Keď Ježiš rozprával podobenstvá o stratenej ovci a o stratenej drachme, pravdepodobne bol ešte stále v Perei, oblasti na východ od Jordánu. Z týchto príbehov plynie poučenie, že keď hriešnik robí pokánie a vracia sa k Bohu, mali by sme sa tešiť. No farizeji a znalci Zákona kritizujú Ježiša za to, že je k takým ľuďom priateľský. Poučia sa z týchto dvoch podobenstiev? Pochopia, ako sa na kajúcnych hriešnikov pozerá náš nebeský Otec? Ježiš teraz rozpráva dojímavé podobenstvo o márnotratnom synovi, z ktorého plynie rovnaké poučenie.

Je to podobenstvo o otcovi, ktorý má dvoch synov a mladší z nich sa stáva hlavnou postavou príbehu. Farizeji i znalci Zákona, ako aj ďalší Ježišovi poslucháči by si mali vziať poučenie z toho, čo sa mu stalo. No dôležité je aj to, čo Ježiš hovorí o otcovi a staršom synovi, lebo z ich postojov sa môžeme tiež veľa naučiť. Zamyslime sa teda nad týmito tromi postavami z Ježišovho podobenstva.

Príbeh sa začína slovami: „Istý človek mal dvoch synov. Ten mladší povedal otcovi: ‚Otec, daj mi tú časť majetku, ktorá mi má pripadnúť.‘ A tak rozdelil majetok medzi svojich synov.“ (Lukáš 15:11, 12) Za povšimnutie stojí, že mladší syn žiada svoje dedičstvo, ešte kým otec žije. Chce dostať svoj podiel z majetku už teraz, aby mohol byť nezávislý a naložiť s ním, ako bude chcieť. Čo má v pláne?

Ježiš pokračuje: „O niekoľko dní si mladší syn zobral všetky svoje veci a odcestoval do ďalekej krajiny. Tam žil neviazaným životom a svoj majetok premrhal.“ (Lukáš 15:13) Tento syn sa rozhodol opustiť bezpečie domova a odísť od svojho starostlivého a milujúceho otca. Odchádza do inej krajiny a tam premrhá celé svoje dedičstvo hýrením a nemravným  spôsobom života. Potom však naňho doľahnú ťažké časy. Ježiš v príbehu pokračuje slovami:

„Keď všetko minul, v celej krajine nastal krutý hlad a on začal trpieť núdzu. Išiel a dal sa najať jedným obyvateľom tej krajiny, ktorý ho poslal na svoje pole pásť svine. A túžil sa nasýtiť strukmi, ktoré žrali svine, ale ani tie mu nikto nedával.“ (Lukáš 15:14–16)

V Božom Zákone boli svine považované za nečisté zvieratá. No tento syn je nútený ich pásť. Trpí hladom, a preto túži po jedle, ktoré bežne žerú iba zvieratá – svine v jeho stáde. Uprostred tejto mizérie sa zrazu spamätáva. Čo urobí? Hovorí si: „Koľko otcových nádenníkov má chleba viac než dosť, a ja tu umieram od hladu! Vstanem, pôjdem za otcom a poviem mu: ‚Otec, zhrešil som proti nebu a proti tebe. Už si nezaslúžim nazývať sa tvojím synom. Prijmi ma za svojho nádenníka.‘“ A tak vstane a ide k otcovi. (Lukáš 15:17–20)

Ako otec zareaguje? Osopí sa na syna a začne mu vyčítať, že bola hlúposť odísť z domu? Bude k nemu ľahostajný alebo chladný? Ako by si reagoval na jeho mieste? Čo keby to bol tvoj syn alebo tvoja dcéra?

Ježiš teraz opisuje, čo cíti a čo urobí otec: „Už z diaľky uvidel [syna] a prišlo mu ho ľúto. Utekal k nemu, padol mu okolo krku a nežne ho pobozkal.“ (Lukáš 15:20) Aj keď sa otec dopočul o neviazanom živote svojho syna, víta ho s otvorenou náručou. Pochopia z toho židovskí vodcovia, ktorí tvrdia, že poznajú a uctievajú Jehovu, ako sa náš nebeský Otec pozerá na kajúcnych hriešnikov? Pochopia, že Ježiš prejavuje rovnaký postoj?

Tento vnímavý otec pravdepodobne vidí, že synova skormútená tvár vyjadruje pokánie. To, že k nemu uteká a s láskou ho víta, synovi pomôže, aby vyznal svoje hriechy. Ježiš opisuje, čo sa deje potom: „Syn mu povedal: ‚Otec, zhrešil som proti nebu a proti tebe. Už si nezaslúžim nazývať sa tvojím synom.‘“ (Lukáš 15:21)

Otec teraz prikazuje otrokom: „Rýchlo prineste ten najlepší odev a oblečte mu ho, dajte mu na ruku prsteň a obujte mu sandále. Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a oslavujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, ale ožil, bol stratený, ale našiel sa.“ Potom sa začnú „veseliť“. (Lukáš 15:22–24)

Kým sa to všetko odohráva, starší syn je na poli. Ježiš o ňom hovorí: „Keď prichádzal a blížil sa k domu, začul hudbu a tanec. Zavolal si jedného sluhu a pýtal sa ho, čo sa deje. Ten mu odpovedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil živý a zdravý.‘ Ale on sa rozhneval a nechcel vojsť dnu. Nato otec vyšiel a snažil sa ho prehovoriť. On mu však povedal: ‚Toľko rokov ti slúžim ako otrok a ani raz sa nestalo, že by som ťa v niečom neposlúchol. No nikdy si mi nedal ani len kozľa, aby som sa zabavil s priateľmi. Ale keď prišiel tento tvoj  syn, ktorý premrhal tvoj majetok s prostitútkami, zabil si preňho vykŕmené teľa.‘“ (Lukáš 15:25–30)

Kto kritizuje Ježišovo milosrdenstvo a jeho záujem o prostých ľudí a hriešnikov, a tým napodobňuje postoj staršieho syna? Znalci Zákona a farizeji. Práve ich kritický postoj k Ježišovej vľúdnosti voči hriešnikom dal podnet na vyrozprávanie tohto podobenstva. No toto poučenie by si mal vziať k srdcu každý, kto kritizuje Božie milosrdenstvo.

Ježiš končí svoje podobenstvo slovami otca, ktorý sa snaží obmäkčiť staršieho syna: „Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. No my sme museli oslavovať a radovať sa, lebo tvoj brat bol mŕtvy, ale ožil, bol stratený, ale našiel sa.“ (Lukáš 15:31, 32)

Ježiš nehovorí, čo starší syn nakoniec urobil. Faktom je, že po Ježišovej smrti a vzkriesení „veľa kňazov prijalo vieru“. (Skutky 6:7) Možno k nim patrili aj niektorí z tých, čo počuli Ježiša hovoriť toto pôsobivé podobenstvo o stratenom synovi. Áno, aj oni sa mohli spamätať, robiť pokánie a vrátiť sa k Bohu.

V tomto krásnom podobenstve je ukryté dôležité poučenie, ktoré by si Ježišovi učeníci mali brať k srdcu. Prvým poučením je, že je veľmi múdre zostať v bezpečí uprostred Božieho ľudu, pod ochranou nášho milujúceho a starostlivého Otca. A, naopak, bolo by veľmi nemúdre nechať sa zlákať pôžitkami a odísť „do ďalekej krajiny“.

Druhým poučením je, že ak by sa aj niekto z nás odchýlil z Božej cesty, musíme sa pokorne vrátiť k nášmu Otcovi a znova si získať jeho priazeň.

Ďalšie poučenie vyplýva z toho, ako rozdielne prijali návrat strateného syna otec a starší brat. Kým otec ho prijal srdečne a odpustil mu, starší brat bol nahnevaný a urazený. Z toho jasne vidno, že Boží služobníci by mali odpúšťať a láskavo prijať kajúcnika, ktorý zablúdil, ale vracia sa „k otcovi“. Tešme sa, že náš brat, ktorý „bol mŕtvy, ožil“ a že ten, kto „bol stratený, sa našiel“.