Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Opovážlivosť vedie k potupe

Opovážlivosť vedie k potupe

Opovážlivosť vedie k potupe

„Prišla opovážlivosť? Potom príde potupa; ale múdrosť je u skromných.“ — PRÍSLOVIA 11:2.

1, 2. Čo je to opovážlivosť a prečo vedie ku katastrofe?

ZÁVISTLIVÝ Lévita vedie dav vzbúrencov proti Jehovovým ustanoveným vodcom. Ctižiadostivý princ zosnuje zákerný plán, ako sa zmocniť trónu svojho otca. Netrpezlivý kráľ neberie na vedomie jasné pokyny Božieho proroka. Títo traja Izraeliti majú spoločnú jednu črtu. Je ňou opovážlivosť.

Opovážlivosť je vlastnosťou srdca, ktorá predstavuje vážnu hrozbu pre každého. (Žalm 19:13) Opovážlivý človek trúfalo robí to, na čo nemá oprávnenie. To často vedie ku katastrofe. Veď opovážlivosť už zničila kráľov a otriasla ríšami. (Jeremiáš 50:29, 31, 32; Daniel 5:20) Do pasce opovážlivosti sa chytili dokonca aj niektorí Jehovovi služobníci a to viedlo k ich skaze.

3. Ako sa môžeme poučiť o nebezpečenstve opovážlivosti?

Biblia oprávnene hovorí: „Prišla opovážlivosť? Potom príde potupa; ale múdrosť je u skromných.“ ​(Príslovia 11:2) Biblia uvádza príklady, ktoré potvrdzujú pravdivosť tohto príslovia. Preskúmanie niektorých z nich nám pomôže uvedomiť si nebezpečenstvo prekračovania príslušných hraníc. Zamyslime sa teda nad tým, ako závisť, ctižiadostivosť a netrpezlivosť doviedli troch mužov spomenutých v úvode k tomu, že konali opovážlivo a priviedli na seba potupu.

Kórach — závistlivý vzbúrenec

4. a) Kto bol Kórach a aké historické udalosti nepochybne zažil? b) Akú smutne známu udalosť inicioval Kórach vo svojich neskorších rokoch?

Kórach bol Lévita z Kohátovej rodiny, bratranec Mojžiša a Árona. Podľa všetkého bol celé desaťročia verný Jehovovi. Kórach mal výsadu byť medzi tými, ktorí boli zázračne prevedení cez Červené more a pravdepodobne sa zúčastnil na vykonaní Jehovovho rozsudku nad Izraelitmi, ktorí pri vrchu Sinaj uctievali teľa. (2. Mojžišova 32:26) Nakoniec sa však Kórach stal vodcom vzbury proti Mojžišovi a Áronovi, do ktorej sa zapojili aj Rúbenovci Dátan, Abirám a Ón a tiež 250 izraelských náčelníkov. * Mojžišovi a Áronovi povedali: „Už je toho od vás dosť, pretože celé zhromaždenie, všetci sú svätí, a Jehova je v ich strede. Prečo by ste sa mali pozdvihovať nad Jehovov zbor?“ — 4. Mojžišova 16:1–3.

5, 6. a) Prečo sa Kórach vzbúril proti Mojžišovi a Áronovi? b) Prečo možno povedať, že Kórach si pravdepodobne necenil svoje miesto v Božom usporiadaní?

Prečo sa Kórach po rokoch vernosti vzbúril? Mojžiš ako vodca Izraela ich určite neutláčal, lebo bol „ďaleko najmiernejší zo všetkých ľudí, ktorí boli na zemskom povrchu“. (4. Mojžišova 12:3) No zdá sa, že Kórach Mojžišovi a Áronovi závidel a nemohol zniesť ich významné postavenie, a to ho viedlo k tvrdeniu — samozrejme nesprávnemu —, že sa svojvoľne a sebecky pozdvihli nad zbor. — Žalm 106:16.

Kórachov problém čiastočne spočíval v tom, že si pravdepodobne nevážil svoje vlastné výsady v Božom usporiadaní. Je pravda, že Léviti z Kohátovej rodiny neboli kňazmi, ale boli učiteľmi Božieho Zákona. Nosili tiež zariadenie a náčinie svätostánku, keď bolo potrebné svätostánok premiestniť. To nebola bezvýznamná úloha, lebo svätého náčinia sa mohli dotýkať len ľudia, ktorí boli nábožensky a mravne čistí. (Izaiáš 52:11) Preto keď Mojžiš hovoril s Kórachom, vlastne sa ho pýtal: Považuješ svoju úlohu za niečo také bezvýznamné, že si musíš zaistiť aj kňazský úrad? (4. Mojžišova 16:9, 10) Kórach stratil zo zreteľa, že najväčšou poctou je verne slúžiť Jehovovi v súlade s jeho usporiadaním — nie dosiahnuť nejaké zvláštne postavenie. — Žalm 84:10.

7. a) K čomu Mojžiš vyzval Kóracha a jeho mužov? b) Akou katastrofou sa skončila Kórachova vzbura?

Mojžiš vyzval Kóracha a jeho mužov, aby sa nasledujúci deň ráno zhromaždili pri stane stretnutia s nádobami na oheň a s kadidlom. Kórach a jeho muži nemali oprávnenie predkladať kadidlo, lebo neboli kňazmi. Keby prišli s nádobami na oheň a s kadidlom, jasne by to ukazovalo, že si stále myslia, že majú právo počínať si ako kňazi — i keď mali celú noc na to, aby túto vec opäť prehodnotili. Keď na druhý deň ráno títo muži predstúpili, Jehova právom vyjadril svoj hnev. Čo sa týka Rúbenovcov, „zem otvorila ústa a prehltla ich“. Ostatných vrátane Kóracha pohltil oheň od Boha. (5. Mojžišova 11:6; 4. Mojžišova 16:16–35; 26:10) Kórachova opovážlivosť viedla k tej najhoršej potupe — k Božiemu neschváleniu!

Odolávaj ‚sklonu k závisti‘

8. Ako sa môže medzi kresťanmi prejaviť ‚sklon k závisti‘?

Správa o Kórachovi je pre nás výstrahou. Keďže nedokonalí ľudia majú ‚sklon k závisti‘, môže sa tento sklon prejavovať aj v kresťanskom zbore. (Jakub 4:5) Napríklad, mohli by sme byť zameraní na postavenie. Tak ako Kórach by sme mohli závidieť tým, ktorí majú výsady, po ktorých my túžime. Alebo by sme sa mohli stať takými, ako bol v prvom storočí kresťan menom Diotrefes. Bol veľmi kritický k autorite apoštolov, zjavne preto, lebo sám chcel mať vedúce postavenie. Ján totiž napísal, že Diotrefes „rád zaujíma prvé miesto“. — 3. Jána 9.

9. a) Akému postoju voči zodpovednosti v zbore by sme sa mali vyhýbať? b) Aký je správny názor na naše miesto v Božom usporiadaní?

Samozrejme, nie je nič nesprávne na tom, keď sa kresťanský muž usiluje o zodpovednosť v zbore. Pavol k takémuto úsiliu dokonca povzbudzoval. (1. Timotejovi 3:1) No služobné výsady by sme nikdy nemali považovať za akési vyznamenanie za zásluhy, akoby nás dosiahnutie týchto výsad posunulo o priečku vyššie na nejakom takzvanom rebríčku postupu. Pamätajme na to, čo povedal Ježiš: „Ktokoľvek sa chce stať medzi vami veľkým, musí byť vaším služobníkom, a ktokoľvek chce byť medzi vami prvým, musí byť vaším otrokom.“ ​(Matúš 20:26, 27) Zjavne by bolo nesprávne závidieť tým, ktorí majú väčšiu zodpovednosť, akoby naša cena v Božích očiach závisela od našej „hodnosti“ v Božej organizácii. Ježiš povedal: „Vy všetci ste bratia.“ ​(Matúš 23:8) Áno, či už si zvestovateľ, alebo priekopník, či si novopokrstený, alebo zachovávaš rýdzosť Bohu už mnoho rokov — všetci, ktorí slúžia Jehovovi celou dušou, majú hodnotné miesto v Božom usporiadaní. (Lukáš 10:27; 12:6, 7; Galaťanom 3:28; Hebrejom 6:10) Je naozaj požehnaním pracovať plece pri pleci s miliónmi tých, ktorí sa snažia uplatňovať biblickú radu: „Prepášte [sa] pokorou mysle k sebe navzájom.“ — 1. Petra 5:5.

Abšalóm — ctižiadostivý oportunista

10. Kto bol Abšalóm a ako sa snažil votrieť do priazne tých, ktorí prichádzali ku kráľovi na súd?

10 Životný príbeh Abšalóma, tretieho syna kráľa Dávida, je názornou ukážkou ctižiadostivosti. Tento intrigánsky oportunista sa úlisne snažil získať priazeň tých, ktorí prichádzali ku kráľovi na súd. Najprv im nenápadne naznačil, že Dávid sa nezaujíma o ich potreby. Potom masku rafinovanosti odhodil a išiel priamo na vec. „Keby som tak bol vymenovaný za sudcu v krajine,“ afektovane hovoril Abšalóm, „aby mohol prísť ku mne každý, kto má právny prípad alebo súd! Tak by som mu vykonal podľa práva.“ Abšalómove rafinované intrigy nemali hraníc. Biblia hovorí: „Keď sa priblížil nejaký muž, aby sa mu poklonil, vystrel ruku a chytil ho a pobozkal ho. A Abšalóm to tak stále robil všetkým Izraelčanom, ktorí prichádzali pre súd ku kráľovi.“ K čomu to viedlo? „Abšalóm stále kradol srdcia izraelských mužov.“ — 2. Samuelova 15:1–6.

11. Ako sa Abšalóm snažil uchvátiť Dávidov trón?

11 Abšalóm bol rozhodnutý uchvátiť kráľovskú moc svojho otca. Päť rokov predtým dal zavraždiť Dávidovho najstaršieho syna Amnóna, údajne aby pomstil znásilnenie svojej sestry Támar. (2. Samuelova 13:28, 29) No i vtedy mal Abšalóm zrejme upretý zrak na trón a Amnónovu vraždu považoval za výhodný spôsob, ako sa zbaviť súpera. * V každom prípade, keď dozrel čas, Abšalóm začal konať. Nechal po celej krajine rozhlásiť, že sa stal kráľom. — 2. Samuelova 15:10.

12. Vysvetli, ako Abšalómova opovážlivosť viedla k potupe.

12 Abšalóm mal nejaký čas úspech, lebo „sprisahanie silnelo, a ľud pri Abšalómovi stále narastal čo do počtu“. Po čase bol kráľ Dávid donútený utiecť, aby si zachránil život. (2. Samuelova 15:12–17) Abšalómova kariéra však bola onedlho ukončená, keď bol zabitý Joábom, hodený do nejakej priehlbne a zasypaný kameňmi. Predstav si to — tento ctižiadostivý muž, ktorý chcel byť kráľom, nemal ani len slušný pohreb! * Abšalómova opovážlivosť naozaj viedla k jeho potupe. — 2. Samuelova 18:9–17.

Vyhýbaj sa sebeckým ambíciám

13. Ako sa duch ctižiadostivosti môže zakoreniť v srdci kresťana?

13 Abšalómov vzostup k moci a jeho následný pád sú pre nás poučením. V dnešnom bezohľadnom svete je bežné, že ľudia sa zaliečajú svojim nadriadeným a snažia sa tak získať si ich možno len preto, aby urobili dojem alebo aby získali nejakú výhodu, či povýšenie. Zároveň sa však takí ľudia možno vystatujú pred svojimi podriadenými v nádeji, že sa votrú do ich priazne a získajú si ich podporu. Keby sme neboli opatrní, takýto duch ctižiadostivosti by sa mohol zakoreniť aj v našom srdci. To sa zjavne stalo niektorým ľuďom v prvom storočí, a preto apoštoli museli pred takými ľuďmi dôrazne varovať. — Galaťanom 4:17; 3. Jána 9, 10.

14. Prečo by sme sa mali vyhýbať duchu ctižiadostivosti a sebavyvyšovania?

14 Jehova nemá vo svojej organizácii miesto pre intrigánov, ktorí vyzdvihujú sami seba a ktorí sa snažia ‚hľadať svoju vlastnú slávu‘. (Príslovia 25:27) Biblia varuje: „Jehova odreže všetky hladké pery, jazyk, ktorý hovorí veľké veci.“ ​(Žalm 12:3) Abšalóm mal hladké pery. Hovoril nadnesené slová tým, ktorých priazeň potreboval — to všetko preto, aby získal vytúženú moc. Naproti tomu, akým požehnaním je pre nás to, že sme obklopení bratstvom, ktoré sa drží Pavlovej rady: „Nerobte nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle považujte ostatných za vyšších od seba.“ — Filipanom 2:3.

Saul — netrpezlivý kráľ

15. Ako Saul spočiatku prejavil skromnosť?

15 Saul, ktorý sa stal izraelským kráľom, bol spočiatku skromný. Všimnime si napríklad, čo sa stalo v jeho mladosti. Keď Boží prorok Samuel hovoril o ňom priaznivo, Saul pokorne odpovedal: „Či nie som Benjaminec, z najmenšieho z kmeňov Izraela, a môj rod najbezvýznamnejší zo všetkých rodov kmeňa Benjamina? Prečo si mi teda hovoril niečo také?“ — 1. Samuelova 9:21.

16. Ako Saul prejavil netrpezlivý postoj?

16 Neskôr však Saul svoju skromnosť stratil. Keď bojoval s Filištíncami, odtiahol do Gilgala, kde mal čakať na Samuela, kým nepríde, aby prosil Boha a predložil obete. Keď Samuel v stanovenom čase neprišiel, Saul opovážlivo predložil zápalné obete sám. Len čo skončil, prišiel Samuel. „Čo si to urobil?“ opýtal sa Samuel. Saul odpovedal: „Videl som, že ľud sa rozptýlil odo mňa a ty — ty si neprišiel v stanovených dňoch... Premohol som sa teda a obetoval som zápalnú obeť.“ — 1. Samuelova 13:8–12.

17. a) Prečo by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že Saulovo počínanie bolo ospravedlniteľné? b) Prečo Jehova odsúdil Saula za jeho netrpezlivý čin?

17 Na prvý pohľad by sa Saulovo počínanie mohlo zdať ospravedlniteľné. Napokon, Boží ľud bol „v úzkych“, „pod ťažkým tlakom“ a chvel sa pre svoju zúfalú situáciu. (1. Samuelova 13:6, 7) Keď si to vyžadujú okolnosti, určite nie je nesprávne ujať sa iniciatívy. * Pamätajme však, že Jehova môže čítať v srdci a vidí naše najvnútornejšie pohnútky. (1. Samuelova 16:7) Teda v prípade Saula musel vidieť niečo, o čom sa v biblickej správe priamo nehovorí. Napríklad Jehova mohol vidieť, že Saulova netrpezlivosť bola vyvolaná pýchou. Saul bol možno veľmi podráždený, že on — kráľ celého Izraela — musí čakať na niekoho, koho považoval za starého proroka, ktorý veci len zdržiava! Nech už to bolo akokoľvek, Saul dospel k názoru, že Samuelovo oneskorenie mu dáva právo vziať záležitosti do vlastných rúk a nedbať na jasné pokyny, ktoré dostal. K čomu to viedlo? Samuel nepochválil Saula za jeho iniciatívu. Naopak, prísne ho pokarhal: „Tvoje kráľovstvo nepotrvá... lebo si nedodržal, čo ti prikázal Jehova.“ ​(1. Samuelova 13:13, 14) Aj v tomto prípade viedla opovážlivosť k potupe.

Chráň sa pred netrpezlivosťou

18, 19. a) Opíš, ako môže netrpezlivosť viesť dnešného Božieho služobníka k opovážlivému konaniu. b) Na čo by sme mali pamätať v súvislosti s chodom kresťanského zboru?

18 Správa o Saulovom opovážlivom čine bola do Božieho Slova zapísaná na náš úžitok. (1. Korinťanom 10:11) Je veľmi ľahké rozhnevať sa pre nedostatky našich bratov. Tak ako Saul, aj my môžeme stratiť trpezlivosť a získať pocit, že ak sa majú veci diať správne, musíme ich vziať do vlastných rúk. Predstavme si napríklad, že nejaký brat vyniká v určitých organizačných schopnostiach. Je dochvíľny, drží krok so zborovými postupmi a je nadaným rečníkom a učiteľom. Zároveň má však pocit, že druhí nezodpovedajú jeho úzkostlivým normám a že nie sú takí výkonní, ako by si želal. Dáva mu to oprávnenie prejavovať netrpezlivosť? Mal by kritizovať svojich bratov, možno naznačovať, že keby nebolo jeho úsilia, nič by sa neurobilo a zbor by ochabol? To by bolo opovážlivé!

19 Veď čo drží kresťanský zbor pohromade? Obratné vedenie? Výkonnosť? Hĺbka poznania? Pripusťme, že tieto veci sú pre hladký chod zboru výhodné. (1. Korinťanom 14:40; Filipanom 3:16; 2. Petra 3:18) No Ježiš povedal, že jeho nasledovníci by sa mali vyznačovať predovšetkým láskou. (Ján 13:35) Preto aj starostliví starší, hoci sú poriadni, si uvedomujú, že zbor nie je firma, ktorá potrebuje prísny manažment; naopak, zbor tvorí stádo, ktoré potrebuje nežnú starostlivosť. (Izaiáš 32:1, 2; 40:11) Opovážlivé prehliadanie týchto zásad často vedie k sporom. Naproti tomu zbožný poriadok prináša pokoj. — 1. Korinťanom 14:33; Galaťanom 6:16.

20. O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

20 Biblické správy o Kórachovi, Abšalómovi a Saulovi jasne ukazujú, že opovážlivosť vedie k potupe, ako hovoria Príslovia 11:2. No ten istý biblický verš dodáva: „Múdrosť je u skromných.“ Čo je to skromnosť? Aké biblické príklady nám môžu objasniť túto vlastnosť a ako môžeme dnes prejavovať skromnosť? Tieto otázky si zodpovieme v ďalšom článku.

[Poznámky pod čiarou]

^ 4. ods. Keďže Rúben bol Jakobov prvorodený syn, Rúbenovým potomkom, ktorých Kórach zviedol k vzbure, sa zrejme nepáčilo to, že právomoc nad nimi má Mojžiš — potomok Léviho.

^ 11. ods. O Kileábovi, Dávidovom druhom synovi, nie je po správe o jeho narodení ďalšia zmienka. Zrejme zomrel niekedy pred Abšalómovou vzburou.

^ 12. ods. V biblických časoch sa pochovanie tela zosnulého považovalo za veľmi dôležité. Teda nemať pohreb bolo ponižujúce a často to bolo prejavom Božej nepriazne. — Jeremiáš 25:32, 33.

^ 17. ods. Napríklad Pinchas rýchlo zasiahol, aby zastavil pohromu, pri ktorej zahynuli desaťtisíce Izraelitov, a Dávid povzbudil svojich vyhladovaných mužov, aby spolu s ním jedli chlieb vystavenia z „Božieho domu“. Ani jeden z týchto činov Boh neodsúdil ako opovážlivosť. — Matúš 12:2–4; 4. Mojžišova 25:7–9; 1. Samuelova 21:1–6.

Spomínaš si?

• Čo je to opovážlivosť?

• Ako závisť priviedla Kóracha k tomu, že si počínal opovážlivo?

• Čo sa učíme zo správy o ctižiadostivom Abšalómovi?

• Ako sa môžeme vyhnúť duchu netrpezlivosti, ktorý prejavil Saul?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 10]

Saul sa stal netrpezlivým a počínal si opovážlivo