Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Nový zákon“ — história, alebo mýtus?

„Nový zákon“ — história, alebo mýtus?

Kapitola 5

„Nový zákon“ — história, alebo mýtus?

„Nový zákon dnes možno označiť za najlepšie preskúmanú knihu svetovej literatúry.“ To sú slová Hansa Künga v knihe „Christ sein“ ​(Byť kresťanom). A mal pravdu. Za posledných 300 rokov boli Kresťanské grécke Písma viac než len skúmané. Boli rozoberané dôkladnejšie a analyzované podrobnejšie než ktorákoľvek iná literatúra.

1, 2. (Vrátane úvodu.) a) Čomu boli Kresťanské grécke Písma podrobené za posledných 300 rokov? b) K akým zvláštnym záverom dospeli niektorí bádatelia?

ZÁVERY, ku ktorým dospeli niektorí bádatelia, sú zvláštne. V 19. storočí Ludwig Noack žijúci v Nemecku dospel k záveru, že Jánovo evanjelium napísal v roku 60 n. l. milovaný učeník — ktorým bol podľa Noacka Judáš! Francúz Joseph Ernest Renan tvrdil, že vzkriesenie Lazara bol pravdepodobne podvod, ktorý zinscenoval sám Lazar, aby podporil Ježišovo tvrdenie, že môže robiť zázraky; a nemecký teológ Gustav Volkmar tvrdil, že historický Ježiš rozhodne nemohol vystúpiť s tvrdením, že je Mesiáš.1

Bruno Bauer zas prišiel k záveru, že Ježiš nikdy ani nežil! „Tvrdil, že skutočnými tvorivými silami v ranom kresťanstve boli Filón, Seneca a gnostici. Nakoniec vyhlásil, že Ježiš ako historická postava nikdy neexistoval... že kresťanské náboženstvo sa zrodilo koncom druhého storočia a vychádzalo z judaizmu, v ktorom získal prevahu stoicizmus.“2

3. Akú mienku o Biblii majú mnohí ešte aj dnes?

Takéto extrémne názory má dnes už len málokto. Ale keď čítate diela moderných učencov, zistíte, že mnohí ešte stále veria, že Kresťanské grécke Písma obsahujú legendy, mýty a zveličenia. Je to ale pravda?

Kedy boli napísané?

4. a) Prečo je dôležité vedieť, kedy boli napísané knihy Kresťanských gréckych Písiem? b) Aké sú niektoré názory na čas písania Kresťanských gréckych Písiem?

Na vznik mýtov a legiend je potrebný čas. Preto je dôležitá otázka, kedy boli tieto knihy napísané. Historik Michael Grant hovorí, že historické spisy Kresťanských gréckych Písiem sa začali písať „tridsať alebo štyridsať rokov po Ježišovej smrti“.4 Biblický archeológ William Foxwell Albright citoval C. C. Torreyho, ktorý dospel k záveru, „že všetky evanjeliá boli napísané pred rokom 70 n. l. a že v nich nie je nič, čo by nemohlo byť napísané do dvadsiatich rokov od Ukrižovania“. Albrightov osobný názor bol taký, že ich písanie bolo dokončené „najneskôr okolo roku 80 n. l.“. Ďalší majú trochu odlišné odhady, ale väčšina súhlasí s tým, že písanie „Nového zákona“ bolo ukončené koncom prvého storočia.

5, 6. Čo by sme mali vyvodiť zo skutočnosti, že Kresťanské grécke Písma neboli napísané príliš dlho po udalostiach, ktoré zaznamenávajú?

Čo to znamená? Albright z toho vyvodzuje: „Všetko, čo môžeme povedať, je, že dvadsať až päťdesiat rokov je príliš málo na to, aby mohlo dôjsť k nejakému badateľnému skresleniu základného obsahu alebo aj presného znenia Ježišových výrokov.“5 Profesor Gary Habermas dodáva: „Evanjeliá sú tesne späté s časovým obdobím, ktoré zaznamenávajú, zatiaľ čo staroveké dejiny často opisujú udalosti, ktoré sa stali o stáročia skôr. No dnešní historici dokážu úspešne zrekonštruovať udalosti dokonca aj z týchto starých dôb.“6

Inými slovami, historické časti Kresťanských gréckych Písiem si zaslúžia najmenej takú dôveru ako svetské historické diela. V priebehu niekoľkých desaťročí, ktoré uplynuli medzi udalosťami raného kresťanstva a ich písomným zaznamenaním, istotne nebol čas na vznik mýtov a legiend a na to, aby boli všeobecne prijaté.

Svedectvo očitých svedkov

7, 8. a) Kto bol ešte nažive v čase, keď sa písali a rozširovali Kresťanské grécke Písma? b) K akému záveru musíme dôjsť v súlade s poznámkou profesora F. F. Brucea?

To platí najmä vzhľadom na skutočnosť, že mnohé z týchto správ hovoria o svedectve očitých svedkov. Pisateľ Jánovho evanjelia povedal: „To je ten učeník [učeník, ktorého Ježiš miloval], ktorý o tom svedčí a ktorý napísal tieto veci.“ ​(Ján 21:24) Pisateľ knihy Lukáš hovorí: „Nám ich odovzdali tí, čo sa od začiatku stali očitými svedkami a služobníkmi posolstva.“ ​(Lukáš 1:2) Apoštol Pavol povedal o tých, ktorí boli svedkami vzkriesenia Ježiša, toto: „Z [nich] je tu väčšina až doteraz, ale niektorí zosnuli.“ — 1. Korinťanom 15:6.

Profesor F. F. Bruce v tejto súvislosti uvádza jeden zaujímavý postreh: „Vymyslieť si Ježišove slová a skutky rozhodne nebolo v tých raných rokoch také ľahké, ako si zrejme niektorí pisatelia myslia, lebo žilo ešte mnoho Ježišových učeníkov, ktorí si mohli pamätať, čo sa stalo a čo nie... Učeníci si nemohli dovoliť riskovať nepresnosti (nehovoriac už o úmyselnej manipulácii s faktami), ktoré by ihneď odhalili tí, čo na takú príležitosť len čakali. Naopak, jednou zo silných stránok pôvodného apoštolského kázania je istota, s akou sa apoštoli odvolávali na poznatky poslucháčov; nehovorili len: ,Sme svedkami týchto vecí,‘ ale aj: ,Ako sami viete‘ (Skutky 2:22).“7

Je text dôveryhodný?

9, 10. Čím si môžeme byť istí, pokiaľ ide o Kresťanské grécke Písma?

Je možné, že by tieto svedectvá očitých svedkov boli presne zaznamenané, ale neskôr prekrútené? Inými slovami, vnikli mýty a legendy do textu po dokončení pôvodného písania? Už sme videli, že text Kresťanských gréckych Písiem sa zachoval v lepšom stave než ktorákoľvek iná staroveká literatúra. Kurt a Barbara Alandovci, odborníci na grécky text Biblie, uvádzajú takmer 5000 rukopisov, ktoré sa zachovali od staroveku až dodnes; niektoré sú až z druhého storočia n. l.8 Súhrnné svedectvo, ktoré podáva toto množstvo dokladov, ukazuje, že text je v podstate spoľahlivý. Okrem toho existuje mnoho starovekých prekladov — najstarší sa datuje asi do roku 180 n. l. — ktoré pomáhajú dokázať, že text je presný.9

10 Takže ak zvážime všetky tieto fakty, môžeme si byť istí, že odvtedy, čo pôvodní pisatelia dokončili svoju prácu, nevnikli do Kresťanských gréckych Písiem žiadne legendy ani mýty. Text, ktorý máme, je v podstate rovnaký ako ten, ktorý napísali pôvodní pisatelia, a jeho presnosť je potvrdená faktom, že vtedajší kresťania ho prijímali. Môžeme si teda overiť historickú presnosť Biblie jej porovnaním s inými historickými správami zo staroveku? Do určitej miery áno.

Písomné doklady

11. Do akej miery mimobiblické písomné doklady podporujú historické správy v Kresťanských gréckych Písmach?

11 Okrem Biblie sú písomné doklady o udalostiach zo života Ježiša a jeho apoštolov v skutočnosti dosť obmedzené. To by sa však dalo čakať, lebo v prvom storočí boli kresťania pomerne malou skupinou, ktorá sa nezapájala do politiky. Ale aj tých málo dokladov, ktoré svetská história poskytuje, sa zhoduje s tým, čo čítame v Biblii.

12. Čo hovorí Josephus o Jánovi Krstiteľovi?

12 Napríklad po tom, čo Herodes Antipas utrpel zdrvujúcu vojenskú porážku, židovský historik Josephus napísal v roku 93 n. l. toto: „Niektorým Židom sa zničenie Herodesovej armády javilo ako božská pomsta, a rozhodne spravodlivá pomsta, za jeho zaobchádzanie s Jánom, ktorého volali Krstiteľ. Lebo Herodes ho usmrtil, hoci to bol dobrý človek a nabádal Židov, aby žili spravodlivým životom, zaobchádzali so svojimi blížnymi podľa práva a mali zbožnú úctu pred Bohom.“10 Josephus tým potvrdzuje biblickú správu, že Ján Krstiteľ bol spravodlivý muž, ktorý kázal pokánie a ktorého dal Herodes popraviť. — Matúš 3:1–12; 14:11.

13. Ako Josephus podporuje historickosť Jakuba i samého Ježiša?

13 Josephus sa tiež zmieňuje o Jakubovi, Ježišovom nevlastnom bratovi, ktorý podľa Biblie spočiatku Ježiša nenasledoval, ale neskôr sa stal význačným starším v Jeruzaleme. (Ján 7:3–5; Galaťanom 1:18, 19) Jakubovo uväznenie dokumentuje týmito slovami: „[Veľkňaz Ananus] zvolal sudcov Sanhedrinu a priviedol pred nich muža menom Jakub, brata Ježiša, ktorého nazývali Kristus, a niektorých ďalších.“11 Josephus týmito slovami okrem iného potvrdzuje, že ,Ježiš, ktorého nazývali Kristus‘, bol skutočnou historickou osobou.

14, 15. Ako podporuje biblickú správu Tacitus?

14 Aj iní raní pisatelia sa zmieňujú o tom, čo je uvedené v Gréckych Písmach. Napríklad evanjeliá hovoria, že Ježišovo kázanie v Palestíne malo široký ohlas. Keď Pontský Pilát odsúdil Ježiša na smrť, jeho nasledovníci boli zmätení a skľúčení. Krátko nato však tí istí učeníci smelo naplnili Jeruzalem posolstvom, že ich Pán bol vzkriesený. Za niekoľko rokov sa kresťanstvo rozšírilo po celej Rímskej ríši. — Matúš 4:25; 26:31; 27:24–26; Skutky 2:23, 24, 36; 5:28; 17:6.

15 Svedectvo o pravdivosti tejto správy podáva rímsky historik Tacitus, ktorý nebol nijakým priateľom kresťanstva. Krátko po roku 100 n. l. hovorí vo svojich spisoch o Nerónovom krutom prenasledovaní kresťanov a dodáva: „Pôvodcu tohto mena Krista dal za Tiberia popraviť správca Pontský Pilát; táto skazonosná povera, na chvíľu potlačená, znovu a znovu vypukovala, a to nielen v Judei, kolíske tohto zla, ale i v hlavnom meste [Ríme].“12

16. O akej historickej udalosti spomenutej v Biblii sa zmieňuje aj Suetonius?

16 Skutkoch 18:2 sa biblický pisateľ zmieňuje o skutočnosti, že „[rímsky cisár] Klaudius prikázal, aby všetci Židia odišli z Ríma“. O tomto vyhostení Židov sa zmieňuje aj rímsky historik z druhého storočia Suetonius. V diele Životopisy rímskych cisárov historik hovorí: „[Claudius] vyhnal z Ríma Židov, ktorí na podnet istého Chresta vyvolávali v Ríme ustavičné nepokoje.“13 Ak sa tu meno Chrestus vzťahuje na Ježiša Krista a ak sa udalosti v Ríme podobali udalostiam v iných mestách, potom tieto nepokoje neboli v skutočnosti na podnet Krista (to znamená Kristových nasledovníkov). Bola to skôr násilná reakcia Židov na vernú kazateľskú činnosť kresťanov.

17. Aké pramene, ktoré mal v druhom storočí k dispozícii Justín Mučeník, podporovali biblický záznam o Ježišových zázrakoch a jeho smrti?

17 Justín Mučeník, ktorý písal v polovici druhého storočia, napísal o Ježišovej smrti toto: „O tom, že sa tieto veci naozaj stali, sa môžete presvedčiť z Aktov Pontského Piláta.“14 Okrem toho sa podľa Justína Mučeníka spomínajú v týchto záznamoch aj Ježišove zázraky, o ktorých hovorí: „Že tieto veci naozaj vykonal, sa môžete dozvedieť z Aktov Pontského Piláta.“15 Pravda, tieto „Aktá“ čiže úradné záznamy už neexistujú. Ale zjavne existovali v druhom storočí a Justín Mučeník s dôverou vyzýval svojich čitateľov, aby ich preskúmali a overili si, že hovorí pravdu.

Archeologické doklady

18. Ako podporuje archeológia existenciu Pontského Piláta?

18 Aj archeologické objavy ilustrujú alebo potvrdzujú to, čo čítame v Gréckych Písmach. Napríklad v roku 1961 bolo na jednom nápise v zrúcaninách rímskeho divadla v Cézarei nájdené meno Pontský Pilát.16 O existencii tohto rímskeho panovníka jestvovali do tohto objavu okrem Biblie len obmedzené doklady.

19, 20. Existenciu akých biblických osobností, o ktorých sa zmieňuje Lukáš (v Lukášovi a v Skutkoch), dosvedčila archeológia?

19 V Lukášovom evanjeliu čítame, že Ján Krstiteľ začal svoju službu, „keď bol... Lysaniáš oblastným vládcom Abilene“. (Lukáš 3:1) Niektorí spochybňovali tento údaj, lebo Josephus sa zmieňoval o istom Lysaniášovi, ktorý bol vládcom Abilene a ktorý zomrel v roku 34 pred n. l., dlho pred narodením Jána. No archeológovia odhalili v Abilene nápis, ktorý hovorí o inom Lysaniášovi, ktorý bol tetrarchom (oblastným vládcom) za vlády Tibéria, ktorý vládol ako cisár v Ríme, keď Ján začal svoju službu.17 To by mohol byť celkom dobre Lysaniáš, o ktorom hovoril Lukáš.

20 V Skutkoch čítame, že Pavol a Barnabáš boli poslaní konať misionárske dielo na Cyprus a tam sa stretli s prokonzulom Sergiom Paulom, ,rozumným mužom‘. (Skutky 13:7) V polovici 19. storočia vykopávky na Cypre odkryli nápis z roku 55 n. l., ktorý sa zmieňuje práve o tomto mužovi. Archeológ G. Ernest Wright o tom hovorí: „Okrem Biblie je to jediná zmienka, ktorú máme o tomto prokonzulovi, a je zaujímavé, že Lukáš správne uvádza jeho meno i titul.“18

21, 22. Aké náboženské praktiky zaznamenané v Biblii boli potvrdené archeologickými objavmi?

21 Keď bol Pavol v Aténach, povedal, že si všimol nejaký oltár, ktorý bol zasvätený „Neznámemu Bohu“. (Skutky 17:23) Oltáre s latinským nápisom, zasvätené anonymným bohom, boli objavené v rôznych častiach Rímskej ríše. Jeden taký oltár bol nájdený v Pergame a obsahoval grécky nápis, aký bol zrejme aj v Aténach.

22 Neskôr sa Pavol stretol v Efeze s prudkým odporom striebrotepcov, ktorí mali zisk z vyrábania svätýň a sôch bohyne Artemidy. Efez bol označený za ,strážcu chrámu veľkej Artemidy‘. (Skutky 19:35) V zhode s tým boli na mieste starobylého Efezu objavené početné terakotové a mramorové figuríny Artemidy. V priebehu minulého storočia boli vykopané aj zvyšky onoho obrovského chrámu.

Zvuk pravdy

23, 24. a) Kde nachádzame najsilnejší dôkaz pravdivosti spisov Kresťanských gréckych Písiem? b) Aká vnútorná črta biblického záznamu svedčí o jeho pravdivosti? Uveď príklad.

23 Takže história a archeológia ilustruje a do určitej miery aj potvrdzuje historické prvky Gréckych Písiem. Ale najsilnejší dôkaz pravdivosti týchto spisov je opäť v samotných týchto knihách. Keď ich čítate, neznejú ako mýty. Majú zvuk pravdy.

24 Sú napríklad veľmi otvorené. Zamyslime sa nad tým, čo je zaznamenané o Petrovi. Detailne je opísaný jeho zahanbujúci neúspech, keď sa snažil chodiť po vode. Inokedy hovorí Ježiš tomuto vysoko váženému apoštolovi: „Choď za mňa, Satan!“ ​(Matúš 14:28–31; 16:23) A navyše, po tom, čo Peter rázne protestoval a tvrdil, že aj keby všetci ostatní opustili Ježiša, on by ho nikdy neopustil, zaspal na svojej nočnej hliadke a potom trikrát zaprel svojho Pána. — Matúš 26:31–35, 37–45, 73–75.

25. Aké slabosti apoštolov otvorene odhaľujú pisatelia Biblie?

25 Ale Peter nie je jediný, koho slabosti sú odhalené. Otvorený biblický záznam nezamlčuje ani škriepky apoštolov o to, kto je medzi nimi najväčší. (Matúš 18:1; Marek 9:34; Lukáš 22:24) Nevynecháva ani príhodu, keď matka apoštolov Jakuba a Jána žiadala Ježiša, aby dal jej synom najlepšie miesta vo svojom Kráľovstve. (Matúš 20:20–23) Verne zdokumentovaný je aj ,ostrý výbuch hnevu‘ medzi Barnabášom a Pavlom. — Skutky 15:36–39.

26. Aký detail v súvislosti s Ježišovým vzkriesením by bol uvedený, len ak by bol pravdivý?

26 Pozoruhodná je aj skutočnosť, že kniha Lukáš hovorí o tom, že prvé sa o Ježišovom vzkriesení dozvedeli „ženy, ktoré prišli s ním z Galiley“. To je veľmi nezvyčajný detail zo spoločnosti prvého storočia ovládanej mužmi. Napokon, podľa tejto správy sa to, čo hovorili ženy, zdalo apoštolom „ako nezmysel“. (Lukáš 23:55–24:11) Ak história v Gréckych Písmach nie je pravdivá, musela byť vymyslená. Ale prečo by niekto vymýšľal príbeh, ktorý by také vážené postavy vykresľoval v takom nelichotivom svetle? Také detaily by boli uvedené, len ak by boli pravdivé.

Ježiš — skutočná osoba

27. Ako jeden historik potvrdzuje historickú existenciu Ježiša?

27 Mnohí sa na Ježiša, ako je opísaný v Biblii, pozerajú ako na zidealizovanú fikciu. Ale historik Michael Grant poznamenáva: „Ak uplatníme na Nový zákon — a to by sme mali — rovnaké kritériá, aké by sme mali uplatňovať na iné staroveké spisy obsahujúce historický materiál, nemôžeme Ježišovu existenciu popierať o nič viac než existenciu množstva pohanských osobností, ktorých reálnosť ako historických postáv nikdy nie je spochybňovaná.“19

28, 29. Prečo je dôležité, že štyri evanjeliá predkladajú jednotný obraz Ježišovej osobnosti?

28 Nielen Ježišova existencia, ale aj jeho osobnosť vystupuje v Biblii s presvedčivým zvukom pravdy. Nie je ľahké vymyslieť nejakú nezvyčajnú postavu a potom ju v celej knihe vykresľovať v rovnakom obraze. Je takmer nemožné, aby štyria rôzni pisatelia opisovali tú istú postavu a vždy ju vykreslili v rovnakom svetle, ak táto postava v skutočnosti nikdy neexistovala. Skutočnosť, že Ježiš opísaný vo všetkých štyroch evanjeliách je očividne tou istou osobou, je presvedčivým dokladom pravdovravnosti evanjelií.

29 Michael Grant kladie jednu veľmi vhodnú otázku: „Ako sa mohlo stať, že v celej tradícii evanjelií bez výnimky vystupuje pozoruhodne vyhranený obraz atraktívneho mladého muža, ktorý sa bez náznaku sentimentality, neprirodzenosti alebo prudérie voľne pohybuje medzi ženami každého druhu vrátane žien s rozhodne zlou povesťou, a predsa si vo všetkých situáciách zachováva prostú jednotu charakteru?“20 Jedinou odpoveďou je, že taký človek skutočne existoval a konal tak, ako hovorí Biblia.

Prečo neveria

30, 31. Prečo mnohí napriek všetkým dokladom neuznávajú Kresťanské grécke Písma ako historicky presné?

30 Keďže existujú presvedčivé doklady, ktoré ukazujú, že Grécke Písma sú pravdivou históriou, prečo to niektorí popierajú? Prečo mnohí síce prijímajú niektoré ich časti ako autentické, ale odmietajú prijať všetko, čo obsahujú? Je to najmä preto, lebo Biblia zaznamenáva veci, ktorým moderní intelektuáli nechcú veriť. Hovorí napríklad, že Ježiš spĺňal i vyslovoval proroctvá. Hovorí aj to, že konal zázraky a že po svojej smrti bol vzkriesený.

31 V tomto skeptickom 20. storočí sú také veci neuveriteľné. Profesor Ezra P. Gould o zázrakoch hovorí: „Je tu jedna výhrada, ktorú niektorí kritici považujú za oprávnenú... že zázraky sa nedejú.21 Niektorí uznávajú, že Ježiš mohol uzdravovať, ale len psychosomatickým, sugestívnym spôsobom. Pokiaľ ide o ďalšie zázraky, väčšina kritikov ich odbije vysvetlením, že sú to buď výmysly, alebo skutočné udalosti, ktoré sa ústnym podaním skreslili.

32, 33. Ako sa niektorí pokúšali vysvetliť Ježišov zázrak nasýtenia veľkého zástupu, ale prečo je to nelogické?

32 Všimnime si napríklad situáciu, keď Ježiš nasýtil zástup vyše 5000 ľudí niekoľkými chlebmi a dvoma rybami. (Matúš 14:14–22) Učenec z devätnásteho storočia Heinrich Paulus tvrdil, že v skutočnosti sa stalo toto: K Ježišovi a jeho apoštolom prišiel veľký zástup, ktorý časom vyhladol. Preto sa Ježiš rozhodol, že dá bohatým spomedzi nich dobrý príklad. Vzal to málo jedla, čo mal on a jeho apoštoli, a rozdelil sa o to so zástupom. Čoskoro aj ďalší, ktorí si priniesli jedlo, nasledovali jeho príklad a rozdelili sa s druhými. Napokon sa nasýtil celý zástup.22

33 Keby sa to skutočne stalo, bol by to pozoruhodný dôkaz toho, akú silu má dobrý príklad. Prečo by sa mal taký zaujímavý a zmysluplný príbeh skresliť, aby to vyzeralo ako nadprirodzený zázrak? Všetky také pokusy vysvetliť zázraky inak ako zázraky vyvolávajú viac problematických otázok, než ich riešia. A všetky sú založené na nesprávnom predpoklade. Vychádzajú z domnienky, že zázraky sú nemožné. Ale prečo by to tak malo byť?

34. Ak Biblia skutočne obsahuje presné proroctvá a správy o skutočných zázrakoch, čo to dokazuje?

34 Podľa tých najrozumnejších kritérií sú Hebrejské i Grécke Písma pravdivou históriou, no obsahujú aj proroctvá a zázraky. (Porovnaj 2. Kráľov 4:42–44.) Čo ak sú tieto proroctvá pravdivé? A čo ak sa zázraky naozaj stali? Potom písanie Biblie naozaj inšpiroval Boh a Biblia je skutočne jeho slovo, nie ľudské. V jednej z nasledujúcich kapitol sa budeme zaoberať proroctvami, ale najprv sa zamyslime nad zázrakmi. Je rozumné v tomto 20. storočí veriť, že v skorších storočiach sa naozaj diali zázraky?

[Otázky]

[Zvýraznený text na strane 66]

Prečo by Biblia uvádzala, že o Ježišovom vzkriesení sa ako prvé dozvedeli ženy, keby sa to skutočne nestalo?

[Rámček na strane 56]

Nespoľahlivosť modernej kritiky

Príkladom neistého charakteru modernej biblickej kritiky sú aj tieto postrehy Raymonda E. Browna o Evanjeliu Jána: „Koncom minulého storočia a v prvých rokoch tohto storočia učenci prechádzali obdobím extrémneho skepticizmu vzhľadom na toto evanjelium. Ján bol datovaný do oveľa neskoršieho obdobia, dokonca až do druhej polovice 2. storočia. Považovali ho za výtvor helenistického sveta, ktorý nemá nijakú historickú hodnotu a má len malú spojitosť s Palestínou Ježiša Nazaretského...

Ani jeden takýto názor nezostal nedotknutý množstvom neočakávaných archeologických, dokumentárnych a textových objavov. Tieto objavy nás viedli k tomu, aby sme logicky spochybnili kritické názory, ktoré sa už stali takmer ortodoxnými, a aby sme uznali, aký krehký je základ, o ktorý sa opierala hlboko skeptická analýza Jána...

Datovanie tohto evanjelia sa vrátilo späť na koniec 1. storočia alebo ešte ďalej . . . Asi najzvláštnejšie zo všetkého je, že niektorí učenci sa dokonca odvažujú znova tvrdiť, že Ján, Zebedeov syn, mal zrejme niečo spoločné s týmto evanjeliom!“3

Prečo by sa malo zdať zvláštne veriť, že Ján napísal knihu, ktorá sa mu tradične pripisuje? Len preto, lebo to nezodpovedá vopred vykonštruovaným predstavám kritikov.

[Rámček na strane 70]

Iba ďalší útok na Bibliu

Timothy P. Weber píše: „Závery vyššej kritiky donútili mnohých laikov pochybovať o tom, či sú vôbec schopní niečo [z Biblie] pochopiť... A. T. Pierson vyjadril sklamanie mnohých evanjelikov, keď uviedol, že ,tak ako katolicizmus, aj [vyššia kritika] vlastne vzďaľuje Božie Slovo od prostých ľudí predpokladom, že vysvetliť ho vedia iba učenci; kým Rím stavia medzi človeka a Slovo kňaza, kritika stavia medzi veriaceho a jeho Bibliu vzdelaného vykladača‘.“23 Tak sa ukazuje, že moderná vyššia kritika je iba ďalším útokom na Bibliu.

[Obrázok na strane 62]

Tento oltár v Pergame bol zjavne zasvätený „neznámym bohom“

[Obrázok na strane 63]

Zrúcaniny kedysi skvostného Artemidinho chrámu, na ktorý boli Efezania takí hrdí

[Obrázok na strane 64]

Biblia čestne uvádza, že Peter zaprel, že pozná Ježiša

[Obrázok na strane 67]

Biblia otvorene hovorí o ,ostrom výbuchu hnevu‘ medzi Pavlom a Barnabášom

[Obrázok na strane 68]

Konzistentnosť, s akou vykresľujú Ježiša štyri evanjeliá, je silným dôkazom ich pravdivosti

[Obrázok na strane 69]

Väčšina moderných kritikov považuje za samozrejmé, že zázraky sa nedejú