Kým je Ježiš na hostine u farizeja, vonku sa zhromaždia tisíce ľudí, ktorí naňho čakajú. Niečo podobné zažil už v Galilei. (Marek 1:33; 2:2; 3:9) Mnohí aj tu v Judei ho chcú vidieť a počuť. Prejavujú úplne iný postoj než farizeji pri stole.

Ježiš teraz hovorí niečo, čo je nesmierne dôležité pre jeho učeníkov: „Dávajte si pozor na kvas farizejov, ktorým je pokrytectvo.“ Takéto varovanie vyslovil už predtým, ale až na obede u farizeja sa ukázalo, aká dôležitá je táto rada. (Lukáš 12:1; Marek 8:15) Farizeji sa zrejme snažia zakryť svoju skazenosť predstieranou nábožnosťou, ale predstavujú nebezpečenstvo, ktoré musí byť odhalené. Ježiš vysvetľuje: „Nič nie je ukryté, čo nebude odhalené, a nič nie je tajné, čo nevyjde najavo.“ (Lukáš 12:2)

Mnohí z ľudí, ktorí sa zhromaždili okolo Ježiša, sú zrejme Júdejci a nepočuli ho, keď vyučoval v Galilei. Preto Ježiš opakuje kľúčové myšlienky, ktoré povedal už predtým. Všetkých svojich poslucháčov nabáda: „Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo a potom nemôžu urobiť nič viac.“ (Lukáš 12:4) Tak ako predtým, aj teraz zdôrazňuje, aké je dôležité, aby jeho nasledovníci verili, že Boh sa o nich postará. Musia tiež uznávať Syna človeka a uvedomovať si, že Boh im môže pomôcť. (Matúš 10:19, 20, 26–33; 12:31, 32)

Nato k Ježišovi pristúpi jeden muž s naliehavou žiadosťou: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou rozdelil o dedičstvo.“ (Lukáš 12:13) Podľa zákona patria prvorodenému synovi dva podiely dedičstva, takže by nemal byť dôvod na nejaký spor. (5. Mojžišova 21:17) No tento muž chce asi viac, než na čo má zákonný nárok. Ježiš sa však odmieta dať zatiahnuť do tohto sporu. Pýta sa: „Človeče, kto ma ustanovil na to, aby som vás súdil alebo vám delil majetok?“ (Lukáš 12:14)

Potom Ježiš všetkých nabáda: „Dávajte si pozor a chráňte sa pred akoukoľvek chamtivosťou, lebo aj keď má niekto hojnosť, jeho majetok mu nezaistí život.“ (Lukáš 12:15) Aj keby bol človek akokoľvek bohatý, raz zomrie a všetko tu nechá. Túto myšlienku Ježiš zdôrazňuje v pôsobivom podobenstve, ktoré zároveň ukazuje, aké dôležité je mať dobré meno u Boha:

„Istému bohatému človeku priniesla zem veľkú úrodu. A tak uvažoval: ‚Čo urobím? Veď nemám kde uskladniť úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Urobím toto: zbúram svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko svoje obilie a zásoby. A poviem si: „Urobil si si veľké zásoby na dlhé roky. Odpočívaj, jedz, pi a teš sa.“‘ Ale Boh mu povedal: ‚Ty nerozumný, ešte dnes v noci prídeš o život. Komu ostane to, čo si si nahromadil?‘ Tak to dopadne s každým, kto si hromadí poklady pre seba, ale nie je bohatý v Božích očiach.“ (Lukáš 12:16–21)

Ježišovým učeníkom i ďalším jeho poslucháčom by sa mohlo ľahko stať, že sa začnú naháňať za bohatstvom a hromadiť majetok. Alebo by ich od služby Jehovovi mohli odviesť každodenné starosti. Preto Ježiš opakuje vynikajúcu radu, ktorú dal svojim poslucháčom asi pred rokom a pol v Kázni na vrchu:

„Nerobte si prílišné starosti o svoj život, teda o to, čo budete jesť, ani o svoje telo, teda o to, čo si oblečiete... Všimnite si krkavce:  nesejú ani nežnú a nemajú stodolu ani sýpku, a predsa ich Boh kŕmi. Či nie ste oveľa cennejší ako vtáky?... Všimnite si, ako rastú ľalie: nenamáhajú sa ani nepradú, ale hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený ako jedna z nich... Prestaňte sa teda zameriavať na to, čo budete jesť a čo budete piť, a nebuďte ustarostení... váš Otec vie, že to potrebujete. Zameriavajte sa na jeho Kráľovstvo a on vám dá všetko ostatné.“ (Lukáš 12:22–31; Matúš 6:25–33)

Kto sa bude zameriavať na Božie Kráľovstvo? Ježiš odhaľuje, že to bude robiť „malé stádo“, pomerne malý počet verných ľudí. Neskôr sa ukáže, že ich počet je presne 144 000. Čo ich čaká? Ježiš ich uisťuje: „Vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám Kráľovstvo.“ Nebudú sa zameriavať na získavanie pokladov na zemi, ktoré môžu ukradnúť zlodeji. Srdcom budú pri „nepominuteľnom poklade v nebesiach“, kde budú vládnuť s Kristom. (Lukáš 12:32–34)