Evanjelium Matúša 9:1–38

9  Nastúpil do člna, preplavil sa na druhú stranu mora a prišiel do mesta, kde býval.+  Tu mu na nosidlách priniesli ochrnutého človeka. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Neboj sa, syn môj, tvoje hriechy sú ti odpustené.“+  Ale niektorí znalci Zákona si hovorili: „Ten človek sa rúha.“  Ježiš vedel, čo si myslia, a preto sa ich opýtal: „Prečo máte v srdci také zlé myšlienky?+  Čo je ľahšie povedať: ‚Tvoje hriechy sú ti odpustené‘ alebo ‚Vstaň a choď‘?+  Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi právomoc odpúšťať hriechy...“ obrátil sa k ochrnutému a povedal: „Vstaň, vezmi si nosidlá a choď domov.“+  A on vstal a odišiel domov.  Keď to videli zástupy, žasli a chválili Boha, že dal nejakému človeku takú moc.  Cestou odtiaľ Ježiš uvidel muža, ktorý sa volal Matúš, ako sedí v daňovom úrade. Povedal mu: „Buď mojím nasledovníkom.“ A on vstal a nasledoval ho.+ 10  Neskôr, keď Ježiš a jeho učeníci boli v Matúšovom dome a jedli,* prišli mnohí vyberači daní a hriešnici a jedli spolu s nimi.+ 11  Keď to videli farizeji, spýtali sa jeho učeníkov: „Ako to, že váš učiteľ jedáva s vyberačmi daní a hriešnikmi?“+ 12  Ježiš to počul a povedal: „Zdraví nepotrebujú lekára, ale chorí.+ 13  Choďte teda a premýšľajte, čo znamenajú slová: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obete.‘+ Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.“ 14  Potom k nemu prišli Jánovi učeníci a spýtali sa: „Prečo sa my a farizeji postíme, ale tvoji učeníci nie?“+ 15  Ježiš im odpovedal: „Priatelia ženícha nemajú dôvod smútiť, kým je ženích+ s nimi. Ale príde čas, keď od nich bude ženích vzatý,+ a potom sa budú postiť. 16  Nikto neprišíva záplatu z nezrazenej látky na starý odev, lebo nový kus sa od starého odtrhne a diera sa zväčší.+ 17  Ani nové víno sa nenalieva do starých kožených mechov. Inak mechy prasknú, zničia sa a víno vytečie. Nové víno sa dáva do nových kožených mechov a oboje sa zachová.“ 18  Kým to hovoril, prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy, poklonil sa mu* a povedal: „Moja dcéra už asi zomrela. Ale poď, polož na ňu ruku a ožije.“+ 19  Vtedy Ježiš vstal a spolu s učeníkmi šiel s ním. 20  Vtom sa k nemu zozadu priblížila žena, ktorá 12 rokov trpela krvácaním,+ a dotkla sa obruby jeho plášťa.*+ 21  Hovorila si: „Ak sa čo len dotknem jeho odevu, uzdravím sa.“ 22  Ježiš sa obrátil, a keď ju uvidel, povedal: „Neboj sa, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“+ A od tej chvíle bola žena zdravá.+ 23  Keď Ježiš prišiel do domu predstaveného synagógy a uvidel hráčov na flautách a mnoho nariekajúcich ľudí,+ 24  povedal: „Odíďte, dievčatko nezomrelo, iba spí.“+ Nato sa mu začali vysmievať. 25  Ale on poslal všetkých von, prišiel k dievčatku, chytil ho za ruku+ a ono vstalo.+ 26  Správa o tom sa rozšírila po celom kraji. 27  Keď odtiaľ Ježiš odchádzal, išli za ním dvaja slepí+ a kričali: „Zľutuj sa nad nami, Syn Dávidov.“ 28  Keď vošiel do domu, slepí vošli za ním. Ježiš sa ich spýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“+ „Áno, Pane,“ odpovedali. 29  Vtedy sa dotkol ich očí+ a povedal: „Nech sa vám stane podľa vašej viery.“ 30  A obom sa vrátil zrak. Potom im Ježiš prísne prikázal: „Nech sa to nikto nedozvie.“+ 31  Ale oni odišli a rozprávali o tom po celom kraji. 32  Keď odchádzali, ľudia k nemu priviedli nemého človeka, ktorý bol posadnutý démonom.+ 33  Ježiš démona vyhnal a nemý začal hovoriť.+ Zástupy žasli a hovorili: „Nič také sa v Izraeli ešte nestalo.“+ 34  Ale farizeji hovorili: „Vyháňa démonov s pomocou vládcu démonov.“+ 35  A Ježiš sa vydal na cestu po všetkých mestách a dedinách, vyučoval v synagógach, zvestoval dobrú správu o Kráľovstve a uzdravoval ľudí s najrôznejšími chorobami a ťažkosťami.+ 36  Keď videl zástupy, bolo mu ich ľúto,+ lebo boli zúbožení* a bezradní ako ovce bez pastiera.+ 37  Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo.+ 38  Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej žatvy.“+

Poznámky pod čiarou

Al. „spočívali pri stole“.
Al. „vzdal mu poctu“.
Al. „strapcov na jeho odeve“.
Dosl. „zodratí“.