Druhá Samuelova 13:1–39

13  Dávidov syn Abšalóm mal krásnu sestru, ktorá sa volala Támar,+ a zamiloval sa do nej Dávidov syn Amnón.+  Amnón sa pre svoju sestru Támar tak trápil, až z toho ochorel. Bola panna a Amnónovi sa zdalo nemožné niečo s ňou mať.  Amnón mal jedného priateľa, ktorý sa volal Jonadáb+ a bol synom Dávidovho brata Šimeu.+ Jonadáb bol veľmi prefíkaný človek.  Spýtal sa Amnóna: „Prečo si ty, kráľov syn, každé ráno taký skleslý? Nepovieš mi?“ „Zamiloval som sa do Támar, sestry+ môjho brata Abšalóma,“ prezradil mu Amnón.  „Ľahni si na lôžko a tvár sa, že si chorý,“ poradil mu Jonadáb. „Keď ťa príde tvoj otec pozrieť, povedz mu: ‚Prosím, nech príde moja sestra Támar a dá mi jesť. Nech pred mojimi očami pripraví jedlo, aké sa dáva chorým,* a ja si ho od nej vezmem.‘“  A tak si Amnón ľahol a predstieral, že je chorý. Keď ho kráľ prišiel pozrieť, Amnón mu povedal: „Prosím, nech príde moja sestra Támar a upečie mi pred očami dve placky* a ja si ich od nej vezmem.“  Nato Dávid poslal domov po Támar a odkázal jej: „Choď, prosím, do domu svojho brata Amnóna a priprav mu jedlo.“*  A tak šla Támar do domu svojho brata Amnóna. Kým ležal, vzala cesto, pred jeho očami ho vymiesila a upiekla placky.  Vzala ich z panvice, podala mu ich, ale on nechcel jesť. Prikázal: „Nech všetci odídu!“ A všetci odišli. 10  Potom Amnón povedal Támar: „Prines mi jedlo* do spálne a tam mi ho podáš.“ Támar teda vzala placky,* ktoré urobila, a priniesla ich svojmu bratovi Amnónovi do spálne. 11  Keď mu ich podávala, strhol ju k sebe a povedal: „Poď, ľahni si so mnou, sestra moja.“ 12  Ale ona mu povedala: „Nie, brat môj, neponižuj ma! To sa predsa v Izraeli nerobí.+ Nedopusť sa takej hanebnosti!+ 13  Ako znesiem tú hanbu? A teba budú mať v Izraeli za podliaka. Ale hovor s kráľom, prosím, iste ti ma neodoprie.“ 14  On ju však nepočúval, premohol ju a znásilnil. 15  Nato ju veľmi znenávidel a nenávisť, ktorú pocítil, bola väčšia ako láska, ktorou ju miloval. Povedal jej: „Vstaň, choď preč!“ 16  „Nie, brat môj,“ prosila ho. „Keď ma teraz vyháňaš, je to horšie než to, čo si mi urobil!“ Ale nechcel ju počúvať. 17  Zavolal svojho sluhu a povedal mu: „Odveď tú ženu a zamkni za ňou dvere.“ 18  (Támar mala na sebe rúcho,* aké nosili kráľovské dcéry, panny.) Jeho sluha ju teda vyviedol von a zamkol za ňou dvere. 19  Támar si posypala hlavu popolom,+ roztrhla si rúcho, ktoré mala na sebe, chytila sa rukami za hlavu a šla. A cestou hlasno nariekala. 20  Jej brat Abšalóm+ sa jej spýtal: „Bol to tvoj brat Amnón? A teraz mlč, sestra moja. Je to tvoj brat.+ Neber si to k srdcu.“ Potom sa Támar uchýlila do ústrania a bývala v dome svojho brata Abšalóma. 21  Keď sa o tom všetkom dozvedel kráľ Dávid, veľmi sa rozhneval.+ Ale nechcel zraniť svojho syna Amnóna. Mal ho rád, lebo bol jeho prvorodený. 22  Abšalóm s Amnónom vôbec nehovoril, ani v dobrom, ani v zlom. Nenávidel ho,+ pretože ponížil jeho sestru Támar.+ 23  Po dvoch rokoch strihali v Baal-Chácore blízko Efraimu+ Abšalómove ovce a Abšalóm pozval všetkých kráľových synov na hostinu.+ 24  Abšalóm prišiel za kráľom so slovami: „Tvoj služobník strihá ovce. Nech, prosím, ide kráľ a jeho služobníci so mnou.“ 25  „Nie, syn môj!“ odpovedal kráľ. „Keby sme šli všetci, boli by sme ti na ťarchu.“ A hoci naňho Abšalóm naliehal, nechcel ísť, ale dal mu svoje požehnanie. 26  A tak Abšalóm povedal: „Keď nechceš ísť ty, dovoľ, prosím, aby s nami šiel môj brat Amnón.“+ „Prečo by mal ísť s tebou?“ spýtal sa kráľ. 27  Ale keď naňho Abšalóm naliehal, poslal s ním Amnóna i všetkých svojich synov. 28  Abšalóm prikázal svojim sluhom: „Dávajte pozor! Keď sa Amnón po víne rozveselí a ja vám poviem: ‚Zabite Amnóna!‘, zabijete ho. Nebojte sa, je to príkaz odo mňa. Buďte silní a odvážni.“ 29  Abšalómovi sluhovia splnili jeho príkaz a zabili Amnóna. Všetci ostatní kráľovi synovia okamžite vstali, každý nasadol na svojho mula a dal sa na útek. 30  Kým ešte boli na ceste, k Dávidovi sa dostala správa: „Abšalóm zabil všetkých kráľových synov, neprežil ani jeden.“ 31  Nato kráľ vstal, roztrhol svoje rúcho a ľahol si na zem. Okolo neho stáli všetci jeho sluhovia s roztrhnutým odevom. 32  Jonadáb,+ syn Dávidovho brata Šimeu,+ však povedal: „Nech si môj pán nemyslí, že zabili všetkých mladých kráľových synov. Zomrel iba Amnón,+ a to na príkaz Abšalóma. Ten sa na to chystal+ odo dňa, keď Amnón ponížil jeho sestru+ Támar.+ 33  Preto nech môj pán, kráľ, neverí* správe, ktorá hovorí: ‚Zomreli všetci kráľovi synovia.‘ Zomrel iba Amnón.“ 34  Medzitým Abšalóm utiekol.+ Keď strážca zdvihol oči, uvidel, ako cestou popri vrchu prichádza mnoho ľudí. 35  „Pozri,“ povedal Jonadáb+ kráľovi, „vracajú sa kráľovi synovia. Je to tak, ako povedal tvoj sluha.“ 36  Len čo to dopovedal, vošli kráľovi synovia s hlasným nárekom. I kráľ a všetci jeho sluhovia horko plakali. 37  Abšalóm utiekol ku gešúrskemu kráľovi Talmajovi,+ synovi Ammihuda. A Dávid smútil za svojím synom mnoho dní. 38  Abšalóm zostal v Gešúre+ tri roky. 39  Časom sa kráľ Dávid zmieril s Amnónovou smrťou* a zatúžil ísť k Abšalómovi.

Poznámky pod čiarou

Al. „chlieb útechy“.
Dosl. „placky v tvare srdca“.
Al. „chlieb útechy“.
Al. „chlieb útechy“.
Dosl. „placky v tvare srdca“.
Al. „zdobené rúcho“.
Dosl. „neberie si k srdcu“.
Al. „našiel útechu po Amnónovej smrti“.