Evanjelium Matúša 9:1–38
9 Nastúpil do člna, preplavil sa na druhú stranu mora a prišiel do mesta, kde býval.+
2 Tu mu na nosidlách priniesli ochrnutého človeka. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Neboj sa, syn môj, tvoje hriechy sú ti odpustené.“+
3 Ale niektorí znalci Zákona si hovorili: „Ten človek sa rúha.“
4 Ježiš vedel, čo si myslia, a preto sa ich opýtal: „Prečo máte v srdci také zlé myšlienky?+
5 Čo je ľahšie povedať: ‚Tvoje hriechy sú ti odpustené‘ alebo ‚Vstaň a choď‘?+
6 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi právomoc odpúšťať hriechy...“ obrátil sa k ochrnutému a povedal: „Vstaň, vezmi si nosidlá a choď domov.“+
7 A on vstal a odišiel domov.
8 Keď to videli zástupy, žasli a chválili Boha, že dal nejakému človeku takú moc.
9 Cestou odtiaľ Ježiš uvidel muža, ktorý sa volal Matúš, ako sedí v daňovom úrade. Povedal mu: „Buď mojím nasledovníkom.“ A on vstal a nasledoval ho.+
10 Neskôr, keď Ježiš a jeho učeníci boli v Matúšovom dome a jedli,* prišli mnohí vyberači daní a hriešnici a jedli spolu s nimi.+
11 Keď to videli farizeji, spýtali sa jeho učeníkov: „Ako to, že váš učiteľ jedáva s vyberačmi daní a hriešnikmi?“+
12 Ježiš to počul a povedal: „Zdraví nepotrebujú lekára, ale chorí.+
13 Choďte teda a premýšľajte, čo znamenajú slová: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obete.‘+ Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.“
14 Potom k nemu prišli Jánovi učeníci a spýtali sa: „Prečo sa my a farizeji postíme, ale tvoji učeníci nie?“+
15 Ježiš im odpovedal: „Priatelia ženícha nemajú dôvod smútiť, kým je ženích+ s nimi. Ale príde čas, keď od nich bude ženích vzatý,+ a potom sa budú postiť.
16 Nikto neprišíva záplatu z nezrazenej látky na starý odev, lebo nový kus sa od starého odtrhne a diera sa zväčší.+
17 Ani nové víno sa nenalieva do starých kožených mechov. Inak mechy prasknú, zničia sa a víno vytečie. Nové víno sa dáva do nových kožených mechov a oboje sa zachová.“
18 Kým to hovoril, prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy, poklonil sa mu* a povedal: „Moja dcéra už asi zomrela. Ale poď, polož na ňu ruku a ožije.“+
19 Vtedy Ježiš vstal a spolu s učeníkmi šiel s ním.
20 Vtom sa k nemu zozadu priblížila žena, ktorá 12 rokov trpela krvácaním,+ a dotkla sa obruby jeho plášťa.*+
21 Hovorila si: „Ak sa čo len dotknem jeho odevu, uzdravím sa.“
22 Ježiš sa obrátil, a keď ju uvidel, povedal: „Neboj sa, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“+ A od tej chvíle bola žena zdravá.+
23 Keď Ježiš prišiel do domu predstaveného synagógy a uvidel hráčov na flautách a mnoho nariekajúcich ľudí,+
24 povedal: „Odíďte, dievčatko nezomrelo, iba spí.“+ Nato sa mu začali vysmievať.
25 Ale on poslal všetkých von, prišiel k dievčatku, chytil ho za ruku+ a ono vstalo.+
26 Správa o tom sa rozšírila po celom kraji.
27 Keď odtiaľ Ježiš odchádzal, išli za ním dvaja slepí+ a kričali: „Zľutuj sa nad nami, Syn Dávidov.“
28 Keď vošiel do domu, slepí vošli za ním. Ježiš sa ich spýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“+ „Áno, Pane,“ odpovedali.
29 Vtedy sa dotkol ich očí+ a povedal: „Nech sa vám stane podľa vašej viery.“
30 A obom sa vrátil zrak. Potom im Ježiš prísne prikázal: „Nech sa to nikto nedozvie.“+
31 Ale oni odišli a rozprávali o tom po celom kraji.
32 Keď odchádzali, ľudia k nemu priviedli nemého človeka, ktorý bol posadnutý démonom.+
33 Ježiš démona vyhnal a nemý začal hovoriť.+ Zástupy žasli a hovorili: „Nič také sa v Izraeli ešte nestalo.“+
34 Ale farizeji hovorili: „Vyháňa démonov s pomocou vládcu démonov.“+
35 A Ježiš sa vydal na cestu po všetkých mestách a dedinách, vyučoval v synagógach, zvestoval dobrú správu o Kráľovstve a uzdravoval ľudí s najrôznejšími chorobami a ťažkosťami.+
36 Keď videl zástupy, bolo mu ich ľúto,+ lebo boli zúbožení* a bezradní ako ovce bez pastiera.+
37 Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo.+
38 Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej žatvy.“+
Poznámky pod čiarou
^ Al. „spočívali pri stole“.
^ Al. „vzdal mu poctu“.
^ Al. „strapcov na jeho odeve“.
^ Dosl. „zodratí“.
