Evanjelium Marka 9:1–50

9  Ďalej im povedal: „Uisťujem vás: Niektorí z tých, čo tu stoja, nezomrú, kým neuvidia, ako Božie Kráľovstvo prichádza s mocou.“+  O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a išli spolu na vysoký vrch. A Ježiš sa pred nimi premenil.+  Jeho odev žiaril a bol taký biely, že by ho tak nevybielil nijaký čistič odevov na celom svete.  A zjavil sa im Eliáš a Mojžiš a rozprávali sa s Ježišom.  Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi,* je výborné, že sme tu. Postavme tri stany, jeden pre teba, jeden pre Mojžiša a jeden pre Eliáša.“  Nevedel totiž, čo má povedať, lebo boli veľmi vystrašení.  Vtom sa vytvoril oblak, zahalil ich a z oblaku zaznel hlas:+ „Toto je môj milovaný Syn,+ počúvajte ho!“+  Zrazu sa rozhliadli okolo seba a nebol s nimi už nikto, iba Ježiš.  Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby nikomu nerozprávali, čo videli,+ kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.+ 10  Vzali si jeho slová k srdcu,* ale medzi sebou sa rozprávali, čo tým myslel, keď povedal, že vstane z mŕtvych. 11  A začali sa ho vypytovať: „Prečo znalci Zákona hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“+ 12  Povedal im: „Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví.+ Ale prečo je napísané, že Syn človeka musí veľa vytrpieť+ a budú ním opovrhovať?+ 13  Hovorím vám, že Eliáš+ už prišiel a urobili s ním, čo chceli, tak ako je o ňom napísané.“+ 14  Keď prišli k ostatným učeníkom, uvideli, že ich obklopuje veľký zástup ľudí a že sa s nimi hádajú znalci Zákona.+ 15  Len čo ľudia zbadali Ježiša, boli prekvapení a bežali ho privítať. 16  Spýtal sa ich: „Prečo sa hádate?“ 17  Jeden človek zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, lebo je posadnutý nemým duchom.+ 18  Kdekoľvek ho začne trápiť, hodí ho na zem a chlapcovi sa pení z úst, škrípe zubami a vyčerpá sa. Poprosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nedokázali to.“ 19  Odpovedal im: „Neveriaca generácia,+ ako dlho ešte budem musieť byť s vami? Ako dlho vás budem musieť znášať? Priveďte ho ku mne.“+ 20  Priviedli teda chlapca k nemu. Len čo duch zbadal Ježiša, zalomcoval chlapcom v prudkom kŕči a ten spadol, váľal sa po zemi a penilo sa mu z úst. 21  Ježiš sa spýtal otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ „Od detstva,“ povedal. 22  „Často ho vrhá do ohňa i do vody, aby ho zabil. Ale ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ 23  Ježiš mu povedal: „Ak môžeš? Všetko je možné pre toho, kto má vieru.“+ 24  Chlapcov otec rýchlo zvolal: „Verím! Pomôž mi, kde potrebujem vieru!“+ 25  Keď si Ježiš všimol, že sa k nim zbieha zástup, pokarhal zlého* ducha a povedal mu: „Nemý a hluchý duch, prikazujem ti, vyjdi z neho a už doňho nevstupuj!“+ 26  Ten vykríkol, silno ním zalomcoval a potom z neho vyšiel. Chlapec zostal ležať ako mŕtvy, takže väčšina ľudí hovorila: „Je mŕtvy!“ 27  Ale Ježiš ho vzal za ruku, zodvihol ho a on sa postavil. 28  Keď vošli do domu a boli sami, učeníci sa Ježiša spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“+ 29  Povedal im: „Tento druh nemôže vyjsť inak, iba modlitbou.“ 30  Odišli odtiaľ a prechádzali cez Galileu, ale on nechcel, aby sa o tom niekto dozvedel. 31  Lebo svojim učeníkom vysvetľoval: „Syna človeka zradia a vydajú do rúk ľudí a tí ho zabijú.+ Ale hoci ho zabijú, o tri dni vstane z mŕtvych.“+ 32  Nerozumeli však tomu, čo hovorí, a báli sa ho spýtať. 33  A prišli do Kafarnaumu. Keď bol v dome, položil im otázku: „O čom ste sa cestou dohadovali?“+ 34  Mlčali, lebo sa cestou dohadovali, kto z nich je najväčší. 35  Sadol si, zavolal si tých dvanástich k sebe a povedal im: „Ak chce byť niekto prvý, nech je posledný zo všetkých a služobníkom všetkých.“+ 36  Potom vzal malé dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal: 37  „Kto prijíma jedno z takýchto detí+ z úcty ku mne,* prijíma aj mňa, a kto prijíma mňa, neprijíma len mňa, ale aj toho, ktorý ma poslal.“+ 38  Ján mu povedal: „Učiteľ, videli sme nejakého muža, ako vyháňa démonov v tvojom mene. Snažili sme sa mu v tom zabrániť, lebo nechodí s nami.“+ 39  Ale Ježiš im povedal: „Nebráňte mu, lebo nikto, kto urobí mocný skutok v mojom mene, nemôže hneď nato hovoriť o mne zle. 40  Lebo kto nie je proti nám, je za nás.+ 41  Verte mi, ktokoľvek vám podá pohár vody, pretože patríte Kristovi,+ určite nepríde o svoju odmenu.+ 42  Ale kto privedie k pádu* jedného z týchto maličkých, ktorí vo mňa veria, pre toho by bolo lepšie, keby mu na krk zavesili mlynský kameň, akým otáča osol, a hodili ho do mora.+ 43  Ak ťa zvádza na hriech* tvoja ruka, odsekni ju. Je pre teba lepšie, aby si získal život, hoci by si bol zmrzačený, než aby si s oboma rukami odišiel do gehenny,* do neuhasiteľného ohňa.+ 44  *–– 45  Ak ťa zvádza na hriech* tvoja noha, odsekni ju. Je pre teba lepšie, aby si získal život, hoci by si mal iba jednu nohu, než aby si bol s oboma nohami hodený do gehenny.*+ 46  *–– 47  Ak ťa zvádza na hriech* tvoje oko, odhoď ho.+ Je pre teba lepšie, aby si vošiel do Božieho Kráľovstva s jedným okom, než aby si bol s oboma očami uvrhnutý do gehenny,*+ 48  kde červy nehynú a oheň nehasne.+ 49  Lebo každý musí byť osolený ohňom.+ 50  Soľ je dobrá, ale ak stratí svoju slanosť, čím ju obnovíte?+ Majte soľ v sebe+ a zachovávajte medzi sebou pokoj.“+

Poznámky pod čiarou

Al. možno „Nechali si to pre seba“.
Dosl. „nečistého“.
Al. „v mojom mene“.
Al. „k odpadnutiu od viery“.
Al. „privádza k pádu“.
Al. „privádza k pádu“.
Al. „privádza k pádu“.