Evanjelium Matúša 17:1–27

17  O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a išli spolu na vysoký vrch.+  A Ježiš sa pred nimi premenil. Jeho tvár žiarila ako slnko a jeho odev bol oslnivo biely.+  Zrazu sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a začali sa rozprávať s Ježišom.  Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, je skvelé, že sme tu. Ak chceš, postavím tu tri stany, jeden pre teba, jeden pre Mojžiša a jeden pre Eliáša.“  Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak, z ktorého sa ozval hlas: „Toto je môj milovaný Syn, z ktorého mám radosť.*+ Počúvajte ho.“+  Keď to učeníci počuli, padli tvárou k zemi a dostali veľký strach.  Ježiš k nim prišiel, dotkol sa ich a povedal: „Vstaňte, nebojte sa.“  Keď pozreli hore, nevideli nikoho, iba Ježiša.  Cestou z vrchu im prikázal: „Nikomu o tom videní nehovorte, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“+ 10  Učeníci sa ho spýtali: „Prečo znalci Zákona hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“+ 11  Odpovedal im: „Eliáš naozaj príde a všetko obnoví.+ 12  Ale hovorím vám, že Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli.+ To isté si má od nich vytrpieť aj Syn človeka.“+ 13  Vtedy učeníci pochopili, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi. 14  Keď prišli k zástupu ľudí,+ pristúpil k nemu jeden človek, kľakol si pred ním a prosil ho: 15  „Pane, zľutuj sa nad mojím synom. Má epilepsiu a je na tom veľmi zle. Často padá do ohňa alebo do vody.+ 16  Priviedol som ho k tvojim učeníkom, ale nedokázali ho uzdraviť.“ 17  Ježiš povedal: „Neveriaca a skazená generácia,+ ako dlho ešte budem musieť byť s vami? Ako dlho vás budem musieť znášať? Priveďte ho ku mne.“ 18  Potom Ježiš démona pokarhal a ten z neho vyšiel. V tej chvíli sa chlapec uzdravil.+ 19  Keď boli učeníci s Ježišom sami, spýtali sa ho: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ 20  Odpovedal im: „Lebo máte málo viery. Uisťujem vás, že ak budete mať vieru veľkú ako horčičné zrnko, poviete tomuto vrchu: ‚Prenes sa odtiaľto tam,‘ a on sa prenesie. Nič pre vás nebude nemožné.“+ 21  *–– 22  Keď boli spolu v Galilei, Ježiš im povedal: „Syna človeka zradia a vydajú do rúk ľudí+ 23  a tí ho zabijú a na tretí deň vstane z mŕtvych.“+ To učeníkov veľmi zarmútilo. 24  Po príchode do Kafarnaumu prišli za Petrom muži, ktorí vyberali chrámovú daň,* a opýtali sa: „Váš učiteľ neplatí chrámovú daň?“+ 25  „Platí,“ odpovedal Peter. Potom vošiel do domu, ale skôr ako stihol niečo povedať, Ježiš sa ho spýtal: „Čo myslíš, Šimon, od koho panovníci* vyberajú poplatky alebo dane? Od svojich synov alebo od cudzích ľudí?“ 26  „Od cudzích ľudí,“ odpovedal Peter. Ježiš mu povedal: „Teda synovia sú oslobodení od dane. 27  Ale aby sme ich nepohoršili,+ choď k moru, hoď udicu a vezmi prvú rybu, ktorú chytíš. Keď jej otvoríš ústa, nájdeš tam striebornú mincu.* Vezmi ju a zaplať im za mňa i za seba.“

Poznámky pod čiarou

Al. „ktorého som schválil“.
Dosl. „dvojdrachmu“. Pozri dodatok B14.
Dosl. „králi zeme“.
Dosl. „mincu statér“, ktorá sa zvyčajne stotožňuje so štvordrachmou. Pozri dodatok B14.