Dnes si mnohí ľudia, dokonca aj takí, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, myslia, že biblické normy týkajúce sa sexu a manželstva sú už zastarané. Mnohé cirkvi sa prispôsobili dobe a menia svoje učenie o tom, čo je správne a čo nesprávne. Preto vzniká otázka: Sú biblické morálne normy stále aktuálne? Áno. A v tomto článku si ukážeme, prečo je to tak.

 Ľudia boli vytvorení tak, že potrebujú Božie normy. V Biblii sa píše: „Človek nemá v moci svoju cestu, ten, kto kráča, nedokáže riadiť svoje kroky.“ (Jeremiáš 10:23) Hoci nás Boh Jehova a vytvoril so schopnosťou rozhodovať sa, nedal nám schopnosť a ani právo rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé. Chce, aby sme sa v tom spoliehali naňho. (Príslovia 3:5)

 Božie morálne normy sú zapísané v Biblii. Uveďme si dva dôvody, prečo sú pre nás také cenné.

•   Boh je náš Stvoriteľ. (Žalm 100:3) Keďže Boh Jehova nás vytvoril, presne vie, čo potrebujeme na to, aby sme boli fyzicky, duševne a emocionálne zdraví a aby sme boli šťastní. No vie aj to, k čomu to vedie, ak sa jeho morálnymi normami neriadime. (Galaťanom 6:7) Jehova pre nás vždy chce len to najlepšie. Preto je v Biblii opísaný ako Boh, ktorý nás „vyučuje na náš úžitok a vedie nás po ceste, ktorou máme ísť“. (Izaiáš 48:17)

•   Naše túžby a pocity nás môžu viesť nesprávnym smerom. Mnohí ľudia si myslia, že dokážu rozoznať, čo je správne a čo nie, podľa toho, čo im hovorí ich srdce, teda podľa svojich pocitov a túžob. No v Biblii sa píše, že „srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné“. (Jeremiáš 17:9) Ak sa neriadime Božou múdrosťou, naše srdce nás bude viesť ku konaniu, ktoré budeme neskôr ľutovať. (Príslovia 28:26; Kazateľ 10:2)

 Nie! V Biblii sa jasne píše, aká je pravda o Bohu a aj to, ako chce, aby sme sa správali. (1. Korinťanom 6:9–11; Galaťanom 5:19–23) A Boh chce, aby to ľudia vedeli. (1. Timotejovi 2:3,4) Preto tí, ktorí učia druhých o Bohu, by mali vyučovať to, čo je v jeho Slove. (Títovi 1:7–9)

 Mnohým ľuďom nevyhovuje to, čo sa píše v Biblii o morálke, a tak si hľadajú učiteľov, ktorí im „hovoria to, čo chcú počuť“. (2. Timotejovi 4:3) No v Biblii je takéto dôrazné varovanie: „Beda tým, ktorí hovoria, že dobré je zlé a zlé je dobré.“ (Izaiáš 5:20) Z týchto slov jasne vidieť, že Boh bude brať na zodpovednosť náboženských vodcov, ktorí druhých neučia presne to, čo sa píše v Biblii o tom, čo je správne a čo nesprávne.

 Nie. Ľudia, ktorí sa chcú páčiť Bohu, sa riadia príkladom a učením Ježiša Krista. A Ježiš svojich nasledovníkov učil, aby druhých nesúdili, ale ku všetkým mali lásku a úctu. (Matúš 5:43, 44; 7:1)

 Hoci Ježišovi nasledovníci sa riadili Božími morálnymi normami, uznávali, že každý si môže sám vybrať, akými zásadami sa bude v živote riadiť. (Matúš 10:14) Ježiš svojim učeníkom nikdy nepovedal, že majú nejakým spôsobom druhých nútiť, aby prijali Božie morálne normy. (Ján 17:14, 16; 18:36)

 Tí, ktorí sa snažia žiť podľa Božích morálnych noriem, zažívajú mnohé dobré veci už teraz a mnohé ďalšie zažijú v budúcnosti. (Žalm 19:8, 11) Patrí k nim napríklad:

•   väčšia radosť zo života (Príslovia 29:6),

•   blízky vzťah s Bohom (Príslovia 3:32),

•   pomoc od Boha v náročných situáciách (Príslovia 11:8),

•   nádej na večný život na zemi (Žalm 37:29).