Farizeji odmietajú uznať, že Ježiš uzdravil muža, ktorý bol od narodenia slepý. A tak si dajú zavolať jeho rodičov. Tí si uvedomujú, že im hrozí vylúčenie zo synagógy. (Ján 9:22) Vylúčenie zo židovskej spoločnosti by pre ich rodinu malo vážne sociálne i ekonomické dôsledky.

Farizeji im kladú otázky: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“ Rodičia odpovedajú: „Je to náš syn a narodil sa slepý. Ale nevieme, ako je možné, že teraz vidí, ani nevieme, kto mu otvoril oči.“ Ak im to ich syn aj celé porozprával, opatrne hovoria: „Spýtajte sa jeho. Je dospelý, nech hovorí sám za seba.“ (Ján 9:19–21)

Farizeji si teda znovu zavolajú uzdraveného muža a snažia sa ho zastrašiť tvrdením, že majú dôkazy proti Ježišovi. „Vyznaj pred Bohom pravdu,“ prikazujú mu. „My vieme, že ten človek je hriešnik.“ Muž odráža ich útok slovami: „Či je hriešnik, neviem.“ A dodáva: „Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“ (Ján 9:24, 25, poznámka pod čiarou)

Farizeji sa však nevzdávajú: „Čo ti urobil? Ako ti otvoril oči?“ Muž odvážne odpovedá: „Už som vám to povedal... Ale vy ste nepočúvali. Prečo to chcete počuť znovu? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“ Rozzúrení farizeji ho obvinia: „Ty si jeho učeník! My sme učeníkmi Mojžiša. Vieme, že k Mojžišovi hovoril Boh, ale o tomto nevieme, ani odkiaľ je.“ (Ján 9:26–29)

Žobrák udivene hovorí: „To je naozaj čudné, že neviete, odkiaľ je, a pritom mi otvoril oči.“ Potom použije argumentáciu, ktorá má logiku: „Vieme, že Boh nevypočuje hriešnikov, ale ak je niekto bohabojný a koná jeho vôľu, toho vypočuje. Oddávna nebolo počuť, že by niekto otvoril oči slepému od narodenia.“ A uzatvára to slovami: „Keby tento človek nebol od Boha, nič také by nemohol urobiť.“ (Ján 9:30–33)

Voči žobrákovej logike sú farizeji bezmocní, a tak ho okríknu: „Ty si sa narodil celý v hriechoch a chceš nás poučovať?“ A vyhodia ho. (Ján 9:34)

Keď sa Ježiš dozvie, čo sa stalo, vyhľadá toho muža a opýta sa ho: „Veríš v Syna človeka?“ Uzdravený muž odpovedá: „A kto je to, pane? Povedz mi, aby som v neho mohol uveriť.“ Nato mu Ježiš priamo hovorí: „Už si ho videl... Je to ten, ktorý sa s tebou rozpráva.“ (Ján 9:35–37)

Muž zvolá: „Verím, Pane!“ A na znak úcty sa mu pokloní. Ježiš teraz vysloví hlbokú myšlienku: „Prišiel som do sveta, aby boli ľudia posúdení: aby tí, ktorí nevidia, videli a tí, ktorí vidia, oslepli.“ (Ján 9:38, 39)

Tieto slová si náhodou vypočujú aj farizeji. Vedia, že nie sú doslovne slepí. Ale čo ak Ježiš myslí na ich úlohu duchovných vodcov? Bránia sa: „Chceš povedať, že aj my sme slepí?“ Ježiš im hovorí: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Ale pretože hovoríte: ‚Vidíme,‘ váš hriech zostáva.“ (Ján 9:40, 41) Keby neboli učiteľmi izraelského národa, dalo by sa pochopiť, že odmietajú Ježiša ako Mesiáša. Ale keďže veľmi dobre poznajú Zákon, dopúšťajú sa tým vážneho hriechu.