Prejsť na článok

Prečo Jehovovi svedkovia slávia Pánovu večeru inak ako ostatné náboženstvá?

Prečo Jehovovi svedkovia slávia Pánovu večeru inak ako ostatné náboženstvá?

Pri slávení „Pánovej večere“, ktorá je známa aj ako Posledná večera alebo Pamätná slávnosť, sa dôsledne pridržiavame Biblie. (1. Korinťanom 11:20, Katolícky preklad) V iných náboženstvách je priebeh Pánovej večere ovplyvnený zvykmi a názormi, ktoré nie sú založené na Biblii.

Účel slávnosti

Účelom Pánovej večere je pripomenúť si Ježiša a dať najavo vďačnosť za obeť, ktorú za nás priniesol. (Matúš 20:28; 1. Korinťanom 11:24) Táto slávnosť nie je sviatosť ani náboženský obrad, pri ktorom je udeľovaná Božia milosť či odpustenie hriechov. * Biblia učí, že hriechy nám nie sú odpustené vďaka nejakému náboženskému obradu, ale vďaka viere v Ježiša. (Rimanom 3:25; 1. Jána 2:1, 2)

Ako často sa má sláviť?

Ježiš prikázal svojim učeníkom, aby si Pánovu večeru pripomínali, ale nepovedal im konkrétne, ako často to majú robiť. (Lukáš 22:19) Niektorí ľudia si myslia, že by sa mala sláviť každý mesiac, iní ju slávia každý týždeň, každý deň, dokonca niekoľkokrát za deň alebo tak často, ako to považujú za vhodné. * No pri hľadaní odpovede na túto otázku by sme mali zobrať do úvahy nasledujúce skutočnosti.

Ježiš zaviedol Pánovu večeru v deň, keď sa slávil židovský sviatok Pesach, a v ten istý deň aj zomrel. (Matúš 26:1, 2) To nebola len zhoda okolností. Písma prirovnávajú Ježišovu obeť k obeti baránka, ktorá sa prinášala na sviatok Pesach. (1. Korinťanom 5:7, 8) Tento sviatok sa slávil raz ročne. (2. Mojžišova 12:1–6; 3. Mojžišova 23:5) Raní kresťania si takisto pripomínali Ježišovu smrť raz za rok * a Jehovovi svedkovia nasledujú tento biblický vzor.

Dátum a čas slávnosti

Vzor, ktorý nám Ježiš zanechal, nám pomáha určiť nielen to, ako často by sa mala Pánova večera sláviť, ale aj čas a dátum jej slávenia. Ježiš zaviedol túto slávnosť po západe slnka 14. nisana roku 33 n.l., podľa biblického lunárneho kalendára. (Matúš 26:18–20, 26) Aj my slávime Pánovu večeru každý rok v deň, ktorý zodpovedá tomuto dátumu, tak ako to robili raní kresťania. *

Aj keď 14. nisan pripadol v roku 33 n.l. na piatok, neznamená to, že výročie tejto udalosti sa musí sláviť vždy v piatok. Keď chceme určiť deň, na ktorý 14. nisan v danom roku pripadá, nepoužívame súčasný židovský kalendár, ale metódu, ktorá bola bežná v Ježišových časoch. *

Chlieb a víno

Pri prvom slávení Pánovej večere Ježiš použil nekvasený chlieb a červené víno zo slávnosti Pesach. (Matúš 26:26–28) Podľa tohto vzoru aj my používame nekvasený chlieb bez prísad a čisté červené víno. Nepoužívame hroznovú šťavu ani víno, ktoré bolo dosladené alebo obohatené prísadami či koreninami.

Niektoré cirkvi používajú chlieb vyrobený pomocou kvásku alebo droždia. No kvas je v Biblii často používaný ako symbol hriechu a skazenosti. (Lukáš 12:1; 1. Korinťanom 5:6–8; Galaťanom 5:7–9) Ako symbol Kristovho bezhriešneho tela je preto vhodný iba chlieb pripravený bez kvasu alebo iných prísad. (1. Petra 2:22) Iným zvykom, ktorý nemá oporu v Biblii, je nahrádzať víno neskvasenou hroznovou šťavou. Niektoré cirkvi to tak robia, pretože podľa ich učenia sa alkohol nemá konzumovať. Tento názor však nie je založený na Biblii. (1. Timotejovi 5:23)

Sú to symboly, nie doslovné telo a krv

Nekvasený chlieb a červené víno, ktoré sa používajú počas Pamätnej slávnosti, sú symboly Kristovho tela a krvi. Nie sú zázračne premenené na jeho doslovné telo a krv, ani nie sú s jeho telom a krvou prepojené, ako si to niektorí ľudia myslia. Pozrite si biblické dôvody na tento názor.

  • Ak by Ježiš prikázal svojim učeníkom, aby pili jeho krv, povedal by im vlastne, aby porušili Boží zákon, ktorý konzumáciu krvi zakazoval. (1. Mojžišova 9:4; Skutky 15:28, 29) To je vylúčené, pretože Ježiš by nikdy neučil iných, aby porušovali Boží zákon o svätosti krvi. (Ján 8:28, 29)

  • Apoštoli nemohli doslovne piť Ježišovu krv, lebo Ježiš povedal, že jeho krv ešte len „bude vyliata“, čo naznačuje, že mala byť obetovaná neskôr. (Matúš 26:28, Preklad Štefana Porúbčana)

  • Ježišova obeť bola prinesená „raz navždy“. (Hebrejom 9:25, 26) Ak by boli chlieb a víno počas Pánovej večere premieňané na jeho telo a krv, potom by tí, ktorí z nich prijímajú, obetovali Ježiša znovu a znovu.

  • Ježiš povedal: „Stále to robte na moju pamiatku“. Hovoril teda, že si jeho obeť majú opakovane pripomínať a nie obetovať. (1. Korinťanom 11:24)

Ľudia, ktorí veria v transsubstanciáciu, čiže v to, že chlieb a víno sa stávajú doslovným Ježišovým telom a krvou, zakladajú svoje presvedčenie na tom, ako znejú určité biblické verše. Napríklad Ježišove slová o víne znejú v niektorých biblických prekladoch takto: „Toto je moja krv.“ ​(Matúš 26:28, Katolícky preklad) No iné preklady podávajú Ježišove slová takto: „To znamená moju krv“, „to predstavuje moju krv“ alebo „to značí moju krv“. * Ježiš tu jednoducho použil obraznú reč, čo pri vyučovaní robieval často. (Matúš 13:34, 35)

Kto prijíma symboly?

Keď Jehovovi svedkovia slávia Pánovu večeru, z chleba a vína prijíma len veľmi málo prítomných. Prečo je to tak?

Ježišova preliata krv spečatila „novú zmluvu“, ktorá nahradila zmluvu medzi Bohom Jehovom a starovekým izraelským národom. (Hebrejom 8:10–13) Zo symbolov na Pamätnej slávnosti prijímajú len účastníci tejto zmluvy. To nie sú všetci kresťania, ale iba tí, ktorí boli zvláštnym spôsobom „povolaní [Bohom]“. (Hebrejom 9:15; Lukáš 22:20) Biblia hovorí, že túto výsadu dostáva iba 144000 ľudí, ktorí budú spolu s Kristom vládnuť v nebi. (Lukáš 22:28–30; Zjavenie 5:9, 10; 14:1, 3)

Na rozdiel od „malého stáda“, teda ľudí povolaných, aby vládli s Kristom, väčšina z nás má nádej, že sa staneme súčasťou „veľkého zástupu“, ktorý získa večný život na zemi. (Lukáš 12:32; Zjavenie 7:9, 10) Aj keď tí z nás, ktorí majú pozemskú nádej, neprijímajú zo symbolov na Pamätnej slávnosti, zúčastňujeme sa nej všetci, a tak prejavujeme vďaku za obeť, ktorú za nás Ježiš priniesol. (1. Jána 2:2)

^ 2. ods. McClintockova a Strongova Cyclopedia, IX. zväzok, na strane 212 uvádza: „Pojem sviatosť sa v N[ovom] Z[ákone] nenachádza; slovo μυστήριον [mystérion] sa nikdy nevzťahuje na krst, Pánovu večeru ani iný vonkajší obrad.“

^ 3. ods. Niektoré biblické preklady uvádzajú v súvislosti s Pánovou večerou výraz „koľkokoľvek ráz“ a toto slovné spojenie sa používa ako základ na názor, že sa môže sláviť ľubovoľne často. No tento výraz jednoducho znamená „vždy“ alebo „zakaždým“. (1. Korinťanom 11:25, 26, New International Version; Good News Translation)

^ 4. ods. Pozri diela The New Schaff-Herzog Encyclopedia of Religious Knowledge, IV. zväzok, strany 4344 a McClintockova a Strongova Cyclopedia, VIII. zväzok, strana 836.

^ 5. ods. Pozri dielo The New Cambridge History of the Bible, 1. zväzok, strana 841.

^ 6. ods. Moderný židovský kalendár stanovuje začiatok mesiaca nisan na čas, keď nastáva nov podľa astronomických výpočtov, no tento postup sa v prvom storočí nepoužíval. V tom čase sa začiatok mesiaca nisan určoval podľa toho, kedy sa stal kosáčik nového mesiaca viditeľným v Jeruzaleme. To mohlo nastať 24 alebo aj viac hodín po astronomickom nove. Tento rozdiel je jedným z dôvodov, prečo sa dátum, keď slávia Pamätnú slávnosť Jehovovi svedkovia, niekedy líši od dátumu, keď Pesach slávia Židia v súčasnosti.

^ 14. ods. Pozri biblické preklady: A New Translation of the Bible od Jamesa Moffatta; New Testament​A Translation in the Language of the People od Charlesa Williamsa; The Original New Testament od Hugha Schonfielda.