Prvá Samuelova 16:1–23
16 Časom Jehova povedal Samuelovi: „Ako dlho budeš smútiť za Saulom?+ Ja som ho zavrhol, aby nebol kráľom nad Izraelom.+ Naplň si roh olejom+ a choď. Posielam ťa k Izajovi+ Betlehemskému, lebo medzi jeho synmi som si vybral kráľa.“+
2 Ale Samuel namietal: „Ako by som mohol ísť? Keď sa o tom dozvie Saul, zabije ma.“+ Jehova mu povedal: „Vezmi so sebou mladú kravu a povedz: ‚Prišiel som obetovať Jehovovi.‘
3 Pozvi Izaja k obeti a ja ti dám vedieť, čo máš robiť. Pomažeš mi toho, koho ti označím.“+
4 Samuel urobil, ako mu prikázal Jehova. Keď prišiel do Betlehema,+ starší mesta sa roztriasli od strachu a pýtali sa: „Prichádzaš v pokoji?“
5 „V pokoji,“ odpovedal. „Prišiel som obetovať Jehovovi. Posväťte sa a poďte so mnou k obeti.“ Potom posvätil Izaja i jeho synov a pozval ich k obeti.
6 Keď prišli a Samuel uvidel Eliaba,+ povedal si: „To je určite Jehovov pomazaný.“
7 Ale Jehova povedal Samuelovi: „Nepozeraj sa na to, ako vyzerá a aký je vysoký,+ jeho som nevybral. Boh sa nepozerá na veci tak ako človek, lebo človek vidí iba to, čo má pred očami, ale Jehova vidí do srdca.“+
8 Potom Izaj zavolal Abinadába+ a priviedol ho pred Samuela, ale on povedal: „Ani toho Jehova nevybral.“
9 Potom Izaj priviedol Šammu,+ ale Samuel povedal: „Ani toho Jehova nevybral.“
10 Tak priviedol Izaj pred Samuela sedem svojich synov, ale Samuel mu povedal: „Jehova nevybral ani jedného z nich.“
11 Nakoniec sa Samuel spýtal Izaja: „Sú to už všetci tvoji synovia?“ Odpovedal: „Ešte ostáva najmladší,+ ten pasie ovce.“+ „Pošli poňho,“ povedal Samuel Izajovi, „lebo nezačneme jesť, kým nepríde.“
12 A tak poňho poslal a priviedol ho pred Samuela. Bol to pekný mladík* s krásnymi očami.+ A Jehova povedal: „Vstaň, pomaž ho, lebo to je on!“+
13 Samuel vzal roh s olejom+ a pomazal ho v prítomnosti jeho bratov. Od toho dňa pôsobil na Dávida Jehovov duch.+ A Samuel vstal a odišiel do Rámy.+
14 Ale Saulovi Jehova odobral svojho ducha.+ Jehova dovolil, aby Saula desila vlastná myseľ.*+
15 Jeho sluhovia mu povedali: „Boh dovolil, aby ťa desila tvoja myseľ.
16 Nech náš pán, prosím, prikáže svojim sluhom, ktorí stoja pred tebou, aby vyhľadali muža, ktorý vie dobre hrať na harfe.+ A keď Boh dopustí, aby ťa desila tvoja myseľ, ten muž bude hrať a uľaví sa ti.“
17 A tak Saul povedal svojim sluhom: „Nájdite mi niekoho, kto dobre hrá, a priveďte mi ho.“
18 Vtedy jeden zo sluhov povedal: „Videl som, že jeden syn Izaja Betlehemského vie hrať. Je to odvážny a silný bojovník.+ Je výrečný, dobre vyzerá+ a Jehova je s ním.“+
19 Potom Saul poslal k Izajovi poslov s odkazom: „Pošli ku mne svojho syna Dávida, ktorý je pri ovciach.“+
20 Izaj naložil na osla chlieb, kožený mech vína a jedno kozľa a po svojom synovi Dávidovi to poslal Saulovi.
21 Tak prišiel Dávid k Saulovi a začal mu slúžiť.+ Saul si ho veľmi obľúbil a Dávid sa stal jeho zbrojnošom.
22 Saul odkázal Izajovi: „Nech, prosím, Dávid zostane v mojich službách, lebo si získal moju priazeň.“
23 Vždy, keď Boh dopustil, aby Saula desila jeho myseľ, Dávid vzal harfu a hral na nej. Saulovi sa uľavilo, cítil sa lepšie a jeho myseľ ho prestala desiť.+
