Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ako Jehova komunikuje s ľudstvom

Ako Jehova komunikuje s ľudstvom

„Počúvaj, prosím, a ja budem hovoriť.“ (JÓB 42:4)

PIESNE: 113, 114

1. – 3. a) Z čoho vieme, že Božie myšlienky a komunikácia sú na vyššej úrovni ako u ľudí? b) O čom budeme uvažovať v tomto článku?

JEHOVA, Boh večnosti, sa rozhodol stvoriť inteligentné bytosti, lebo chcel, aby sa aj iní mohli tešiť z daru života a prežívať pocity šťastia. (Žalm 36:9; 1. Tim. 1:11) Najskôr stvoril svojho Syna, ktorého apoštol Ján označil ako „Slovo“ a „začiatok Božieho stvorenia“. (Ján 1:1; Zjav. 3:14) Jehova hovoril tomuto prvorodenému Synovi o svojich myšlienkach a pocitoch. (Ján 1:14, 17; Kol. 1:15) A apoštol Pavol píše o „anjelských jazykoch“, z čoho vyplýva, že aj anjeli navzájom komunikujú, a to na oveľa vyššej úrovni, ako je ľudská reč. (1. Kor. 13:1)

Jehova veľmi dobre pozná všetky tie miliardy anjelov i ľudí. Dokáže naraz počúvať milióny modlitieb vyslovovaných v mnohých jazykoch a súčasne komunikovať s anjelmi a dávať im pokyny. Úroveň jeho myšlienok a komunikácie je teda oveľa vyššia ako u ľudí. (Prečítajte Izaiáša 55:8, 9.) Z toho vyplýva, že keď s nami komunikuje, musí svoje myšlienky vyjadrovať jednoduchšie, aby sme im rozumeli.

V tomto článku budeme uvažovať o tom, ako Boh v priebehu dejín komunikoval so svojimi služobníkmi. Zamyslíme sa aj nad tým, ako prispôsobuje svoj spôsob komunikácie aktuálnej situácii a potrebám.

BOŽIE SLOVO PRE ĽUDSTVO

4. a) Akým jazykom Jehova komunikoval s Mojžišom, Samuelom a Dávidom? b) O čom sa dočítame v Biblii?

Jehova komunikoval s Adamom v záhrade Eden ľudským jazykom. Zrejme to bola nejaká stará forma hebrejčiny. Neskôr oznamoval svoje myšlienky hebrejsky hovoriacim pisateľom Biblie, ako boli Mojžiš, Samuel a Dávid, a tí ich potom zapísali vlastnými slovami a štýlom. Zaznamenali nielen Božie priame výroky, ale aj správy o tom, ako Jehova zaobchádzal s členmi svojho ľudu. V Biblii sa dočítame o ich viere a láske, ale aj o ich zlyhaniach a zrade. Všetky tieto informácie majú pre nás veľkú hodnotu. (Rim. 15:4)

5. Komunikoval Jehova s ľuďmi len po hebrejsky? Vysvetli to.

Boh však reagoval na vývoj udalostí a začal s ľuďmi komunikovať aj v iných jazykoch než v hebrejčine. Po návrate z babylonského zajatia niektorí Židia hovorili po aramejsky. Možno práve preto Jehova viedol svojím duchom prorokov Daniela a Jeremiáša a kňaza Ezdráša, aby časti svojich kníh zapísali v aramejčine. *

6. Prečo boli Hebrejské Písma preložené do gréčtiny?

Keď si Alexander Veľký podmanil značnú časť vtedajšieho sveta, stala sa medzinárodným jazykom hovorová gréčtina koiné. Začali ňou hovoriť aj mnohí Židia, čo viedlo k tomu, že Hebrejské Písma boli preložené do gréčtiny. Bol to nielen prvý preklad Biblie, ale aj jeden z najdôležitejších. Je známy ako Septuaginta. Predpokladá sa, že na ňom pracovalo celkovo 72 učencov. * Keďže do tejto práce bolo zapojených toľko prekladateľov, výsledkom boli odlišné štýly podania. Niektorí sa rozhodli pre doslovný spôsob prekladu, iní pre voľnejší. Napriek tomu sa grécky hovoriaci Židia a neskôr i kresťania pozerali na Septuagintu ako na Božie Slovo.

7. Akým jazykom pravdepodobne hovoril Ježiš, keď bol na zemi?

Keď prišiel na zem Boží prvorodený Syn, pravdepodobne hovoril jazykom, ktorý Biblia nazýva hebrejčina. (Ján 19:20; 20:16; Sk. 26:14) Hebrejčina bola v tom čase zjavne ovplyvnená aramejčinou, a tak i Ježiš možno používal niektoré aramejské výrazy. Poznal však aj starovekú hebrejčinu, jazyk Mojžiša a prorokov, ktorých spisy sa každý týždeň čítavali v synagógach. (Luk. 4:17–19; 24:44, 45; Sk. 15:21) V Izraeli sa okrem toho hovorilo po grécky a latinsky. Z Písma sa však nedozvedáme, či Ježiš hovoril aj týmito jazykmi.

8., 9. Prečo boli niektoré biblické knihy napísané v gréčtine a čo sa z toho učíme o Jehovovi?

Prví nasledovníci Ježiša Krista hovorili po hebrejsky. Ale po jeho smrti prijímali kresťanské učenie ďalší ľudia a tí hovorili inými jazykmi. (Prečítajte Skutky 6:1.) Časom, ako sa kresťanstvo šírilo, stále viac kresťanov hovorilo po grécky. To bol dôvod, prečo boli evanjeliá podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána, ktoré obsahovali inšpirovaný záznam o Ježišovom živote a učení, k dispozícii práve v gréčtine. * To isté platí o listoch apoštola Pavla a o ďalších biblických knihách.

Stojí za zmienku, že keď sa pisatelia Kresťanských gréckych Písiem odvolávali na Hebrejské Písma, väčšinou citovali zo Septuaginty. Tieto citáty sa niekedy trochu líšili od pôvodného hebrejského textu, no napriek tomu boli zahrnuté do inšpirovaného Písma. Áno, práca nedokonalých prekladateľov sa stala súčasťou inšpirovaného Božieho Slova. Z toho sa učíme, že Jehova nepovažuje jeden jazyk alebo kultúru za lepšiu ako ostatné. (Prečítajte Skutky 10:34.)

10. Čo sme sa dozvedeli o tom, ako Jehova komunikuje s ľuďmi?

10 Z doterajšieho krátkeho prehľadu vyplýva, že Jehova komunikuje s ľuďmi podľa aktuálnych potrieb a situácie. Nevyžaduje, aby sa tí, ktorí chcú spoznať jeho osobnosť a predsavzatie, učili nejaký konkrétny jazyk. (Prečítajte Zechariáša 8:23; Zjavenie 7:9, 10.) Pripomenuli sme si tiež, že Jehova síce riadil písanie Biblie, ale jej pisateľom umožnil, aby vyjadrili jeho myšlienky vlastnými slovami.

BOŽIE SLOVO SA ZACHOVALO

11. Prečo to nepredstavuje pre Jehovu žiadny problém, že ľudia hovoria rôznymi jazykmi?

11 Predstavuje to pre Jehovu a jeho komunikáciu s ľudstvom nejaký problém, že existuje toľko jazykov a že pri preklade jeho Slova môžu vzniknúť menšie odchýlky? Vôbec nie. Uveďme si príklad. V Biblii nachádzame len veľmi málo slov, ktoré Ježiš povedal v pôvodnom jazyku. (Mat. 27:46; Mar. 5:41; 7:34; 14:36) Jehova zariadil, aby boli Ježišove výroky preložené do gréčtiny a neskôr do ďalších jazykov. V priebehu rokov Židia a kresťania odpisovali biblické rukopisy znovu a znovu, a tak sa Božie Slovo zachovalo až dodnes. Tieto odpisy boli prekladané do mnohých iných jazykov. Ján Zlatoústy, ktorý žil na prelome štvrtého a piateho storočia n. l., povedal, že v jeho dňoch boli Ježišove slová už preložené do jazyka Sýrčanov, Egypťanov, Indov, Peržanov, Etiópčanov a mnohých ďalších národov.

12. Akým útokom bola vystavená Biblia?

12 Počas celých dejín mnohí ľudia bojovali proti Božiemu Slovu i proti tým, ktorí ho prekladali a šírili. Jedným z takých odporcov bol rímsky cisár Dioklecián, ktorý v roku 303 n. l. nariadil, aby boli zničené všetky odpisy Biblie. V 16. storočí sa William Tyndale odhodlal preložiť Bibliu z hebrejčiny a gréčtiny do angličtiny. Jednému vzdelanému mužovi povedal: „Ak ma Boh nechá nažive, o pár rokov spôsobím, že chlapec, ktorý chodí za pluhom, bude vedieť z Písma viac než vy.“ Aby Tyndale mohol Bibliu preložiť a vytlačiť, musel utiecť z Anglicka na európsky kontinent. Napriek tomu, že duchovní verejne pálili všetky Biblie, ktoré našli, Tyndalov preklad sa dostal k mnohým ľuďom. Tyndale bol nakoniec zradený a uškrtený a jeho telo spálili na hranici. Ale jeho preklad Biblie sa zachoval. Neskôr vo veľkej miere slúžil ako podklad pri príprave veľmi rozšírenej Biblie kráľa Jakuba. (Prečítajte 2. Timotejovi 2:9.)

13. Čo vyplynulo z výskumu starovekých rukopisov?

13 Je pravda, že niektoré staré odpisy Biblie obsahujú drobné chyby a sú medzi nimi malé rozdiely. Biblickí učenci veľmi starostlivo preskúmali a porovnali tisícky rukopisov, ich fragmentov a starovekých prekladov. Tento výskum potvrdil, že drvivá väčšina biblických veršov sa zachovala v pôvodnej podobe. Tých niekoľko veršov, pri ktorých vzniká určitá neistota, však nemá vplyv na celkové posolstvo Biblie. Výsledky štúdia starovekých rukopisov uistili úprimných ľudí, že Biblia sa zachovala presne tak, ako ju Jehova dal zapísať. (Iz. 40:8) *

14. Nakoľko je dnes Biblia dostupná?

14 Jehova sa postaral o to, aby sa jeho Slovo napriek silnému odporu stalo najprekladanejšou knihou v dejinách. Aj dnes, keď veľa ľudí neverí v Boha, je Biblia stále bestsellerom a je k dispozícii, buď celá, alebo jej časti vo vyše 2 800 jazykoch. V tom sa jej žiadna iná kniha nevyrovná. Niektoré preklady Biblie nie sú síce úplne zrozumiteľné alebo presné, ale takmer zo všetkých sa ľudia môžu dozvedieť o nádeji, ktorú im Boh poskytuje.

PREČO BOL POTREBNÝ NOVÝ PREKLAD BIBLIE

15. a) K akým zmenám pri vydávaní našej literatúry došlo od roku 1919? b) Prečo sa naša literatúra pripravuje v angličtine?

15 V roku 1919 bol ustanovený „verný a rozvážny otrok“. Táto malá skupina usilovných bádateľov Biblie komunikovala s Ježišovou „čeľaďou“ takmer výlučne v angličtine. (Mat. 24:45) „Otrok“ stále vynakladá obrovské úsilie, aby sprístupnil duchovný pokrm čo najväčšiemu počtu ľudí. Výsledkom je, že naša literatúra dnes vychádza vo viac ako 700 jazykoch. Angličtina hrá v súčasnosti podobnú úlohu ako gréčtina koiné v prvom storočí. Dorozumieva sa ňou veľa ľudí a v značnej miere sa používa aj v oblasti obchodu a vzdelávania. Preto sa naša literatúra pripravuje v angličtine a potom sa prekladá do ďalších jazykov.

16., 17. a) Čo potreboval Boží ľud? b) Ako bola táto potreba uspokojená? c) Aké želanie vyjadril brat Knorr v roku 1950?

16 Všetky naše publikácie sú založené na Biblii. Najrozšírenejším anglickým prekladom bola do polovice 20. storočia Biblia kráľa Jakuba z roku 1611. Lenže jej jazyk bol veľmi zastaraný. Božie meno sa v nej objavovalo len na niekoľkých miestach, hoci v starých rukopisoch sa vyskytovalo takmer 7 000-krát. Okrem toho obsahovala niekoľko prekladateľských chýb a verše, ktoré sa v uznávaných starovekých rukopisoch nenašli. Aj v iných anglických prekladoch Biblie sa vyskytovali nedostatky.

17 Bol potrebný moderný preklad Biblie, ktorý by presne a zrozumiteľne odovzdával zmysel pôvodných spisov. Preto vznikol výbor Prekladu nového sveta a počas desiatich rokov, od roku 1950 do roku 1960, bol postupne uverejnený nový preklad v šiestich zväzkoch. Keď brat Nathan H. Knorr 2. augusta 1950 oznamoval na zjazde vydanie prvého zväzku, vyhlásil: „Stále viac sme si uvedomovali, že je potrebný preklad v modernom jazyku, ktorý by bol v súlade so zjavenou pravdou, ktorý by zároveň verne odovzdával zmysel pôvodných spisov a ktorý by nám umožňoval ešte lepšie spoznávať pravdu; preklad, ktorý by bol pre dnešných čitateľov zrozumiteľný rovnako, ako boli pôvodné spisy Kristových učeníkov zrozumiteľné pre vtedajších jednoduchých, obyčajných a prostých čitateľov.“ Brat Knorr vyjadril želanie, aby vďaka tomuto prekladu spoznali Jehovu milióny ľudí.

18. Aké rozhodnutia urýchlili prekladanie Biblie?

18 Prianie brata Knorra sa v roku 1963 stalo skutočnosťou, keď bol Preklad nového sveta Kresťanských gréckych Písiem vydaný v ďalších šiestich jazykoch — francúzštine, holandčine, nemčine, portugalčine, španielčine a taliančine. V roku 1989 vytvoril vedúci zbor Jehovových svedkov v našom svetovom ústredí nové oddelenie, ktoré malo pomáhať pri prekladaní Biblie. A v roku 2005 rozhodol, že Biblia bude preložená do všetkých jazykov, v ktorých vychádza Strážna veža. Vďaka tomu je dnes Preklad nového sveta dostupný buď celý, alebo jeho časti vo viac ako 130 jazykoch.

19. Aká významná udalosť sa odohrala v roku 2013 a čo sa dozvieme v nasledujúcom článku?

19 Postupom času sa ukázalo, že anglický Preklad nového sveta potrebuje revíziu, ktorá by zohľadnila vývoj anglického jazyka. V dňoch 5. a 6. októbra 2013 sa konala 129. výročná schôdza spoločnosti Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania. Sledovalo ju 1 413 676 ľudí v 31 krajinách. Keď jeden z členov vedúceho zboru oznámil vydanie revidovaného Prekladu nového sveta v angličtine a usporiadatelia začali prítomným rozdávať výtlačky tejto Biblie, všetci boli nadšení a mnohí plakali od dojatia. A keď potom rečníci čítali z nového prekladu, poslucháčom bolo jasné, že s lepším prekladom Biblie do angličtiny sa ešte nestretli. V nasledujúcom článku sa dozvieme viac informácií o tomto revidovanom vydaní Biblie a o jeho preklade do ďalších jazykov.

^ 5. ods. Verše v Ezdrášovi 4:8–6:18, 7:12–26, v Jeremiášovi 10:11 a v Danielovi 2:4b–7:28 boli pôvodne napísané v aramejčine.

^ 6. ods. Septuaginta znamená „sedemdesiat“. Podľa všetkého sa s prekladom začalo v Egypte v treťom storočí pred n. l. a bol dokončený asi v roku 150 pred n. l. Pre odborníkov je tento preklad stále dôležitý, lebo im pomáha pochopiť niektoré ťažko zrozumiteľné hebrejské slová a pasáže.

^ 8. ods. Niektorí sa domnievajú, že Matúš napísal svoje evanjelium v hebrejčine a potom ho niekto, možno on sám, preložil do gréčtiny.

^ 13. ods. Pozri encyklopédiu Hlbšie pochopenie Písma, 2. zväzok, heslo „Rukopisy Biblie“, strany 551 – 557, čes., a brožúru Kniha pre všetkých ľudí, časť „Ako táto kniha prežila?“, strany 7 – 9.