Čo sa môžeme naučiť od Ježišovej rodiny?

ČO VIETE o členoch Ježišovej najbližšej rodiny, teda o ľuďoch, s ktorými žil Ježiš do svojho krstu, prvých 30 rokov pozemského života? Čo sa dozvedáme z evanjelií? A čo sa môžeme naučiť, keď lepšie spoznáme jeho rodinu? Z odpovedí na tieto otázky môžete mať úžitok.

Narodil sa Ježiš do bohatej rodiny? Jeho adoptívny otec Jozef bol tesár a tesárska práca bola ťažká manuálna činnosť. Často k nej patrilo aj stínať stromy. Keď išli Ježišovi rodičia 40 dní po Ježišovom narodení do Jeruzalema, predložili taký obetný dar, aký predpisoval Zákon. Obetovali barana s mladým holubom alebo hrdličkou, ako určoval Zákon? Nie. Zdá sa, že takú obeť si nemohli dovoliť. No v Zákone sa pamätalo aj na chudobných. V súlade s tým obetovali „párik hrdličiek alebo dva mladé holuby“. Z toho, že si vybrali lacnejšiu obeť, vidíme, že boli chudobní. — Lukáš 2:22–24; 3. Mojžišova 12:6, 8.

Teda Ježiš Kristus, budúci Vládca celého ľudstva, sa narodil medzi prostými ľuďmi, medzi ľuďmi, ktorí museli na živobytie ťažko pracovať. Ako rástol, učil sa remeslu svojho adoptívneho otca. (Matúš 13:55; Marek 6:3)  V Biblii sa píše, že hoci ako mocná duchovná bytosť v nebi „bol bohatý“, „stal sa chudobným“ kvôli nám. Prijal nižšie postavenie človeka a vyrástol v rodine obyčajných ľudí. (2. Korinťanom 8:9; Filipanom 2:5–9; Hebrejom 2:9) Ježiš sa nenarodil do zámožnej rodiny, čo možno niektorým ľuďom pomohlo, aby sa pri ňom cítili lepšie. Pozornosť ľudí nerozptyľovalo jeho postavenie. Mohli si ho vážiť pre jeho učenie, príťažlivé vlastnosti a dobré skutky. (Matúš 7:28, 29; 9:19–33; 11:28, 29) V tom, že Jehova Boh viedol všetko tak, aby sa Ježiš narodil do obyčajnej rodiny, vidíme Božiu múdrosť.

Pouvažujme teraz o členoch Ježišovej rodiny a o tom, čo sa od nich môžeme naučiť.

Jozef bol spravodlivým človekom

Keď sa Jozef dozvedel, že jeho snúbenica je tehotná „pred tým, ako sa spojili“, dostal sa do neľahkej situácie. Určite bolo preňho veľmi ťažké rozhodnúť sa medzi láskou k Márii a odporom k tomu, čo sa mu javilo ako nemravnosť. Zdalo sa, že v tejto situácii boli jednoznačne porušené jeho práva budúceho manžela. V tých časoch sa na zasnúbenú ženu pozeralo ako na vydatú. Po dôkladnej úvahe sa Jozef rozhodol tajne sa s Máriou rozviesť, čím by ju ušetril kameňovania za cudzoložstvo. — Matúš 1:18; 5. Mojžišova 22:23, 24.

Potom sa mu vo sne zjavil anjel a povedal: „Neboj sa vziať si domov Máriu, svoju manželku, lebo čo bolo v nej splodené, stalo sa pôsobením svätého ducha. Porodí syna a ty mu dáš meno Ježiš, lebo on zachráni svoj ľud od jeho hriechov.“ Po tomto pokyne od Boha si Jozef vzal Máriu domov. — Matúš 1:20–24.

Týmto rozhodnutím sa spravodlivý a verný Jozef zapojil do spĺňania proroctva, ktoré Jehova vyslovil prostredníctvom proroka Izaiáša: „Hľa, dievča skutočne oťarchavie a porodí syna a istotne ho nazve menom Immanuel.“ ​(Izaiáš 7:14) Jozef bol určite duchovným človekom a cenil si výsadu stať sa adoptívnym otcom Mesiáša, i napriek tomu, že Máriin prvorodený syn nemal byť jeho.

Jozef nemal s Máriou pohlavný styk, kým neporodila Ježiša. (Matúš 1:25) Zdržiavať sa pohlavného styku mohlo byť pre mladomanželov náročné, ale zjavne nechceli vyvolať nejaké pochybnosti, pokiaľ ide o totožnosť otca dieťaťa. Iste sú vynikajúcim príkladom v sebaovládaní! Jozef dal duchovným hodnotám prednosť pred prirodzenými túžbami.

Pri štyroch príležitostiach dostal Jozef od anjela pokyny týkajúce sa výchovy jeho adoptívneho syna. Trikrát dostal pokyn, kde chlapca vychovávať. Ak malo dieťa prežiť, bola nevyhnutná pohotovosť a poslušnosť. Jozef zakaždým ihneď konal a zobral dieťa najprv do Egypta a potom späť do Izraela. Tak zachránil malého Ježiša, keď dal Herodes pozabíjať malé deti. Svojou poslušnosťou prispel k naplneniu niektorých proroctiev o Mesiášovi. — Matúš 2:13–23.

Jozef učil Ježiša remeslo, aby sa vedel o seba postarať. Preto Ježiša nepoznali len ako ‚tesárovho syna‘, ale aj ako ‚tesára‘. (Matúš 13:55; Marek 6:3) Apoštol Pavol napísal, že Ježiš bol „skúšaný vo všetkom ako my sami“. K tomu, prirodzene, patrila aj ťažká práca, ktorou pomáhal živiť rodinu. — Hebrejom 4:15.

Jozefovu oddanosť pravému uctievaniu vidíme aj z poslednej správy Kresťanských  gréckych Písiem, v ktorej sa tento muž spomína. Jozef brával svoju rodinu na Pesach do Jeruzalema. Účasť na tomto sviatku sa vyžadovala iba od mužov, ale Jozef bral „každý rok“ do Jeruzalema celú rodinu. Priniesol veľké obete, lebo z Nazareta museli prejsť pešo do Jeruzalema asi 100 kilometrov. Písmo sa zmieňuje o tom, že raz sa Ježiš pri takej príležitosti od rodiny oddelil. Našli ho v chráme, ako počúva učiteľov Zákona a vypytuje sa ich. Hoci mal len 12 rokov, bol veľmi múdry a mal veľké poznanie Božieho Slova. Z tejto príhody vidíme, že rodičia ho dobre vyučovali a vychovali z neho duchovne zmýšľajúceho chlapca. (Lukáš 2:41–50) Je zrejmé, že nejaký čas po tejto udalosti Jozef zomrel, lebo v neskorších biblických správach už o ňom nenachádzame zmienku.

Áno, Jozef bol spravodlivý človek, ktorý sa dobre staral o svoju rodinu tak z duchovnej, ako aj z telesnej stránky. Dávate aj vy podobne ako Jozef v živote na prvé miesto duchovné záujmy, keď viete, aká je dnes Božia vôľa? (1. Timotejovi 2:4, 5) Ochotne poslúchate, čo Boh hovorí vo svojom Slove, a prejavujete tým podriadenosť ako Jozef? Vyučujete svoje deti tak, že dokážu s inými ľuďmi viesť duchovný rozhovor?

Mária bola nesebeckou Božou služobníčkou

Ježišova matka Mária bola znamenitou Božou služobníčkou. Keď jej anjel Gabriel oznámil, že privedie na svet dieťa, prekvapilo ju to. Ako panna ešte nemala „styk s mužom“. Keď sa dozvedela, že sa to stane pôsobením svätého ducha, pokorne prijala posolstvo so slovami: „Hľa, som Jehovova otrokyňa! Nech sa mi stane podľa tvojho vyhlásenia.“ ​(Lukáš 1:30–38) Túto duchovnú výsadu si natoľko vážila, že bola ochotná zniesť akékoľvek ťažkosti, ktoré by jej rozhodnutie mohlo so sebou priniesť.

A naozaj, prijatie takej úlohy zmenilo celý jej život. Keď sa išla do Jeruzalema očistiť, zbožný starší muž menom Simeon jej povedal: „Tvojou vlastnou dušou prenikne dlhý meč.“ ​(Lukáš 2:25–35) Simeon zjavne hovoril o pocitoch, ktoré bude Mária mať, keď uvidí, že mnohí ľudia Ježiša zavrhnú a napokon pribijú na mučenícky kôl.

 Ako Ježiš rástol, Mária si ukladala do pamäti, čo sa v jeho živote stalo, a ‚robila závery vo svojom srdci‘. (Lukáš 2:19, 51) Podobne ako Jozef bola duchovným človekom a uchovávala si v mysli udalosti a výroky, ktorými sa spĺňali proroctvá. Do mysle sa jej iste hlboko vryli slová anjela Gabriela, ktorý povedal: „Ten bude veľký a bude sa nazývať Syn Najvyššieho. Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida. Bude vládnuť ako kráľ nad Jakobovým domom navždy a jeho kráľovstvu nebude konca.“ ​(Lukáš 1:32, 33) Áno, výsadu byť ľudskou matkou Mesiáša brala veľmi vážne.

Máriina duchovnosť sa opäť prejavila pri stretnutí s Alžbetou, príbuznou, ktorá tiež zázračne otehotnela. Keď ju Mária uvidela, začala chváliť Jehovu a pritom sa prejavila jej láska k Božiemu Slovu. Vyjadrila niektoré myšlienky z Anninej modlitby zaznamenanej v 2. kapitole 1. Samuelovej a tiež myšlienky z iných kníh Hebrejských Písiem. Z takého poznania Písiem vidno, že bola spôsobilá stať sa oddanou a bohabojnou matkou. Bola pripravená spolupracovať s Jozefom na duchovnom poučovaní svojho syna. — 1. Mojžišova 30:13; 1. Samuelova 2:1–10; Malachiáš 3:12; Lukáš 1:46–55.

Mária pevne verila, že jej syn je Mesiáš, a táto viera nezoslabla ani po jeho smrti. Krátko po Ježišovom vzkriesení bola medzi vernými učeníkmi, ktorí sa s apoštolmi stretli pri modlitbe. (Skutky 1:13, 14) Zostala verná napriek veľkej bolesti, ktorú pociťovala, keď videla svojho milovaného syna umierať na mučeníckom kole.

Ako môžete mať úžitok z toho, čo ste sa dozvedeli o Máriinom živote? Prijímate výsadu slúžiť Bohu nehľadiac na obete, ktoré musíte priniesť? Premýšľate o tom, aká veľká je dnes táto výsada? Pamätáte na to, čo Ježiš predpovedal, a porovnávate to so súčasnými udalosťami? ‚Robíte z toho závery vo svojom srdci?‘ (Matúš, 24. a 25. kapitola; Marek, 13. kapitola; Lukáš, 21. kapitola) Napodobňujete Máriu tým, že sa snažíte dobre poznať Božie Slovo a bežne ho používať v rozhovoroch? Udržali by ste si vieru v Ježiša napriek duševnej úzkosti, ktorú by ste možno ako jeho nasledovník museli zažiť?

 Ježišovi bratia zmenili postoj

Zdá sa, že kým Ježiš žil, jeho bratia v neho neprejavovali vieru. Pravdepodobne to nebola náhoda, že neboli pri mučeníckom kole, keď zomieral. A zrejme nie náhodou musel Ježiš zveriť svoju matku do opatery apoštola Jána. Jeho príbuzní dávali najavo, že si ho nevážia, a raz sa o ňom dokonca vyjadrili, že ‚sa pomiatol‘. (Marek 3:21) Teda Ježiš mal neveriacich členov rodiny, a tak tí, ktorí dnes majú v rodine neveriacich, môžu mať istotu, že chápe, čo cítia, keď sa im príbuzní posmievajú pre ich vieru.

Je však zjavné, že po Kristovom vzkriesení začali Ježišovi bratia prejavovať vieru vo svojho súrodenca. Boli medzi učeníkmi, ktorí sa pred Letnicami roku 33 n. l. spolu s apoštolmi zišli v Jeruzaleme, a vrúcne sa s nimi modlili. (Skutky 1:14) Vzkriesenie nevlastného brata ich podľa všetkého podnietilo zmeniť postoj srdca do tej miery, že sa stali jeho učeníkmi. Nikdy by sme nemali strácať nádej, že naši príbuzní sa stanú veriacimi.

Jakub, Ježišov nevlastný brat, ktorému sa Ježiš osobne zjavil, je v Písme vykreslený ako člen kresťanského zboru s výnimočnou úlohou. Jakub napísal spolukresťanom pod inšpiráciou list a nabádal ich v ňom, aby sa držali svojej viery. (Skutky 15:6–29; 1. Korinťanom 15:7; Galaťanom 1:18, 19; 2:9; Jakub 1:1) Ďalší Ježišov nevlastný brat, Júda, napísal inšpirovaný list, v ktorom povzbudzoval spoluveriacich, aby tvrdo bojovali za vieru. (Júda 1) Stojí za povšimnutie, že ani Jakub, ani Júda sa v listoch neodvolávali na rodinné zväzky s Ježišom, aby tým zapôsobili na spolukresťanov. Je to nádherný príklad skromnosti.

Čo sa teda učíme od členov Ježišovej rodiny? Určite sa môžeme od nich učiť oddanosti. Taká oddanosť môže napríklad znamenať: (1) Verne sa podriaďovať vyjadrenej Božej vôli a znášať skúšky, ktoré to so sebou prináša. (2) Dávať duchovné veci na prvé miesto, i keď to znamená prinášať obete. (3) V súlade s Písmom školiť svoje deti. (4) Nevzdávať sa nádeje, že sa neveriaci členovia rodiny stanú veriacimi. (5) Nepýšiť sa zväzkami s poprednými členmi kresťanského zboru. Keď spoznávame Ježišovu ľudskú rodinu, približuje nás to k Ježišovi a pomáha nám to lepšie pochopiť, prečo Jehova vybral na výchovu Ježiša obyčajnú rodinu.

[Obrázky na stranách 4, 5]

Jozef si vzal Máriu za manželku a zapojil sa do spĺňania proroctiev o Mesiášovi

[Obrázky na strane 6]

Jozef s Máriou vštepovali deťom duchovné hodnoty a učili ich, aké miesto má v živote práca

[Obrázky na strane 7]

Hoci boli Ježišovi bratia vychovávaní v duchovne zameranej rodine, v Ježiša uverili až po jeho smrti

[Obrázky na strane 8]

Ježišovi nevlastní bratia Jakub a Júda povzbudzovali spolukresťanov