Evanjelium Jána 20:1–31

20  V prvý deň týždňa, zavčasu, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobke*+ a zbadala, že kameň je od hrobky odvalený.+  Bežala teda za Šimonom Petrom a za druhým učeníkom, ktorého mal Ježiš rád,+ a povedala im: „Vzali Pána z hrobky+ a nevieme, kam ho položili.“  A tak sa Peter a ten druhý učeník vydali k hrobke.  Obaja sa rozbehli, ale ten druhý učeník Petra predbehol a pribehol k hrobke prvý.  Keď sa naklonil a nazrel dnu, uvidel tam ležať plátno,+ ktorým bolo ovinuté Ježišovo telo, ale nevošiel dovnútra.  Za ním pribehol aj Šimon Peter, vošiel do hrobky a videl tam ležať to plátno.  Plátno, ktoré mal Ježiš ovinuté okolo hlavy, ležalo zvlášť, zvinuté na inom mieste.  Potom vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel k hrobke ako prvý. A keď to uvidel, uveril tomu, čo počul.  Vtedy ešte nerozumeli výroku z Písma, že Ježiš musí vstať z mŕtvych.+ 10  A tak sa učeníci vrátili domov. 11  Mária však zostala stáť vonku pri hrobke a plakala. Ako plakala, naklonila sa, aby sa pozrela do hrobky, 12  a uvidela dvoch anjelov+ v bielom, ako sedia tam, kde predtým ležalo Ježišovo telo, jeden pri hlave a druhý pri nohách. 13  Spýtali sa jej: „Prečo plačeš?“ „Vzali môjho Pána a neviem, kam ho položili,“ odpovedala im. 14  Hneď nato sa obrátila a uvidela tam stáť Ježiša, ale nespoznala ho.+ 15  Ježiš sa jej opýtal: „Prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Keďže si myslela, že je to záhradník, povedala mu: „Pane, ak si ho odniesol, povedz mi, kam si ho položil, a ja ho vezmem.“ 16  Vtedy ju Ježiš oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni!“ (čo znamená „učiteľ“). 17  Ježiš jej povedal: „Nedrž ma, ešte som nevystúpil k Otcovi. Choď však k mojim bratom+ a povedz im: ‚Vystupujem k svojmu Otcovi+ a vášmu Otcovi a k svojmu Bohu+ a vášmu Bohu.‘“ 18  Mária Magdaléna teda šla a oznámila učeníkom: „Videla som Pána!“ A porozprávala im všetko, čo jej povedal.+ 19  Večer v ten istý deň – bol to prvý deň v týždni – prišiel Ježiš do domu, kde boli učeníci, hoci dvere zamkli zo strachu pred Židmi. Postavil sa do ich stredu a povedal im: „Pokoj vám.“+ 20  Po tých slovách im ukázal svoje ruky aj bok.+ Keď učeníci uvideli Pána, veľmi sa potešili.+ 21  Ježiš im znovu povedal: „Pokoj vám.+ Tak ako Otec poslal mňa,+ aj ja posielam vás.“+ 22  Potom na nich dýchol a povedal im: „Prijmite svätého ducha.+ 23  Ak niekomu odpustíte hriechy, budú mu odpustené. Ak niekomu neodpustíte hriechy, nebudú mu odpustené.“ 24  Ale Tomáš,+ jeden z dvanástich, ktorého nazývali Dvojča, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25  Ostatní učeníci mu preto hovorili: „Videli sme Pána!“ On im však povedal: „Kým neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nedotknem sa rán na jeho rukách a v jeho boku,*+ rozhodne neuverím.“ 26  Po ôsmich dňoch boli jeho učeníci opäť vnútri a Tomáš s nimi. Ježiš prišiel, hoci dvere boli zamknuté, postavil sa uprostred nich a povedal: „Pokoj vám.“+ 27  Potom povedal Tomášovi: „Pozri na moje ruky, dotkni sa ich. A vystri ruku a dotkni sa rany v mojom boku* a už nepochybuj,* ale ver.“ 28  Tomáš mu odpovedal: „Môj Pán a môj Boh!“ 29  Ježiš mu povedal: „Uveril si, lebo si ma videl? Šťastní sú tí, čo nevideli, a predsa veria.“ 30  Ježiš vykonal pred svojimi učeníkmi aj mnoho iných zázrakov,* ktoré nie sú zapísané v tomto zvitku.+ 31  Tieto však boli zapísané, aby ste uverili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste vďaka tejto viere mali život prostredníctvom jeho mena.+

Poznámky pod čiarou

Al. „k pamätnej hrobke“.
Al. „a nevložím prst do rán po klincoch a kým nevložím ruku do jeho boku“.
Al. „a vlož ju do môjho boku“.
Dosl. „a prestaň byť neveriaci“.
Al. „znamení“.