Bon Notisia Segun Mateo 2:1-23

  • Algun astrólogo ta bishitá Hesus (1-12)

  • Nan ta hui bai Egipto (13-15)

  • Heródes ta laga mata vários mucha hòmber (16-18)

  • Nan ta bai Názarèt bèk (19-23)

2  Hesus a nase na Bètlehèm,+ na Hudea. E tempu ei, Rei* Heródes*+ tabata na mando. Poko tempu despues, algun astrólogo* di Oriente a bini Herúsalèm. 2  Nan a puntra: “Unda e rei di e hudiunan ta, esta, e yu ku a nase?+ Nos a bini pa rindi homenage na dje* pasobra nos a mira su strea ora nos tabata na Oriente.” 3  Rei Heródes i henter Herúsalèm a bira aribabou ora nan a haña sa loke e astrólogonan a bisa. 4  Heródes a reuní tur saserdote prinsipal i eskriba,* i el a puntra nan na unda Kristu* lo mester a nase. 5  Nan a bis’é: “Na Bètlehèm,+ na Hudea, pasobra un profeta a skirbi: 6  ‘Abo, Bètlehèm di Huda, abo sigur no ta un stat insignifikante den bista di e gobernadornan di Huda, pasobra for di bo, lo sali un gobernador ku lo guia mi pueblo Israel.’”+ 7  E ora ei, Heródes a manda yama e astrólogonan den sekreto. El a buska moda di haña sa for di nan na ki tempu presis e strea a aparesé. 8  El a manda nan Bètlehèm, i el a bisa nan: “Bai buska e mucha tur kaminda. Ora boso hañ’é, bini bèk serka mi i laga mi sa unda e ta ya mi tambe por bai rindi homenage na dje.” 9  Despues ku nan a skucha e rei, nan a sigui nan kaminda. Anto ata e strea ku nan a mira ora nan tabata na Oriente!+ E strea a sigui move bai nan dilanti i yega te e kas kaminda e mucha tabata. E strea a keda para riba e kas. 10  Ora nan a mira ku e strea a stòp di move, nan a bira masha kontentu. 11  Nan a drenta e kas, i nan a haña e mucha huntu ku su mama, Maria. Nan a kai na rudia i rindi homenage na e mucha. Nan a habri nan kahanan di tesoro i dun’é regalo: oro, sensia blanku* i mira.* 12  Despues, nan a bai nan pais bèk, via un otro ruta, pasobra Dios a ordená* nan den un soño+ pa no bolbe serka Heródes. 13  Despues ku e astrólogonan a bai, un angel di Yehova* a aparesé na Hose, den un soño,+ i bis’é: “Lanta! Hui bai Egipto ku e mucha i ku su mama. Keda ayanan te dia ku mi bisa bo pa bini bèk, pasobra Heródes tin idea di laga buska e mucha pa mat’é.” 14  E anochi ei mes, Hose a lanta i bai Egipto ku e mucha i ku mama di e mucha. 15  El a keda na Egipto te dia ku Heródes a muri. Loke a sosodé tabata kumplimentu di e siguiente palabranan ku Yehova* a papia pa medio di un di su profetanan: “Mi a saka* mi yu hòmber for di Egipto.”+ 16  Ora Heródes a realisá ku e astrólogonan a nèk e, el a rabia masha pisá. El a manda mata tur mucha hòmber di dos aña di edat bai abou, ku tabata biba na Bètlehèm i den tur e teritorionan den bisindario. Heródes a kalkulá e edat ei a base di e tempu ku e astrólogonan a bis’é ku nan a mira e strea.+ 17  Asina, e palabranan akí ku Dios a papia pa medio di Profeta Yeremías a keda kumplí: 18  “Na Rama, lo bo tende un hende ta yora i lamentá masha hopi mes. Ta Raquel+ ta yora su yunan, i e no ke konsuelo, pasobra su yunan no t’ei mas.”+ 19  Ora Heródes a muri, un angel di Yehova* a aparesé na Hose den un soño.+ Hose tabata na Egipto. 20  E angel a bis’é: “Lanta! Bai Israel bèk ku e mucha i ku su mama, pasobra e personanan ku tabata buska e mucha* pa mata a muri.” 21  Hose a lanta, i el a bai Israel bèk ku e mucha i ku e mucha su mama. 22  Sinembargo, ora Hose a tende ku Arkelao tabata goberná Hudea na lugá di Heródes, el a haña miedu di bai Hudea. Arkelao tabata yu hòmber di Heródes. E ora ei, Hose a bai Galilea,+ manera Dios a bis’é den un soño.+ 23  Hose a bai biba den un stat ku tabata yama Názarèt.+ Asina, loke e profetanan a profetisá anteriormente lo a keda kumplí. Nan a bisa: “Lo e* ser yamá ‘nazareno.’”*+

Nota

Esta, hende ku ta studia strea pa pronostiká futuro.
Esta, Heródes, e Grandi.
En realidat, Heródes tabata un gobernante di distrito, pero e pueblo tabata yam’é “Rei.”
Òf: “pa bùig dilanti di dje.”
Wak Glosario, “Eskriba.”
Òf: “e Mesías; e Persona Ungí.” Wak Glosario, “Ungi.”
Un supstansia blanku ku ta saka un holó dushi ora ku kim’é.
Wak Glosario, “Mira.”
Lit.: “atvertí.”
Òf: “a manda yama.”
Lit.: “buska alma di e mucha.”
Esta, Kristu.
Probablemente, e palabra “nazareno” ta bini di un palabra hebreo ku ta ser tradusí komo “sprùit.”