Jehovovo slovo je živé

Hlavné myšlienky z knihy Žalmy — 1. kniha

AKÝ by bol vhodný názov pre biblickú knihu, ktorá sa skladá predovšetkým z chvál venovaných nášmu Stvoriteľovi, Jehovovi Bohu? Vhodnejší ako Žalmy, čiže chvály, by sme nenašli. Táto kniha je najdlhšou knihou Biblie a obsahuje krásne piesne, v ktorých sa opisujú Božie úžasné vlastnosti a mocné skutky. Uvádza tiež množstvo proroctiev. Mnohé žalmy vyjadrujú pocity, ktoré mali ich pisatelia v nešťastí. Pisatelia zaznamenávali svoje myšlienky a pocity v priebehu asi tisíc rokov — od Mojžišových čias až do času po návrate z vyhnanstva. Pisateľmi boli Mojžiš, kráľ Dávid a ďalší. Usporiadanie knihy do konečnej podoby sa prisudzuje kňazovi Ezdrášovi.

Už od staroveku sa kniha Žalmy delí na päť častí alebo zbierok piesní: (1) Žalmy 1 – 41, (2) Žalmy 42 – 72, (3) Žalmy 73 – 89, (4) Žalmy 90 – 106 a (5) Žalmy 107 – 150. Tento článok sa venuje prvej zbierke. S výnimkou troch sú všetky žalmy z tejto časti pripísané kráľovi Dávidovi, ktorý vládol nad starovekým Izraelom. Skladatelia 1., 10. a 33. žalmu nie sú uvedení.

„MÔJ BOH JE MOJA SKALA“

(Žalm 1:1–24:10)

Po tom, čo prvý žalm vyhlasuje za šťastného muža, ktorý nachádza potešenie v Jehovovom zákone, druhý začína hovoriť priamo o Kráľovstve. * V tejto skupine žalmov prevažujú prosby adresované Bohu. Napríklad Žalmy 3 – 5, 7, 12, 13 a 17 sú prosbou o vyslobodenie z rúk nepriateľov. Ôsmy žalm porovnáva Jehovovu veľkosť s malosťou človeka.

Dávid označuje Jehovu za Ochrancu jeho ľudu, keď spieva: „Môj Boh je moja skala. Jeho urobím svojím útočišťom.“ ​(Žalm 18:2) V 19. žalme chváli Jehovu ako Stvoriteľa a Zákonodarcu, v 20. žalme ako Záchrancu a v 21. ako Záchrancu pomazaného kráľa. V 23. žalme ho vykresľuje ako Veľkého Pastiera, zatiaľ čo v 24. ako slávneho Kráľa.

Odpovede na biblické otázky:

2:1, 2 — V akom zmysle národy „stále mrmlú naprázdno“? V tom zmysle, že ľudské vlády sa stále snažia udržať si autoritu. Je to naprázdno, lebo ich zámer je odsúdený na neúspech. Skutočne môžu národnostné skupiny očakávať úspech, keď sa stavajú „proti Jehovovi a jeho pomazanému“?

2:7 — Čo je „Jehovovo ustanovenie“? Týmto ustanovením je zmluva o Kráľovstve, ktorú Jehova uzavrel so svojím milovaným Synom, Ježišom Kristom. — Lukáš 22:28, 29.

2:12 — Ako môžu vládcovia národov ‚bozkávať syna‘? V biblických časoch bol bozk prejavom priateľstva a vernosti. Bol to spôsob privítania hostí. Kráľom zeme sa prikazuje bozkávať Syna — teda vítať ho ako mesiášskeho Kráľa.

3:nadpis — Na čo slúžia nadpisy na začiatku niektorých žalmov? Nadpisy niekedy  udávajú meno pisateľa a/alebo informujú o okolnostiach, za akých žalm vznikol. Tak je to v prípade 3. žalmu. Okrem toho nadpis môže objasňovať aj účel tej-ktorej piesne (Žalmy 4 a 5) a tiež uvádzať pokyny pre hudobníkov (Žalm 6).

3:2 — Čo je „sélah“? Všeobecne sa tento výraz chápe ako označenie prestávky na rozjímanie. Prestávka sa robila v speve alebo v speve i hudobnom sprievode, aby vyjadrená myšlienka či pocit zapôsobili silnejšie. Pri verejnom čítaní žalmov nie je nutné toto slovo čítať.

11:3 — O strhnutí akých základov sa tu hovorí? Ide o základy, na ktorých stojí ľudská spoločnosť — zákon, poriadok a právo. Keď je v nich zmätok, vládne v spoločnosti neporiadok a nemožno sa dovolať spravodlivosti. Za takých okolností musí „každý spravodlivý“ bezvýhradne dôverovať Bohu. — Žalm 11:4–7.

21:3 — Čo označuje ‚koruna z prečisteného zlata‘? Neuvádza sa, či bola koruna doslovná alebo symbolická, ako výsledok väčšej slávy, ktorú Dávidovi prinieslo mnoho víťazstiev. Tento verš však prorocky poukazuje na kráľovskú korunu, ktorú od Jehovu dostal Ježiš v roku 1914. Skutočnosť, že koruna je zo zlata, znamená, že jeho vláda je vládou najvyššej kvality.

22:1, 2 — Prečo mohol mať Dávid pocit, že ho Jehova opustil? Nepriatelia zvierali Dávida tak silno, že jeho „srdce sa stalo podobné vosku“ a „rozpustilo sa hlboko v [jeho] vnútornostiach“. (Žalm 22:14) Možno sa mu zdalo, že Jehova ho opustil. Podobné pocity mal aj Ježiš, keď visel na kole. (Matúš 27:46) Dávidove slová sú ľudskou reakciou na zúfalú situáciu. Ale z jeho modlitby v Žalme 22:16–21 je zrejmé, že nestratil vieru v Boha.

Poučenie pre nás:

1:1 Treba sa vyhýbať spoločnosti ľudí, ktorí nemilujú Jehovu. — 1. Korinťanom 15:33.

1:2 Nesmieme dovoliť, aby prešiel čo len jeden deň bez toho, aby sme neuvažovali o duchovných veciach. — Matúš 4:4.

4:4 Keď sme nahnevaní, je múdre mlčať, aby sme nepovedali niečo, čo by sme neskôr oľutovali. — Efezanom 4:26.

4:5 Naše duchovné obete sú ‚obeťami spravodlivosti‘ len v prípade, že ich prinášame zo správnych pohnútok a že naše správanie zodpovedá Jehovovým požiadavkám.

6:5 Čo by mohlo byť lepším dôvodom na túžbu žiť ďalej? — Žalm 115:17.

9:12 Jehova vyhľadáva krviprelievanie, aby potrestal krvnú vinu, ale pamätá „na krik utláčaných“.

15:2, 3; 24:3–5 Praví ctitelia Boha musia hovoriť pravdu, nesmú prisahať falošne ani ohovárať.

15:4 Ak sľub, ktorý sme dali, nie je v rozpore s Bibliou, mali by sme urobiť všetko  pre to, aby sme ho splnili, i keď je to veľmi ťažké.

15:5 Keďže uctievame Jehovu, musíme si dávať pozor, aby sme nepoužívali peniaze nesprávne.

17:14, 15 ‚Ľudia tohto systému vecí‘ sa celý život usilujú o vysokú životnú úroveň, zameriavajú sa na výchovu detí a snažia sa zanechať po sebe dedičstvo. Dávid sa v živote zaujímal hlavne o to, aby si vytvoril dobré meno u Boha, a tak ‚uvidel jeho tvár‘, čiže získal jeho priazeň. Keď sa ‚prebudil‘, teda keď si uvedomil, čo mu Jehova sľúbil a že ho uistil o svojej podpore, cítil sa ‚uspokojený, lebo uvidel Božiu podobu‘, čo znamená, že sa tešil, že Jehova je s ním. Nemali by sme podobne ako Dávid zamerať svoje srdce na duchovné poklady?

19:1–6 Ak stvorené veci, ktoré nedokážu hovoriť ani uvažovať, vzdávajú Jehovovi slávu, o čo viac by sme ju mali vzdávať my, ktorí dokážeme myslieť, hovoriť a uctievať! — Zjavenie 4:11.

19:7–11 Aké dobré sú pre nás Jehovove požiadavky!

19:12, 13 Chyby a opovážlivé skutky sú hriechy, ktorým sa treba vyhýbať.

19:14 Mali by sme sa zaujímať nielen o to, čo robíme, ale aj o to, čo hovoríme a čo si myslíme.

„PODOPREL [SI MA] PRE MOJU RÝDZOSŤ“

(Žalm 25:1–41:13)

Akú úprimnú túžbu a pevné odhodlanie zachovať si rýdzosť vyjadril Dávid v prvých dvoch žalmoch tejto skupiny! Spieva: „Ja, ja budem chodiť v svojej rýdzosti.“ ​(Žalm 26:11) V modlitbe, v ktorej prosí o odpustenie hriechov, priznáva: „Keď som mlčal, moje kosti boli vyčerpané celodenným stonaním.“ ​(Žalm 32:3) Jehovových verných služobníkov uisťuje: „Jehovove oči sú obrátené na spravodlivých a jeho uši na ich volanie o pomoc.“ — Žalm 34:15.

Aké cenné boli rady z 37. žalmu pre Izraelitov a aké cenné sú aj pre nás, ktorí žijeme „v posledných dňoch“ tohto systému vecí! (2. Timotejovi 3:1–5) Žalm 40:7, 8 o Ježišovi Kristovi prorocky hovorí: „Hľa, prišiel som, vo zvitku knihy je o mne napísané. Je mi potešením konať tvoju vôľu, ó, môj Bože, a tvoj zákon je v mojom vnútri.“ V poslednom žalme tejto zbierky Dávid prosí Jehovu o pomoc v nepokojných rokoch po hriechu s Bat-šebou. Dávid spieva: „Mňa si podoprel pre moju rýdzosť.“ — Žalm 41:12.

Odpovede na biblické otázky:

26:6 — Ako kráčame okolo Jehovovho oltára podobne ako Dávid? Oltár predstavuje Jehovovu vôľu a ochotu prijať výkupnú obeť Ježiša Krista ako prostriedok na vykúpenie ľudstva. (Hebrejom 8:5; 10:5–10) Okolo Jehovovho oltára kráčame tak, že prejavujeme vieru v túto obeť.

29:3–9 — Čo sa myslí prirovnaním Jehovovho hlasu k hromu, ktorý vyvoláva bázeň všade, kam sa rozšíri jeho zvuk? Myslí sa ním jednoducho Jehovova moc, ktorá vzbudzuje bázeň!

31:23 — V akom zmysle dostáva povýšený odplatu nadmieru? Odplatou sa tu myslí trest. Spravodlivý dostáva odplatu za neúmyselné chyby v podobe pokarhania od Jehovu. Keďže povýšený človek sa neodvracia od nesprávneho konania, dostáva odplatu nadmieru v podobe tvrdého trestu. — Príslovia 11:31; 1. Petra 4:18.

33:6 — Čo je ‚duch‘ Jehovových úst? Je to Božia činná sila, čiže svätý duch, ktorého  Boh použil pri tvorení hmotných nebies. (1. Mojžišova 1:1, 2) Duchom jeho úst sa nazýva preto, lebo ho podobne ako mocný výdych možno vyslať doďaleka, aby uskutočnil, čo treba.

35:19 — Čo znamená Dávidova prosba, aby Boh nedovolil ľuďom, ktorí ho nenávidia, žmurkať okom? Žmurkanie okom by bolo znamenalo, že Dávidovi nepriatelia sa tešia z úspechu zlomyseľných plánov, ktoré proti nemu zosnovali. Dávid prosil o to, aby sa to nestalo.

Poučenie pre nás:

26:4 Je múdre vyhýbať sa spoločnosti ľudí, ktorí na internetových četových stránkach skrývajú svoju totožnosť, a spoločnosti spolužiakov alebo spolupracovníkov, ktorí z nečestných dôvodov predstierajú, že sú našimi priateľmi. Je tiež múdre vyhýbať sa spoločnosti odpadlíkov, ktorí si nasadzujú masku úprimnosti, i ľudí, ktorí žijú dvojakým životom.

26:7, 12; 35:18; 40:9 Musíme chváliť Jehovu verejne na zhromaždeniach.

26:8; 27:4 Chodíme na kresťanské zhromaždenia radi?

26:11 Hoci Dávid vyjadroval svoje odhodlanie zachovať si rýdzosť, prosil aj o vykúpenie. Áno, môžeme zostať rýdzi aj napriek svojej nedokonalosti.

29:10 Vyjadrenie, že Jehova sedí nad „záplavou“, znamená, že má svoju moc plne pod kontrolou.

30:5 Jehovovou najvýznamnejšou vlastnosťou je láska — nie hnev.

32:9 Jehova nechce, aby sme sa podobali mulici alebo oslovi, ktoré poslúchajú, iba keď cítia uzdu alebo bič. Naopak, želá si, aby sme sa rozhodli slúžiť mu preto, lebo poznáme jeho vôľu.

33:17–19 Žiaden ľudský systém, bez ohľadu na to, aký by bol mocný, nedokáže poskytnúť záchranu. Dôveru musíme vkladať v Jehovu a v jeho Kráľovstvo.

34:10 Aké nádherné uistenie pre ľudí, ktorí v živote kladú na prvé miesto záujmy Kráľovstva!

39:1, 2 Keď sa zlí ľudia snažia získať informácie, aby mohli uškodiť našim spoluveriacim, je múdre ‚nasadiť svojim ústam náhubok‘ a nepovedať nič.

40:1, 2 Keď dúfame v Jehovu, pomôže nám to zvládnuť depresiu a vyjsť „z burácajúcej jamy, z bahna usadeniny“.

40:5, 12 Ani nešťastia, ani vlastné nedostatky, nehľadiac na to, koľko ich je, nás nezlomia, ak nestratíme zo zreteľa skutočnosť, že našich požehnaní je ‚viac, ako môžeme vypočítať‘.

„Buď požehnaný, Jehova“

Ako veľmi nás utešuje a povzbudzuje 41 žalmov z prvej zbierky! Či znášame skúšky, alebo nás trápi svedomie, z tejto časti Božieho mocného Slova môžeme načerpať silu a povzbudenie. (Hebrejom 4:12) Tieto žalmy obsahujú informácie, ktoré sú spoľahlivým vodidlom v živote. Opakovane nás uisťujú, že Jehova nás neopustí bez ohľadu na to, do akých ťažkostí sa dostaneme.

Prvá zbierka žalmov sa končí slovami: „Buď požehnaný Jehova, Boh Izraela, od neurčitého času až po neurčitý čas. Amen a amen.“ ​(Žalm 41:13) Nie sme po tejto úvahe podnietení žehnať, čiže chváliť Jehovu?

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 19]

Ak neživé stvorenie vzdáva Jehovovi chválu, o čo viac by sme ho mali chváliť my!

[Obrázok na strane 17]

Väčšinu z prvých 41 žalmov zložil Dávid

[Obrázok na strane 18]

Vieš, ktorý žalm vykresľuje Jehovu ako Veľkého Pastiera?

[Obrázok na strane 20]

Nedovoľ, aby prešiel jediný deň bez toho, aby si neuvažoval o duchovných veciach

[Prameň ilustrácie na strane 17]

Hviezdy: S láskavým dovolením United States Naval Observatory

[Prameň ilustrácie na strane 19]

Hviezdy, strany 18 a 19: S láskavým dovolením United States Naval Observatory

[Prameň ilustrácie na strane 20]

Hviezdy: S láskavým dovolením United States Naval Observatory