Kniha žalmov 39:1–13

  • Život je krátky

    • Človek je len ako závan vetra (5, 11)

    • „Neprehliadaj moje slzy“ (12)

Dirigentovi: Jedutún.*+ Dávidov žalm. 39  Povedal som: „Dám si pozor na svoje konanie,aby som nezhrešil jazykom.+ Kým som v prítomnosti zlého človeka,budem držať svoj jazyk na uzde.“*+  2  Mlčal som ako nemý,+nehovoril som ani o tom, čo je dobré,ale vnútri som cítil prenikavú bolesť.*  3  V mojom srdci to vrelo,*keď som premýšľal,* horel vo mne oheň. Nakoniec som povedal:  4  „Jehova, pomôž mi uvedomiť si, ako rýchlo sa blíži môj konieca ako málo mi je vymeraných dní,+aby som chápal, aký som pominuteľný.  5  Veru, dal si mi len pár dní*+a môj život uplynie pred tebou ako nič.+ Každý človek, aj keď sa zdá neohrozený, je len ako závan vetra.+ (sela)  6  Človek sa mihne životom ako tieň. Naháňa sa* zbytočne,hromadí bohatstvo a ani nevie, kto ho bude užívať.+  7  V čo teda môžem dúfať, Jehova? Ty si moja jediná nádej.  8  Zbav ma všetkých mojich hriechov,+nedovoľ, aby sa mi hlupáci posmievali.  9  Zostával som nemý,nedokázal som otvoriť ústa,+lebo to všetko si spôsobil ty.+ 10  Odvráť odo mňa svoj trest,*hyniem pod údermi tvojej ruky. 11  Keď človek hreší, naprávaš ho trestom,+pohlcuješ to, čo mu je drahé, tak ako moľa požiera odev. Každý človek je len ako závan vetra.+ (sela) 12  Počúvaj moju modlitbu, Jehova,vypočuj moje volanie o pomoc.+ Neprehliadaj moje slzy. Veď som u teba len hosťom,+pocestným,* ako všetci moji predkovia.+ 13  Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial,kým odídem a už ma viac nebude.“

Poznámky pod čiarou

Al. „nasadím si na ústa náhubok“.
Al. „ale moja bolesť sa rozjatrila“.
Al. „Moje srdce sa rozpálilo“.
Al. „vzdychal“.
Al. „život dlhý len niekoľko piadí“.
Dosl. „Hrmoce“.
Dosl. „svoju pohromu“.
Al. „dočasným osadníkom“.