11. KAPITOLA

Poslanie Jána Krstiteľa

Poslanie Jána Krstiteľa

MATÚŠ 3:1–12 MAREK 1:1–8 LUKÁŠ 3:1–18 JÁN 1:6–8, 15–28

  • JÁN ZVESTUJE A KRSTÍ

  • MNOHÍ SA DÁVAJÚ POKRSTIŤ

Uplynulo asi 17 rokov odvtedy, čo Jozef s Máriou našli 12-ročného Ježiša v chráme, ako sa vypytuje učiteľov. Je jar roku 29 n. l. Medzi ľuďmi sa rozpráva o Ježišovom príbuznom Jánovi, ktorý zvestuje na západnej strane rieky Jordán.

Ján púta pozornosť svojou rečou i vzhľadom. Nosí odev z ťavej srsti a okolo pása kožený opasok. Jedáva kobylky a med divých včiel. Aké posolstvo oznamuje ľuďom? „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské Kráľovstvo.“ (Matúš 3:2)

Jánove slová na ľudí hlboko pôsobia. Mnohí si uvedomujú, že musia robiť pokánie, to znamená zmeniť svoje postoje a správanie. Musia zavrhnúť doterajší spôsob života, ktorý sa nepáči Bohu. Za Jánom prichádzajú ľudia „z Jeruzalema, celej Judey a celého kraja okolo Jordánu“. (Matúš 3:5) Mnohí z nich robia pokánie. Ján ich krstí tak, že ich ponorí do Jordánu. Prečo?

Ich krst má symbolizovať, že úprimne ľutujú svoje hriechy proti zmluve Zákona. (Skutky 19:4) No nie všetci prejavujú úprimnú ľútosť. Keď za Jánom prichádzajú niektorí farizeji a saduceji, označuje ich za „potomstvo vreteníc“. Hovorí im: „Prejavujte pokánie svojimi skutkami. Nemyslite si, že si môžete hovoriť: ‚Naším otcom je Abrahám.‘ Hovorím vám, že Boh dokáže stvoriť Abrahámovi deti z týchto kameňov. Sekera je už priložená ku koreňom stromov. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.“ (Matúš 3:7–10)

Keďže Ján budí veľkú pozornosť, šíri pôsobivé posolstvo a mnohých krstí, Židia za ním vysielajú kňazov a Lévitov s otázkou: „Kto si?“

„Ja nie som Kristus,“ otvorene hovorí Ján.

„Kto teda si? Eliáš?“ pýtajú sa.

Odpovedá: „Nie som.“

„Si ten prorok?“ pýtajú sa. Majú na mysli veľkého proroka, ktorého príchod predpovedal Mojžiš. (5. Mojžišova 18:15, 18)

„Nie!“ odpovedá Ján.

Znova sa ho pýtajú: „Kto si? Nech to môžeme povedať tým, ktorí nás poslali. Čo o sebe hovoríš?“ Ján odpovedá: „Ja som ten, kto volá v pustatine: ‚Vyrovnajte Jehovovu cestu,‘ ako povedal prorok Izaiáš.“ (Ján 1:19–23)

„Prečo teda krstíš, keď nie si ani Kristus, ani Eliáš, ani ten prorok?“ chcú vedieť. Ján im odpovedá: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí niekto, koho nepoznáte, ten, ktorý prichádza po mne.“ (Ján 1:25–27)

Ján pripravuje cestu v tom zmysle, že pomáha ľuďom získať správny stav srdca, aby mohli prijať predpovedaného Mesiáša, budúceho Kráľa. Hovorí o ňom: „Ten, ktorý prichádza po mne, má väčšiu moc ako ja a nie som hodný ani vyzuť mu sandále.“ (Matúš 3:11) Dokonca o ňom hovorí: „Ten, ktorý prichádza po mne, ma predstihol, lebo existoval predo mnou.“ (Ján 1:15)

Teda Jánove slová „robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské Kráľovstvo“, prichádzajú v pravý čas. (Matúš 3:2) Všetci ľudia sa majú dozvedieť, že onedlho sa má začať služba Jehovovho budúceho Kráľa, Ježiša Krista.