Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Hrdinské úsilie o sprístupnenie Biblie

Hrdinské úsilie o sprístupnenie Biblie

 Hrdinské úsilie o sprístupnenie Biblie

Zomrel v mrazivej stepi východnej Sibíri, očiernený a zhanobený. Len málo ľudí si spomenie, že bol jednou z hlavných postáv duchovného rozvoja svojich gréckych krajanov. Tento prehliadaný priekopník sa volal Serafim. Jeho hrdinské úsilie sprístupniť Bibliu prispelo k jeho smrti.

SERAFIM žil v čase, keď bolo Grécko súčasťou Osmanskej ríše. Podľa gréckoortodoxného učenca Georgiosa Metallinosa bolo toto obdobie poznačené „nedostatkom vhodných škôl“ a „nevzdelanosťou väčšiny ľudí“, dokonca vrátane duchovných.

Medzi gréčtinou koiné, v ktorej boli napísané Kresťanské grécke Písma, a gréčtinou, ktorou vtedy ľudia bežne hovorili a ktorá mala veľa dialektov, existovala priepasť. Táto priepasť sa časom natoľko zväčšila, že koiné už ľudia bez vzdelania nerozumeli. Vznikol spor, v ktorom sa cirkev rozhodla presadzovať práve nezrozumiteľnú gréčtinu koiné.

V tomto ovzduší sa v jednej veľmi známej rodine žijúcej na ostrove Lesbos v Grécku okolo roku 1670 narodil Stefanos Ioannis Pogonatos. Na ostrove bola rozšírená chudoba a negramotnosť. Pre nedostatok škôl bol Stefanos nútený získať základné vzdelanie v miestnom kláštore. Už vo veľmi mladom veku bol vymenovaný za diakona gréckej ortodoxnej cirkvi a dostal meno Serafim.

Okolo roku 1693 túžba po poznaní priviedla Serafima do Konštantínopolu (dnešný Istanbul, Turecko). Časom si svojimi schopnosťami získal vážnosť medzi významnými osobnosťami Grécka. Čoskoro ho jedno tajné grécke nacionalistické hnutie poslalo ako svojho vyslanca k ruskému cárovi Petrovi Veľkému. Cestou do Moskvy a späť prešiel Serafim väčšiu časť Európy, kde sa stretol s myšlienkami náboženskej a intelektuálnej reformy. V roku 1698 cestoval do Anglicka a v Londýne a v Oxforde nadviazal dôležité kontakty. Predstavili ho arcibiskupovi canterburskému, hlave anglikánskej cirkvi, čím získal kontakt, ktorý mu bol zakrátko užitočný.

Vydanie Biblie

Počas svojho pobytu v Anglicku prišiel Serafim k záveru, že Gréci nutne potrebujú novú, ľahko pochopiteľnú verziu „Nového zákona“ ​(Kresťanských gréckych Písiem). Serafim sa teda rozhodol vydať novú, bezchybnú a zrozumiteľnejšiu verziu prekladu, ktorý pred viac než polstoročím vydal mních Maximos. S nadšením sa pustil do práce, ale onedlho sa mu minuli prostriedky. Keď arcibiskup canterburský prisľúbil potrebnú finančnú pomoc, zdalo sa, že situácia sa zlepší. Pre Serafima bola táto podpora povzbudením, a tak nakúpil papier na tlač a dohodol sa s jedným tlačiarom.

 Prostriedky však stačili len na vytlačenie Matúšovho, Markovho a polovice Lukášovho evanjelia. Neskôr došlo v Anglicku k zmene politickej situácie a arcibiskup canterburský prestal Serafima podporovať. Serafim sa však nedal odradiť, obrátil sa na istých bohatých sponzorov a v roku 1703 sa mu podarilo vydať svoju revidovanú verziu. Časť výdavkov uhradila Spoločnosť pre šírenie evanjelia v cudzích krajinách.

Starší dvojzväzkový preklad, ktorý vydal Maximos, obsahoval aj pôvodný grécky text, a preto bol objemný a ťažký. Serafimova revidovaná verzia bola vytlačená menším písmom, obsahovala len preklad do modernej gréčtiny a bola tenšia a lacnejšia.

Serafim prilieva olej do ohňa

„Toto aktualizované vydanie rozhodne uspokojilo skutočnú potrebu ľudí,“ poznamenáva učenec Georgios Metallinos. „Serafim však využil príležitosť a napadol istú časť duchovenstva, ktorá bola proti prekladom [Biblie].“ Duchovenstvo bolo rozzúrené, keď Serafim v predhovore napísal, že túto verziu vydal ‚špeciálne pre niektorých kňazov a istých presbyterov, ktorí nerozumejú gréčtine [koiné], a tak si budú môcť s pomocou Najsvätejšieho Ducha prečítať niečo z pôvodného textu a porozumieť mu, aby ho mohli tlmočiť bežným kresťanom‘. (The Translation of the Bible Into Modern Greek—During the 19th Century, Preklad Biblie do modernej gréčtiny — počas 19. storočia) Serafim sa tak ponoril do víru sporov okolo prekladania Biblie, ktorý existoval v radoch gréckej ortodoxnej cirkvi.

Na jednej strane sporu stáli tí, ktorí si uvedomovali, že duchovný a morálny rozvoj ľudí závisí od porozumenia Biblie. Boli tiež presvedčení, že členovia duchovenstva si potrebujú zlepšiť vlastné poznanie Písiem. Navyše zástancovia prekladania Biblie tvrdili, že pravdy z Písma môžu byť vyjadrené v ktoromkoľvek jazyku. — Zjavenie 7:9.

Ľudia, ktorí boli proti prekladaniu Biblie, sa vyhovárali na to, že prekladaním by sa znehodnotil obsah Biblie a podkopalo by to autoritu cirkvi, čo sa týka výkladu a dogiem. Ale v skutočnosti sa obávali, že prekladaním Biblie sa protestanti snažia zasahovať do gréckej ortodoxnej cirkvi. Mnohí duchovní si mysleli, že je ich povinnosťou odporovať akýmkoľvek tendenciám, ktoré by mohli byť podporou protestantizmu, a to sa týkalo aj snáh urobiť Bibliu zrozumiteľnou pre bežných ľudí. Prekladanie Biblie sa tak stalo najcitlivejšou spornou otázkou v spore medzi protestantizmom a ortodoxiou.

Hoci Serafim nemal tendenciu opustiť ortodoxnú cirkev, otvorene sa vyjadroval proti nevedomosti a bigotnosti svojich odporcov spomedzi duchovenstva. V predhovore k svojmu „Novému zákonu“ napísal: „Každý bohabojný kresťan potrebuje čítať Svätú Bibliu“, aby sa tak mohol „stať napodobňovateľom Krista a byť poslušný [jeho] učeniu“. Serafim tvrdil, že zakazovanie štúdia Písiem pochádza od Diabla.

Vlna odporu

Keď sa Serafimova verzia dostala do Grécka, vyvolala v náboženských kruhoch pobúrenie. Nová verzia bola zakázaná. Výtlačky prekladu boli pálené a každému, kto ich vlastnil alebo čítal, hrozila exkomunikácia. Patriarcha Gabriel III. zakázal šírenie Serafimovej verzie, pričom ju označil za nepotrebnú a neužitočnú.

Hoci Serafim nestrácal nádej, uvedomil si, že musí byť opatrný. Napriek oficiálnemu zákazu vydanému cirkvou niektorí duchovní a laici jeho preklad uvítali. Serafimova verzia sa úspešne šírila. No konflikt medzi ním a jeho mocnými odporcami sa ani zďaleka neskončil.

 Začiatok konca

Okrem toho, že Serafim podporoval šírenie Biblie, zapojil sa do revolučných a nacionalistických hnutí. Aby sa týmto aktivitám mohol venovať, v lete 1704 znovu odišiel do Moskvy. Stal sa dôverníkom Petra Veľkého a nejaký čas pôsobil ako profesor na Ruskej kráľovskej akadémii. Keďže však mal obavy o svoj preklad, v roku 1705 sa vrátil do Konštantínopola.

V tom istom roku v dotlači svojej verzie Serafim odstránil kritický predslov, ktorý bol v pôvodnom vydaní. Pridal tam jednoduchý predhovor, ktorý povzbudzoval k čítaniu Biblie. Toto vydanie sa úspešne rozšírilo a neexistuje žiadna zmienka o nejakej nepriaznivej reakcii zo strany patriarchátu.

V roku 1714 však prišiel ničivý úder zo strany Alexandrosa Helladiosa, gréckeho cestovateľa a odporcu prekladania Biblie. Vo svojom diele Status Præsens Ecclesiæ Græcæ (Súčasné postavenie gréckej cirkvi) zlomyseľne napadol prekladateľov Biblie a biblické preklady. Helladios venoval celú jednu kapitolu Serafimovi, ktorého vykreslil ako zlodeja a nevzdelaného a nemorálneho podvodníka. Bolo na týchto obvineniach niečo pravdivé? Spisovateľ Stylianos Bairaktaris vychádza z dobre podložených názorov mnohých učencov, keď označuje Serafima za ‚muža ducha a osvieteného priekopníka‘, ktorý bol predmetom útokov, lebo predstihol svoju dobu. Helladiosova kniha však prispela k nepokojnému záveru Serafimovho života.

V tieni podozrenia

Keď Serafim v roku 1731 opäť prišiel do Ruska, Peter Veľký bol už mŕtvy. Serafim tak stratil úradnú ochranu. Panujúca cárovná Anna Ivanovna bola veľmi opatrná, čo sa týkalo akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla narušiť pokoj v jej ríši. V januári 1732 sa v Sankt Peterburgu rozchýrilo, že nejaký grécky špión pracuje proti záujmom ríše. Tým podozrivým bol grécky diakon Serafim. Bol zatknutý a poslaný na výsluch do Kláštora Alexandra Nevského. V tomto kláštore bol výtlačok Helladiosovej knihy, ktorá obviňovala Serafima z rôznych zločinov. Serafim v snahe brániť sa trikrát tieto obvinenia písomne vyvrátil. Vypočúvanie trvalo asi päť mesiacov. Mračno podozrení, ktoré viselo nad Serafimom, bolo veľmi ťažké rozohnať.

Keďže proti Serafimovi neboli predložené žiadne skutočné dôkazy, bol ušetrený od trestu smrti. No pre Helladiosove obvinenia sa úrady zdráhali prepustiť Serafima na slobodu. Tento grécky diakon bol odsúdený na doživotné vyhnanstvo na Sibíri. Vo verdikte bola zmienka o tom, že žaloba je založená na obvineniach, ktoré sú uvedené „v rozprave vydanej gréckym spisovateľom Helladiosom“. V júli 1732 prišiel Serafim v okovách do východnej časti Sibíri a bol uvrhnutý do neslávne známej ochotskej väznice.

Asi o tri roky Serafim zomrel, opustený a zabudnutý. Niektoré jeho rozhodnutia a metódy boli chybné a nerozumné, ale jeho verzia je jedným z mnohých prekladov Biblie, ktoré sú dnes dostupné v modernej gréčtine. * Je medzi nimi aj ľahko zrozumiteľný Preklad nového sveta Svätých písiem, ktorý je dostupný tiež v mnohých ďalších jazykoch. Môžeme byť nesmierne vďační, že Jehova Boh chránil svoje Slovo, aby ľudia všade na svete dostali príležitosť ‚prísť k presnému poznaniu pravdy‘. — 1. Timotejovi 2:3, 4.

[Poznámka pod čiarou]

^ 26. ods. Pozri článok „Boj za Bibliu v modernej gréčtine“ v Strážnej veži z 15. novembra 2002 na stranách 26 – 29.

[Obrázok na strane 12]

Peter Veľký

[Prameň ilustrácií na strane 10]

Fotografie: S láskavým dovolením American Bible Society