Pri slávení „Pánovej večere“, ktorá je známa aj ako Posledná večera alebo Pamätná slávnosť, sa dôsledne pridržiavame Biblie. (1. Korinťanom 11:20, Katolícky preklad) V iných náboženstvách je priebeh Pánovej večere ovplyvnený zvykmi a názormi, ktoré nie sú založené na Biblii.

 Účelom Pánovej večere je pripomenúť si Ježiša a dať najavo vďačnosť za obeť, ktorú za nás priniesol. (Matúš 20:28; 1. Korinťanom 11:24) Táto slávnosť nie je sviatosť ani náboženský obrad, pri ktorom je udeľovaná Božia milosť či odpustenie hriechov. a Biblia učí, že hriechy nám nie sú odpustené vďaka nejakému náboženskému obradu, ale vďaka viere v Ježiša. (Rimanom 3:25; 1. Jána 2:1, 2)

 Ježiš prikázal svojim učeníkom, aby si Pánovu večeru pripomínali, ale nepovedal im konkrétne, ako často to majú robiť. (Lukáš 22:19) Niektorí ľudia si myslia, že by sa mala sláviť každý mesiac, iní ju slávia každý týždeň, každý deň, dokonca niekoľkokrát za deň alebo tak často, ako to považujú za vhodné. b No pri hľadaní odpovede na túto otázku by sme mali zobrať do úvahy nasledujúce skutočnosti.

 Ježiš zaviedol Pánovu večeru v deň, keď sa slávil židovský sviatok Pesach, a v ten istý deň aj zomrel. (Matúš 26:1, 2) To nebola len zhoda okolností. Písma prirovnávajú Ježišovu obeť k obeti baránka, ktorá sa prinášala na sviatok Pesach. (1. Korinťanom 5:7, 8) Tento sviatok sa slávil raz ročne. (2. Mojžišova 12:1–6; 3. Mojžišova 23:5) Raní kresťania si takisto pripomínali Ježišovu smrť raz za rok c a Jehovovi svedkovia nasledujú tento biblický vzor.

 Vzor, ktorý nám Ježiš zanechal, nám pomáha určiť nielen to, ako často by sa mala Pánova večera sláviť, ale aj čas a dátum jej slávenia. Ježiš zaviedol túto slávnosť po západe slnka 14. nisana roku 33 n.l., podľa biblického lunárneho kalendára. (Matúš 26:18–20, 26) Aj my slávime Pánovu večeru každý rok v deň, ktorý zodpovedá tomuto dátumu, tak ako to robili raní kresťania. d

 Aj keď 14. nisan pripadol v roku 33 n.l. na piatok, neznamená to, že výročie tejto udalosti sa musí sláviť vždy v piatok. Keď chceme určiť deň, na ktorý 14. nisan v danom roku pripadá, nepoužívame súčasný židovský kalendár, ale metódu, ktorá bola bežná v Ježišových časoch. e

 Pri prvom slávení Pánovej večere Ježiš použil nekvasený chlieb a červené víno zo slávnosti Pesach. (Matúš 26:26–28) Podľa tohto vzoru aj my používame nekvasený chlieb bez prísad a čisté červené víno. Nepoužívame hroznovú šťavu ani víno, ktoré bolo dosladené alebo obohatené prísadami či koreninami.

 Niektoré cirkvi používajú chlieb vyrobený pomocou kvásku alebo droždia. No kvas je v Biblii často používaný ako symbol hriechu a skazenosti. (Lukáš 12:1; 1. Korinťanom 5:6–8; Galaťanom 5:7–9) Ako symbol Kristovho bezhriešneho tela je preto vhodný iba chlieb pripravený bez kvasu alebo iných prísad. (1. Petra 2:22) Iným zvykom, ktorý nemá oporu v Biblii, je nahrádzať víno neskvasenou hroznovou šťavou. Niektoré cirkvi to tak robia, pretože podľa ich učenia sa alkohol nemá konzumovať. Tento názor však nie je založený na Biblii. (1. Timotejovi 5:23)

 Nekvasený chlieb a červené víno, ktoré sa používajú počas Pamätnej slávnosti, sú symboly Kristovho tela a krvi. Nie sú zázračne premenené na jeho doslovné telo a krv, ani nie sú s jeho telom a krvou prepojené, ako si to niektorí ľudia myslia. Pozrite si biblické dôvody na tento názor.

•   Ak by Ježiš prikázal svojim učeníkom, aby pili jeho krv, povedal by im vlastne, aby porušili Boží zákon, ktorý konzumáciu krvi zakazoval. (1. Mojžišova 9:4; Skutky 15:28, 29) To je vylúčené, pretože Ježiš by nikdy neučil iných, aby porušovali Boží zákon o svätosti krvi. (Ján 8:28, 29)

•   Apoštoli nemohli doslovne piť Ježišovu krv, lebo Ježiš povedal, že jeho krv ešte len „bude vyliata“, čo naznačuje, že mala byť obetovaná neskôr. (Matúš 26:28, Preklad Štefana Porúbčana)

•   Ježišova obeť bola prinesená „raz navždy“. (Hebrejom 9:25, 26) Ak by boli chlieb a víno počas Pánovej večere premieňané na jeho telo a krv, potom by tí, ktorí z nich prijímajú, obetovali Ježiša znovu a znovu.

•   Ježiš povedal: „Stále to robte na moju pamiatku“. Hovoril teda, že si jeho obeť majú opakovane pripomínať a nie obetovať. (1. Korinťanom 11:24)

 Ľudia, ktorí veria v transsubstanciáciu, čiže v to, že chlieb a víno sa stávajú doslovným Ježišovým telom a krvou, zakladajú svoje presvedčenie na tom, ako znejú určité biblické verše. Napríklad Ježišove slová o víne znejú v niektorých biblických prekladoch takto: „Toto je moja krv.“ ​(Matúš 26:28, Katolícky preklad) No iné preklady podávajú Ježišove slová takto: „To znamená moju krv“, „to predstavuje moju krv“ alebo „to značí moju krv“. f Ježiš tu jednoducho použil obraznú reč, čo pri vyučovaní robieval často. (Matúš 13:34, 35)

 Keď Jehovovi svedkovia slávia Pánovu večeru, z chleba a vína prijíma len veľmi málo prítomných. Prečo je to tak?

 Ježišova preliata krv spečatila „novú zmluvu“, ktorá nahradila zmluvu medzi Bohom Jehovom a starovekým izraelským národom. (Hebrejom 8:10–13) Zo symbolov na Pamätnej slávnosti prijímajú len účastníci tejto zmluvy. To nie sú všetci kresťania, ale iba tí, ktorí boli zvláštnym spôsobom „povolaní [Bohom]“. (Hebrejom 9:15; Lukáš 22:20) Biblia hovorí, že túto výsadu dostáva iba 144000 ľudí, ktorí budú spolu s Kristom vládnuť v nebi. (Lukáš 22:28–30; Zjavenie 5:9, 10; 14:1, 3)

 Na rozdiel od „malého stáda“, teda ľudí povolaných, aby vládli s Kristom, väčšina z nás má nádej, že sa staneme súčasťou „veľkého zástupu“, ktorý získa večný život na zemi. (Lukáš 12:32; Zjavenie 7:9, 10) Aj keď tí z nás, ktorí majú pozemskú nádej, neprijímajú zo symbolov na Pamätnej slávnosti, zúčastňujeme sa nej všetci, a tak prejavujeme vďaku za obeť, ktorú za nás Ježiš priniesol. (1. Jána 2:2)