja zraňujem+ i uzdravujem+a nikto sa nedokáže zachrániť z mojej ruky.+ 40  Dvíham ruku v prísahe*a hovorím, akože som večne živý,+ 41  že keď naostrím svoj blýskavý meča prikročím k vykonaniu súdu,+pomstím sa svojim protivníkom+a odplatím tým, ktorí ma nenávidia. 42  Svoje šípy opojím krvou,krvou zabitých a zajatcov,a môj meč bude jesť mäsoa hlavy vodcov nepriateľa.‘ 43  Radujte sa, národy, s jeho ľudom,+lebo pomstí krv svojich služobníkov,+odplatí svojim protivníkom+a vykoná zmierenie za krajinu* svojho ľudu.“ 44  Mojžiš a Hošea,*+ Nunov syn, šli a predniesli ľudu všetky slová tejto piesne.+ 45  Keď to Mojžiš dohovoril, celému Izraelu 46  povedal: „Vezmite si k srdcu všetky slová, ktorými vás dnes varujem,+ a prikážte svojim synom, aby svedomito zachovávali všetky slová tohto Zákona.+ 47  Nie sú to pre vás prázdne slová, ale závisí od nich váš život+ a vďaka nim budete dlho žiť v krajine za Jordánom, ktorú sa chystáte obsadiť.“ 48  V ten istý deň Jehova povedal Mojžišovi: 49  „Vyjdi na vrch Nebo+ v pohorí Abárim,+ ktorý je v moábskej krajine naproti Jerichu, a pozri sa na kanaánsku krajinu, ktorú dávam Izraelitom do vlastníctva.+ 50  Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu,* tak ako tvoj brat Áron zomrel na vrchu Hor+ a bol pripojený k svojmu ľudu, 51  pretože obaja ste mi boli neverní. Keď ste boli s Izraelitmi pri vodách Meriby+ pri Kádeši v pustatine Cin, nevyzdvihli ste pred nimi, že som svätý.+ 52  Krajinu, ktorú dávam izraelskému ľudu, z diaľky uvidíš, ale nevojdeš do nej.“+

Poznámky pod čiarou

Al. možno „ľudský rod“.
Dosl. „z kremennej skaly“.
Dosl. „tukom baranov“.
Al. „šťavu“.
Význ. „čestný; zásadový“. Čestný titul Izraela.
Al. „žiarlivosť“.
Al. „šeolu“, čiže obrazného hrobu ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
Al. možno „je hluchý k radám“.
Al. „ich najlepšie obete“.
Dosl. „on“.
Dosl. „k nebu“.
Al. „očistí krajinu“.
Jozuovo pôvodné meno. Hošea je skrátená podoba mena Hošajah, čo znamená „Jah zachránil“.
Poetické vyjadrenie, ktoré opisuje smrť.