Ježiš a učeníci ešte stále putujú Pereou a pomaly sa blížia k cieľu svojej cesty, k Jeruzalemu. Neďaleko Jericha prechádzajú na druhú stranu Jordánu. Na ceste ich sprevádzajú aj ďalší ľudia, ktorí idú na sviatok Pesach.

Ježiš kráča pred učeníkmi, rozhodnutý prísť do mesta včas a zúčastniť sa na sviatku. No učeníci majú strach. Už predtým, keď zomrel Lazar a Ježiš sa chystal odísť z Perey do Judey, Tomáš povedal ostatným: „Poďme aj my, aby sme zomreli s ním.“ (Ján 11:16, 47–53) Objaviť sa v Jeruzaleme je riskantné a obavy učeníkov sú pochopiteľné.

Ježiš chce pripraviť apoštolov na to, čo ich čaká, a preto im hovorí: „Ideme do Jeruzalema a Syn človeka tam bude vydaný hlavným kňazom a znalcom Zákona. Odsúdia ho na smrť a vydajú ho ľuďom z iných národov, aby sa mu posmievali, zbičovali ho a pribili na kôl. A na tretí deň vstane z mŕtvych.“ (Matúš 20:18, 19)

Je to už tretí raz, keď Ježiš hovorí učeníkom o svojej smrti a vzkriesení. (Matúš 16:21; 17:22, 23) No tentoraz im hovorí, že bude pribitý na kôl. Hoci ho počúvajú, nerozumejú mu. Možno očakávajú obnovu pozemského kráľovstva Izraela, lebo túžia po sláve a cti v pozemskom kráľovstve s Kristom.

S Ježišom putuje aj matka apoštolov Jakuba a Jána, ktorou je pravdepodobne Salome. Ježiš dal týmto dvom apoštolom meno, ktoré znamená „synovia hromu“, čím zjavne vystihol ich impulzívnu povahu. (Marek 3:17; Lukáš 9:54) Už nejaký čas majú títo dvaja muži ambíciu zaujať významné postavenie v Kristovom Kráľovstve. Ich matka o tom vie. Preto teraz  prichádza za Ježišom, pokloní sa mu a chce ho o niečo poprosiť. Ježiš jej hovorí: „Čo si praješ?“ Žena odpovedá: „Sľúb mi, že títo moji dvaja synovia sa v tvojom Kráľovstve posadia jeden po tvojej pravici a druhý po tvojej ľavici.“ (Matúš 20:20, 21)

Táto žiadosť v skutočnosti vychádza od Jakuba a Jána. Keďže Ježiš práve naznačil, akej hanbe a poníženiu bude vystavený, hovorí im: „Neviete, o čo prosíte. Môžete piť z pohára, z ktorého mám piť ja?“ Oni mu odpovedajú: „Môžeme.“ (Matúš 20:22) Napriek tomu zrejme stále úplne nechápu, čo to bude pre nich znamenať.

Ježiš pokračuje: „Z môjho pohára budete piť, ale o tom, kto bude sedieť po mojej pravici a po mojej ľavici, nerozhodujem ja. Tie miesta dostanú tí, ktorých si vybral môj Otec.“ (Matúš 20:23)

Keď sa ostatných desať apoštolov dozvie o Jakubovej a Jánovej žiadosti, nahnevá ich to. Boli títo dvaja apoštoli hlavnými aktérmi aj v predošlej hádke o to, kto z nich je najvýznamnejší? (Lukáš 9:46–48) Nech už to bolo akokoľvek, z tejto žiadosti vidno, že apoštoli neuplatnili Ježišovu radu, aby sa správali ako menší. Neprestali túžiť po významnom postavení.

Ježiš chce vyriešiť túto poslednú roztržku a upokojiť negatívne emócie, ktoré vyvolala. Zavolá si dvanástich a láskavo ich poučuje: „Viete, že tí, ktorí sú považovaní za vládcov nad národmi, panujú nad ľuďmi a významní muži dávajú ľuďom pocítiť svoju moc. No medzi vami to tak nesmie byť. Kto chce byť medzi vami veľký, musí byť vaším služobníkom, a kto chce byť medzi vami prvý, musí byť otrokom všetkých.“ (Marek 10:42–44)

Ježiš ich povzbudzuje, aby nasledovali jeho príklad. Hovorí: „Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Matúš 20:28) Ježiš už asi tri roky slúži druhým a bude v tom pokračovať, až napokon za ľudstvo položí svoj život. Učeníci by mali mať rovnaký postoj. Mali by chcieť slúžiť iným, a nie aby iní slúžili im. Mali by sa správať ako menší, a nie túžiť po významnom postavení.