Izaiáš 63:1–19
63 Kto to prichádza z Edomu,+ z Bocry,+v odeve žiarivých farieb,*vo vznešenom rúchu?
Kto to kráča vo svojej veľkej sile?
„Ja, ktorý hovorím, čo je spravodlivé,a mám moc zachraňovať.“
2 Prečo je tvoje rúcho červené,prečo vyzerá ako odev tých, čo šliapu hrozno vo vínnom lise?+
3 „Hrozno som šliapal sám,nebol so mnou nikto z národov.
Šliapal som ich v hneve,dupal som po nich vo svojej zúrivosti.+
Ich krv mi postriekala rúcho,zašpinil som si celý odev.
4 Rozhodol som sa pre deň pomsty,+prišiel rok na vykúpenie môjho ľudu.
5 Rozhliadol som sa, ale nebol tu nikto, kto by mi pomohol,bol som šokovaný, že ma nikto nepodporil.
Preto mi záchranu* prinieslo moje rameno+a podporil ma môj hnev.
6 V hneve som dupal po národoch,opil som ich svojou zúrivosťou+a ich krv som vylial na zem.“
7 Budem hovoriť o Jehovových prejavoch vernej lásky,o Jehovových činoch, za ktoré si zaslúži chválu,za všetko, čo pre nás Jehova urobil,+za jeho veľkú dobrotu k izraelskému národu,ktorú im preukázal vo svojom milosrdenstve a vernej láske.*
8 Povedal: „Je to predsa môj ľud, synovia, ktorí ma nezradia.“+
Preto sa stal ich Záchrancom.+
9 Keď boli v ťažkostiach, aj on trpel.+
Zachraňoval ich jeho osobný posol.*+
Vykúpil ich, lebo ich miloval a bolo mu ich ľúto,+zdvihol ich a niesol po všetky dávne dni.+
10 Ale oni sa búrili+ a zarmucovali jeho svätého ducha.+
Preto sa stal ich nepriateľom+a bojoval proti nim.+
11 Vtedy spomínali na dávne dni,na dobu jeho služobníka Mojžiša. Hovorili:
„Kde je ten, ktorý ich vyviedol z mora+ s pastiermi svojho stáda?+
Kde je ten, ktorý doňho vložil svojho svätého ducha,+
12 ktorý svojím slávnym ramenom viedol Mojžišovu pravicu,+ktorý pred nimi rozdelil vody,+aby si urobil večné meno,+
13 ktorý ich viedol rozbúrenými* vodami,takže sa nepotkli,ako keď kôň cvála po pláni?*
14 Ako keď stádo schádza do údolia,Jehovov duch ich viedol na miesto odpočinku.“+
Tak si viedol svoj ľud,aby si si urobil slávne* meno.+
15 Pohliadni z neba, pozrizo svojho vznešeného príbytku, zo svojho svätého a slávneho* obydlia.
Kde je tvoja horlivosť a tvoja moc,tvoj súcit*+ a tvoje milosrdenstvo?+
Odoprel si nám ich.
16 Veď ty si náš Otec.+
I keby nás Abrahám nepoznala Izrael by sa k nám nehlásil,ty, Jehova, si náš Otec.
Oddávna máš meno Náš Vykupiteľ.+
17 Prečo si, Jehova, dovolil, aby sme sa odklonili* od tvojich ciest?
Prečo pripúšťaš,* aby sa naše srdcia zatvrdili, takže sa ťa nebojíme?+
Kvôli svojim služobníkom,kvôli kmeňom, ktoré sú tvojím dedičstvom, sa vráť a pomôž nám.+
18 Tvoj svätý ľud vlastnil krajinu, ktorú si im dal, len krátko,naši protivníci pošliapali tvoju svätyňu.+
19 Už dlho sme ako tí, nad ktorými si nikdy nevládol,ako tí, ktorí nenosili tvoje meno.
Poznámky pod čiarou
^ Al. možno „jasnočervenej farby“.
^ Al. „víťazstvo“.
^ Al. „a v hojnosti svojej vernej lásky“.
^ Al. „anjel, ktorý prišiel spred jeho tváre“.
^ Al. „hlbokými“.
^ Al. „po pustatine“.
^ Al. „krásne“.
^ Al. „krásneho“.
^ Dosl. „pohnutie tvojho vnútra“.
^ Al. „Prečo nás, Jehova, odkláňaš“.
^ Dosl. „spôsobuješ“.
