Blíži sa Pesach roku 32 n. l. Ježiš je v Galilei a horlivo vyučuje. Potom sa pravdepodobne vydáva do Jeruzalema na sviatok, ako to vyžaduje Boží Zákon. Ale je opatrný, lebo Židia sa ho snažia zabiť. (Ján 7:1) Po sviatku sa vracia do Galiley.

Ježiš je asi v Kafarnaume, keď za ním z Jeruzalema prichádzajú farizeji a znalci Zákona. Prečo podnikli túto cestu? Hľadajú zámienku, aby mohli Ježiša obviniť z porušovania náboženských predpisov. Pýtajú sa ho: „Prečo tvoji učeníci porušujú tradíciu našich predkov? Napríklad si neumývajú ruky pred jedlom.“ (Matúš 15:2) Boh nikdy neprikázal svojmu ľudu, aby si pred jedlom obradne umývali ruky až po lakeť. (Marek 7:3) Ale podľa farizejov je nedodržiavanie tohto rituálu vážnym priestupkom.

Ježiš na ich obvinenie priamo nereaguje, no poukazuje na to, že úmyselne porušujú Boží Zákon. Pýta sa ich: „A vy prečo porušujete Božie prikázanie pre svoje tradície? Boh povedal: ‚Cti svojho otca a svoju matku‘ a ‚ten, kto uráža svojho otca a svoju matku, musí zomrieť‘. Ale vy hovoríte: ‚Človek, ktorý povie svojmu otcovi alebo matke: „Všetko, čo mám a čím by som ti mohol pomôcť, som ako dar zasvätil Bohu,“ ten vôbec nemusí ctiť svojho otca.‘“ (Matúš 15:3–6; 2. Mojžišova 20:12; 21:17)

Farizeji tvrdia, že peniaze, majetok alebo čokoľvek iné, čo človek zasvätí ako dar Bohu, patrí chrámu, teda nesmie sa použiť na iný účel. Tá vec je však v skutočnosti stále vo vlastníctve človeka, ktorý ju zasvätil. Napríklad syn môže vyhlásiť, že jeho peniaze alebo majetok sú „korban“, teda dar zasvätený Bohu alebo chrámu. Odteraz akoby mal na darovanú vec prvoradý nárok chrám. Ale syn má tieto peniaze či majetok celý čas k dispozícii, len ich nemôže použiť na pomoc svojim zostarnutým rodičom, ktorí sú v núdzi. Tým sa vlastne zbavuje svojej zodpovednosti postarať sa o rodičov. (Marek 7:11)

Ježiš je oprávnene pobúrený tým, ako prekrúcajú Boží Zákon, a hovorí: „Tak ste svojimi tradíciami urobili Božie slovo neplatným. Pokrytci, výstižne o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: ‚Títo ľudia ma ctia svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa veľmi ďaleko. Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuky vyučujú ľudské príkazy.‘“ Ježišove ostré slová farizejov zaskočili, takže mu nevedia odpovedať. Potom si Ježiš k sebe volá zástup a hovorí: „Počúvajte a snažte sa pochopiť, čo vám hovorím: Človeka neznečisťuje to, čo mu do úst vchádza, ale to, čo z nich vychádza.“ (Matúš 15:6–11; Izaiáš 29:13)

Neskôr sa učeníci Ježiša pýtajú: „Vieš, že farizeji sa pohoršili, keď počuli, čo si povedal?“ Odpovedá im: „Každá rastlina, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, bude vytrhnutá aj s koreňmi. Nechajte ich tak. Sú to slepí vodcovia. Keď slepý vedie slepého, obaja spadnú do jamy.“ (Matúš 15:12–14)

Peter hovorí za všetkých učeníkov, keď Ježiša žiada, aby im vysvetlil, čo poškvrňuje človeka. Ježiša to zjavne prekvapí a odpovedá: „Neviete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a končí v stoke? Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a to znečisťuje človeka. Zo srdca pochádzajú zlé myšlienky, ktoré vedú k vraždám, nevere, nemravnosti, krádežiam, krivým svedectvám a urážkam.  To sú veci, ktoré znečisťujú človeka. Ale jesť neumytými rukami človeka neznečisťuje.“ (Matúš 15:17–20)

Ježiš nie je proti zdravým hygienickým návykom. Nehovorí, že si netreba umývať ruky pred jedlom alebo pred jeho prípravou. Vo svojich slovách odsudzuje pokrytectvo náboženských vodcov, ktorí sa snažia obísť Božie spravodlivé zákony, a tak uprednostňujú ľudské tradície. To, čo človeka naozaj poškvrňuje, sú zlé skutky, ktoré sa rodia v srdci.