„Boh je láska“
„Boh je láska“
„Kto nemiluje, nespoznal Boha, lebo Boh je láska.“ — 1. JÁNA 4:8.
1–3. a) Čo sa v Biblii píše o Jehovovej láske a prečo je tento výrok jedinečný? b) Prečo Biblia hovorí, že „Boh je láska“?
VŠETKY Jehovove vlastnosti sú rýdze, dokonalé a príťažlivé. Ale láska je zo všetkých najkrajšia. Nič nás nepriťahuje k Jehovovi tak mocne ako ona. Láska je zároveň jeho dominantnou vlastnosťou. Ako to vieme?
2 Biblia hovorí o láske niečo, čo nehovorí o žiadnej inej z Jehovových hlavných vlastností. Písma nehovoria, že Boh je moc ani že Boh je spravodlivosť, ba ani že Boh je múdrosť. Jehova má tieto vlastnosti a je ich najväčším zdrojom. O láske sa však v 1. Jána 4:8 píše niečo závažnejšie: „Boh je láska.“ Áno, láska preniká celou Jehovovou osobnosťou. Je podstatou alebo prirodzenou súčasťou jeho osobnosti. Mohli by sme to vyjadriť takto: Moc umožňuje Jehovovi konať. Jeho spravodlivosť a múdrosť riadia spôsob, akým koná. Ale láska Jehovu podnecuje konať. A keď Boh prejavuje svoje ďalšie vlastnosti, vždy sa v tom odzrkadľuje aj láska.
3 Často sa hovorí, že Jehova je zosobnením lásky. Teda ak chceme spoznať lásku, musíme spoznať Jehovu. Preskúmajme teraz niektoré stránky Jehovovej neporovnateľnej lásky.
Najväčší skutok lásky
4, 5. a) Čo je najväčším skutkom lásky v celých dejinách? b) Prečo možno povedať, že Jehovu a jeho Syna spája to najsilnejšie puto lásky, aké kedy vzniklo?
4 Jehova prejavil lásku mnohými spôsobmi, ale jeden skutok bol výnimočný. Čo to bolo? To, že Jehova poslal svojho Syna, aby za nás trpel a zomrel. Môžeme s istotou povedať, že je to najväčší skutok lásky v celých dejinách. Prečo to môžeme tvrdiť?
5 Biblia hovorí, že Ježiš je „prvorodený celého stvorenia“. (Kolosanom 1:15) Jehovov Syn teda existoval skôr ako hmotný vesmír. Ako dlho boli potom Otec a Syn spolu? Niektorí vedci odhadujú, že vesmír má 13 miliárd rokov. No i keby bol tento odhad správny, nestačilo by to na určenie dĺžky života Jehovovho prvorodeného Syna! Čo tento Syn robil po celé tie veky? Radostne slúžil svojmu Otcovi ako ‚majster v diele‘. (Príslovia 8:30; Ján 1:3) Jehova a jeho Syn spolupracovali na vytvorení všetkého ostatného. Aké vzrušujúce a radostné chvíle to museli byť! Kto z nás by dokázal pochopiť silu puta, ktoré trvá taký nesmierne dlhý čas? Je zrejmé, že Jehovu Boha a jeho Syna spája to najsilnejšie puto lásky, aké kedy vzniklo.
6. Ako Jehova vyjadril svoju náklonnosť k Synovi pri jeho krste?
6 Napriek tomu Jehova poslal svojho Syna na zem, aby sa tu narodil ako ľudské dieťa. To znamenalo, že Jehova sa na niekoľko desaťročí musel vzdať blízkeho spoločenstva so svojím milovaným Synom. S veľkým záujmom z neba pozoroval, ako Ježiš rastie a stáva sa z neho dokonalý muž. Vo veku asi 30 rokov sa dal Ježiš pokrstiť. Vtedy jeho Otec sám prehovoril z neba: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ (Matúš 3:17) Keď Jehova videl, že Ježiš verne koná všetko, čo bolo o ňom predpovedané, všetko, čo sa od neho vyžadovalo, musel byť veľmi šťastný! — Ján 5:36; 17:4.
7, 8. a) Čo podstúpil Ježiš 14. nisana roku 33 n. l. a ako to pôsobilo na jeho nebeského Otca? b) Prečo Jehova dovolil, aby jeho Syn trpel a zomrel?
7 Čo však cítil Jehova 14. nisana roku 33 n. l., keď bol Ježiš zradený a potom ho zatkol dav rozhnevaných ľudí? Keď sa Ježišovi vysmievali, pľuvali naňho a bili ho päsťami? Keď ho bičovali tak, že chrbát mal do krvi doráňaný? Keď mu ruky a nohy pribili na drevený kôl, nechali ho na ňom visieť a pri tom všetkom mu nadávali? Ako sa tento Otec cítil, keď jeho milovaný Syn k nemu volal v smrteľnej agónii? Ako sa Jehova cítil, keď Ježiš naposledy vydýchol a prvýkrát od úsvitu celého stvorenia jeho drahý Syn prestal existovať? — Matúš 26:14–16, 46, 47, 56, 59, 67; 27:26, 38–44, 46; Ján 19:1.
8 Keďže Jehova má city, bolesť, ktorú musel cítiť pri smrti svojho Syna, nedokážu naše slová obsiahnuť. Čo však možno vyjadriť, je pohnútka, ktorá Jehovu viedla k tomu, aby toto všetko pripustil. Prečo tento Otec dobrovoľne podstúpil takú bolesť? Jehova nám v Jánovi 3:16 — v biblickom verši, ktorý je taký dôležitý, že bol nazvaný miniatúrnym evanjeliom — odhaľuje jednu úžasnú skutočnosť. Píše sa tam: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ Teda Božou pohnútkou bola láska. Nikto nikdy neprejavil väčšiu lásku.
Ako nás Jehova uisťuje o svojej láske
9. O čom nás chce Satan presvedčiť, pokiaľ ide o Jehovov názor na nás, ale o čom nás Jehova uisťuje?
9 Vzniká však jedna dôležitá otázka: Miluje nás Boh ako jednotlivcov? Niektorí súhlasia s tým, že Boh miluje ľudstvo ako celok, čo je v súlade so slovami v Jánovi 3:16. Ale pritom si myslia: ‚Mňa by Boh nikdy nemohol milovať.‘ Skutočnosť je taká, že Satan Diabol sa nás veľmi snaží presvedčiť o tom, že Jehova nás nemiluje ani si nás necení. No bez ohľadu na to, akí bezcenní a nehodní lásky sa cítime, Jehova nás uisťuje, že každý jeho verný služobník je preňho cenný.
10, 11. Ako Ježišovo znázornenie o vrabcoch ukazuje, že v Jehovových očiach sme cenní?
10 Zamyslime sa napríklad nad Ježišovými slovami zaznamenanými v Matúšovi 10:29–31. Ježiš tu názorne poukázal na hodnotu svojich učeníkov: „Či sa nepredávajú dva vrabce za mincu malej hodnoty? A predsa ani jeden z nich nespadne na zem bez vedomia vášho Otca. Ale vám sú sčítané i všetky vlasy na hlave. Preto sa nebojte: Máte väčšiu cenu ako mnoho vrabcov.“ Pouvažujme, čo tieto slová znamenali pre Ježišových poslucháčov v prvom storočí.
11 V Ježišových dňoch bol vrabec najlacnejším vtákom, ktorý sa predával na jedenie. Za jednu mincu malej hodnoty dostal kupujúci dva vrabce. Ale Ježiš neskôr podľa správy v Lukášovi 12:6, 7 povedal, že ak bol človek ochotný dať dve mince, dostal nie štyri vrabce, ale päť. Predavač mu pridal jedného vtáka navyše, akoby nemal žiadnu hodnotu. Tieto tvory boli v očiach ľudí zrejme bezcenné, ale ako sa na ne pozeral Stvoriteľ? Ježiš povedal: „Ani jeden z nich [dokonca ani ten pridaný navyše] nie je zabudnutý pred Bohom.“ Teraz môžeme lepšie pochopiť, čo mal Ježiš na mysli. Ak Jehova pripisuje takú hodnotu jedinému vrabcovi, o čo cennejší je človek! Ako povedal Ježiš, Jehova vie o nás všetko do detailov. Ešte aj vlasy na hlave sú nám spočítané!
12. Prečo môžeme mať istotu, že Ježiš nezveličoval, keď hovoril o spočítaní vlasov na našej hlave?
12 Niekto by si mohol pomyslieť, že Ježiš zveličoval. Zamyslime sa však nad vzkriesením. Ako dôverne nás Jehova musí poznať, aby nás mohol opäť vytvoriť! Cení si nás tak vysoko, že si pamätá každý detail vrátane nášho zložitého genetického kódu a všetkých spomienok a skúseností, ktoré sme v priebehu rokov zažili. Spočítať naše vlasy — ktorých na hlave človeka rastie v priemere okolo 100 000 — je v porovnaní s tým veľmi jednoduché. Ako krásne nás Ježišove slová uisťujú o tom, že Jehova sa zaujíma o nás ako o jednotlivcov!
13. Ako prípad kráľa Jehošafata ukazuje, že Jehova v nás hľadá to dobré, i keď sme nedokonalí?
13 Biblia odhaľuje ešte niečo iné, čo nás uisťuje o Božej láske: Jehova v nás hľadá to dobré a cení si to. Pozrime sa napríklad na dobrého kráľa Jehošafata. Keď sa tento kráľ dopustil nerozumného skutku, Jehovov prorok mu povedal: „Preto je proti tebe rozhorčenie od Jehovovej osoby.“ Aké závažné slová! Ale Jehovovo posolstvo sa tým neskončilo. Pokračovalo slovami: „Avšak našli sa pri tebe dobré veci.“ (2. Paralipomenon 19:1–3) Spravodlivý hnev Jehovu nezaslepil. Stále videl na Jehošafatovi aj tie „dobré veci“. Nie je povzbudzujúce vedieť, že náš Boh hľadá v nás to dobré, hoci sme nedokonalí?
Boh, ktorý je „pripravený odpúšťať“
14. Aké ťaživé pocity môžeme mať následkom vlastných hriechov, ale ako môžeme dosiahnuť Jehovovo odpustenie?
14 Keď zhrešíme, sklamanie, hanba a pocit viny v nás môžu vyvolať pocit, že už nikdy viac nebudeme hodní slúžiť Jehovovi. Pamätajme však, že Jehova je „pripravený odpúšťať“. (Žalm 86:5) Áno, ak robíme pokánie zo svojich hriechov a vážne sa usilujeme neopakovať ich, Jehova nám môže odpustiť. Pozrime sa, ako Biblia opisuje túto nádhernú stránku Jehovovej lásky.
15. Ako ďaleko od nás Jehova vzďaľuje naše hriechy?
15 Žalmista Dávid opísal Jehovovo odpúšťanie takýmito živými slovami: „Ako ďaleko je východ slnka od jeho západu, tak ďaleko od nás vzdialil naše priestupky.“ (Žalm 103:12) Ako ďaleko je východ od západu? V určitom zmysle je východ vždy na najvzdialenejšom bode od západu. Tieto dva body sa nikdy nestretnú. Jeden učenec uvádza, že tento výraz znamená „čo najďalej; tak ďaleko, ako si len vieme predstaviť“. Dávidove inšpirované slová nám hovoria, že keď nám Jehova odpúšťa, vzďaľuje od nás naše hriechy tak ďaleko, ako si len vieme predstaviť.
16. Prečo môžeme mať istotu, že keď nám Jehova odpustí hriechy, z jeho pohľadu sme už čistí?
16 Snažil si sa niekedy odstrániť zo svetlého oblečenia nejakú škvrnu? Napriek tvojej veľkej snahe škvrna možno zostala viditeľná. Všimni si, ako Jehova opisuje svoju schopnosť odpúšťať: „I keby sa vaše hriechy ukázali ako šarlát, budú vybielené ako sneh; i keby boli červené ako karmínová látka, stanú sa ako vlna.“ (Izaiáš 1:18) Slovo „šarlát“ označuje jasnočervenú farbu. * „Karmínová“ bola jednou z najsýtejších farieb na farbených látkach. Vlastným úsilím nedokážeme škvrnu hriechu nikdy odstrániť. Ale Jehova dokáže hriechy, ktoré sú ako šarlát a karmín, vybieliť tak, aby boli ako sneh alebo nefarbená vlna. Teda keď nám Jehova odpúšťa hriechy, nemusíme mať pocit, že škvrny takých hriechov budeme niesť po zvyšok svojho života.
17. V akom zmysle Jehova hádže naše hriechy za seba?
17 V dojímavej ďakovnej piesni, ktorú zložil Ezechiáš po tom, čo bol ušetrený od smrteľnej choroby, povedal tento kráľ Jehovovi: „Všetky moje hriechy [si] hodil za svoj chrbát.“ (Izaiáš 38:17) Jehova je tu zobrazený, ako berie hriechy kajúcneho hriešnika a hádže ich za seba, kde ich nemôže ani vidieť, ani im venovať pozornosť. Podľa jednej publikácie možno túto myšlienku vyjadriť aj takto: „Urobil si [moje hriechy] takými, akoby sa ani nestali.“ Nie je to upokojujúca predstava?
18. Ako prorok Micheáš ukázal, že keď nám Jehova odpúšťa, zbavuje nás našich hriechov natrvalo?
18 Prorok Micheáš v sľube o obnove vyjadril presvedčenie, že Jehova odpustí svojmu kajúcnemu ľudu: „Kto je Boh ako ty, ktorý... prechádza cez priestupok ostatku svojho dedičstva?... A všetky ich hriechy hodíš do hlbín mora.“ (Micheáš 7:18, 19) Predstav si, čo tieto slová znamenali pre ľudí, ktorí žili v biblických časoch. Bola nejaká pravdepodobnosť, že to, čo bolo hodené „do hlbín mora“, sa znova objaví? Micheášove slová teda naznačujú, že keď nám Jehova odpúšťa, natrvalo nás zbavuje našich hriechov.
‚Nežný súcit nášho Boha‘
19, 20. a) Čo znamená hebrejské sloveso prekladané ako „prejaviť milosrdenstvo“ alebo „zľutovať sa“? b) Čo nás Biblia učí o Jehovovom súcite na príklade citov, ktoré má matka k dieťaťu?
19 Súcit je ďalšou stránkou Jehovovej lásky. Čo je súcit? V Biblii je úzko spätý s milosrdenstvom. Myšlienku súcitu vyjadruje viacero hebrejských a gréckych slov. Napríklad hebrejské sloveso racham sa často prekladá ako „prejaviť milosrdenstvo“ alebo „zľutovať sa“. Toto hebrejské slovo, ktoré Jehova vzťahuje na seba, súvisí so slovom pre „lono“ a možno ho opísať ako „materinský súcit“.
20 Na príklade citov, ktoré matka prechováva k dieťaťu, nás Biblia učí o Jehovovom súcite. V Izaiášovi 49:15 sa píše: „Môže žena zabudnúť na svoje dojča, takže by nemala súcit [racham] so synom svojho lona? Áno, ony môžu zabudnúť, ale ja na teba nezabudnem.“ (The Amplified Bible) Je ťažké si predstaviť, že by nejaká matka zabudla nakŕmiť svoje dojča a postarať sa oň. Novorodeniatko je totiž úplne bezmocné. Vo dne v noci potrebuje pozornosť a lásku svojej matky. Žiaľ, najmä v týchto ‚kritických časoch‘ nie je nezvyčajné počuť aj o zanedbávaní materinskej starostlivosti. (2. Timotejovi 3:1, 3) „Ale ja na teba nezabudnem,“ hovorí Jehova. Nežný súcit, ktorý má Jehova so svojimi služobníkmi, je neporovnateľne silnejší ako najnežnejšie prirodzené city, aké si vieme predstaviť — súcit, ktorý matka prirodzene cíti k svojmu malému dieťaťu.
21, 22. Čo zažívali Izraeliti v starovekom Egypte a ako Jehova reagoval na ich krik?
21 Ako Jehova, náš milujúci Otec, prejavuje súcit? Túto vlastnosť jasne vidno v jeho zaobchádzaní so starovekým Izraelom. Koncom 16. storočia pred n. l. milióny Izraelitov otročili v Egypte a boli kruto utláčaní. (2. Mojžišova 1:11, 14) Vo svojom súžení volali k Jehovovi o pomoc. Ako na to reagoval Boh nežného súcitu?
22 Jehovovo srdce nezostalo ľahostajné. Povedal: „Videl [som] trápenie svojho ľudu, ktorý je v Egypte a počul som ich krik... Dobre poznám bolesti, ktorými trpia.“ (2. Mojžišova 3:7) Jehova sa nedokázal pozerať na utrpenie svojho ľudu ani počúvať ich krik bez toho, aby sa to nedotklo jeho citov. Jehova je Bohom empatie. A empatia — schopnosť cítiť bolesť iných — je veľmi blízka súcitu. Ale Jehova nielen cítil so svojím ľudom. Bol aj podnietený konať v ich prospech. V Izaiášovi 63:9 sa píše: „V svojej láske a v svojom súcite ich sám vyplatil.“ Jehova „silnou rukou“ vyslobodil Izraelitov z Egypta. (5. Mojžišova 4:34) Potom im zabezpečil zázračný pokrm a priviedol ich do úrodnej krajiny, ktorú im dal.
23. a) Ako nás žalmistove slová uisťujú, že Jehova sa o nás ako o jednotlivcov hlboko zaujíma? b) Ako nám Jehova pomáha?
23 Jehova neprejavuje súcit svojmu ľudu iba ako skupine. Náš milujúci Boh sa hlboko zaujíma o nás ako o jednotlivcov. Veľmi dobre si uvedomuje každé utrpenie, ktoré azda prežívame. Žalmista napísal: „Jehovove oči sú obrátené na spravodlivých a jeho uši na ich volanie o pomoc. Jehova je blízko tých, ktorí majú zlomené srdcia, a tých, ktorí sú zdrvení na duchu, zachraňuje.“ (Žalm 34:15, 18) Ako nám Jehova pomáha ako jednotlivcom? Nemusí vždy odstrániť príčinu nášho trápenia. Ale robí mnoho opatrení na pomoc tým, ktorí k nemu vo svojej tiesni volajú. Jeho Slovo dáva praktické rady, ktoré nám môžu veľmi pomôcť. V zbore Jehova ustanovuje duchovne spôsobilých dozorcov, ktorí sa snažia odzrkadľovať jeho súcit, keď pomáhajú spoluveriacim. (Jakub 5:14, 15) Ako ‚Ten, ktorý vypočúva modlitbu‘, Jehova dáva „svätého ducha tým, čo ho prosia“. (Žalm 65:2; Lukáš 11:13) Všetky také opatrenia sú prejavom „nežného súcitu nášho Boha“. — Lukáš 1:78.
24. Ako budeš reagovať na Jehovovu lásku?
24 Nie je príjemné rozjímať o láske nášho nebeského Otca? Predchádzajúci článok nám pripomenul, že Jehova láskyplným spôsobom prejavuje svoju moc, spravodlivosť a múdrosť na náš úžitok. A v tomto článku sme videli, že Jehova pozoruhodnými spôsobmi prejavuje svoju lásku ľudstvu — i nám osobne. Teraz by si mal každý z nás položiť otázku: ‚Ako budem reagovať na Jehovovu lásku?‘ Kiež zareaguješ tak, že ho budeš milovať celým srdcom, dušou, mysľou a silou. (Marek 12:29, 30) Kiež sa v tvojom každodennom spôsobe života odzrkadľuje vrúcna túžba stále viac sa približovať k Jehovovi. A kiež sa Jehova — Boh, ktorý je láska — stále viac približuje k tebe, a to po celú večnosť! — Jakub 4:8.
[Poznámka pod čiarou]
^ 16. ods. Jeden učenec hovorí, že šarlátová farba „bola stálou farbou. Nezmyla ju rosa ani dážď a nedala sa odstrániť praním ani dlhodobým používaním.“
Spomínaš si?
• Ako vieme, že láska je Jehovovou dominantnou vlastnosťou?
• Prečo to, že Jehova poslal svojho Syna, aby za nás trpel a zomrel, možno považovať za najväčší skutok lásky v dejinách?
• Ako nás Jehova uisťuje, že nás ako jednotlivcov miluje?
• Akými živými obrazmi Biblia opisuje Jehovovo odpúšťanie?
[Študijné otázky]
[Obrázok na strane 15]
„Boh... dal svojho jednosplodeného Syna“
[Obrázok na stranách 16, 17]
„Máte väčšiu cenu ako mnoho vrabcov“
[Prameň ilustrácie]
© J. Heidecker/VIREO
[Obrázok na strane 18]
City, ktoré matka prechováva k dieťaťu, nás učia o Jehovovom súcite