Matthew 27:1-66

  • Jesus akị Pilate yarịmị (1, 2)

  • Judas angọ-solo baamị (3-10)

  • Jesus, Pilate bọlọụma tịẹmị (11-26)

  • Jesus ámọ mịẹ dẹrịmị (27-31)

  • Jesus ámọ kọn Golgotha ma ụyafị tịnma kaịmị (32-44)

  • Jesus fịịmị (45-56)

  • Jesus dibimị (57-61)

  • Ámịnị ebibara dụwẹị-ogugu lemị (62-66)

27  Pekei laa ifiemị, tịbị ịkịankụn-otubo mọ, Jew karịbụọ tịbịotubo mọ bẹnịwẹrị Jesus baamụ iroro tọnmị. 2  Ámịnị wó barabo fịna-siindẹmị, wó akị governor Pilate yarịmị. 3  Anịa Judas, Jesus yẹrịpaamọ owei bị, Jesus ámọ baa dọụmịnị bara ẹrị ifiemị, yemị ụ gbelemị. Anịduonị, ómịnị 30 silver sịlịbo waịmọ tịbị ịkịankụn-otubo mọ Jew karịbụọ tịbịotubo mọ yarịmị. 4  Bá gbaa á pịrịmị: “Ịmịnị kẹnị sei kpọ mịẹgha kịmị* yẹrịpaamọ yọmị, ịmịnị sei mịẹdẹ.” Á gbaa ụ pịrịmị: “Anị wo gbelegha egberi. Ị́mịnị kị iné mịẹmụ bara nimiwẹrịemi!” 5  Anịduonị ómịnị silver sịlịbo kọn karịwarịma gbein-koromọwẹrị, mú angọ-solo baamị.* 6  Anịa tịbị ịkịankụn-otubo Silver sịlịbo akịwẹrị gbaamị: “Bei sịlịbo kọn tọntọn sịlịbo wẹrịmịnị yọma tụa agbẹịgha, tuumị bei asịịn* sịlịama.” 7  Ámịnị egberi kẹrị ẹrẹsiindẹmị, sịlịbo kọn ye tẹmẹmịnị ụbọ ogbo fẹịwẹrị akị igeniotu dibimịnị yọ mịẹmị. 8  Anịduonị, bịsẹ ogbomị akị asịịn* ogbo kị tịịntimi bei tịẹkiri laadẹ. 9  Ayiba, bụrụ-owei Jeremiah duo gbaawẹrị bụrụ-egberi kị paabeinmị, ómịnị gbaawẹrịmị: “Ámịnị 30 silver sịlịbo akịmị. Anị Israel otubo akị bịsẹ kịmị tịbịma, tubo-pẹlẹwẹrị sịlị birimị. 10  Ámịnị sịlịbo kọn ye tẹmẹmịnị otu ogbo fẹịmị, Jehovah* bịsẹbara kị gbaa ị pịrịwẹrịmị.” 11  Jesus governor-owei bọlọụma tịẹtimi ifiemị, governor-owei bị ụ biimị: “Ị́mịnị kị Jew-otu Pẹrẹ bị a?” Jesus ụ parụmị: “Ị́mịnị kị iné bẹbẹ kọn gbaamị.” 12  Anịa tịbị ịkịankụn-otubo mọ, Jew karịbụọ tịbịotubo mọ, ekpe egberiama kọn ụ gbaịnmọtimi ifiemị, ómịnị kẹnị egberi kpọ gbaagha. 13  Anịduonị, Pilate ụ biimị: “Á kọn ị́ gbaịnmọmịnị biin egberibo ị́ mọ naawẹrịemi?” 14  Anịa Jesus ụ parụgha, ómịnị kẹnị egberi kpọ gbaagha, anịduonị governor-owei bị angọbọụ kụrọmọmị. 15  Oge duo mú oge laasẹ, governor-owei bị kẹnị kaịwẹrịemi kịmị paamọ kịmịbo pịrịmịnị, ómịnị ánị dọụwẹrịemi ụbọ kị paamọmịnị. 16  Bịsẹ ifiemị, kẹnị sei mịẹtimi oroupaadẹ owei ikoliwarị atimimị, wó ẹrẹmị Barabbas. 17  Kịmịbo bẹnịịdẹmị, Pilate á biimị: “Barabbas, anịghakpọ Jesus á kọn Christ tịịnmịnị owei mọ, te ụbọ kị ịmọ paamọ á pịrịgha o?” 18  Tuumị, Jew-otubo Jesus atọrụdọọnmịnị kị duonị, Jesus kọn ụ yarị bara Pilate mọ nimiwẹrịemi. 19  Bịsẹyọ bụọ kpọ, ụ taa kịmị fịrịmọ bo gbaa ụ pịrịmị: “Ye akị ánị kịrịịye mịẹ owei mịẹkụmọ, ịmịnị bụọdẹ deinmị dawaịtọrụma wó tịbị duonị ụyafị kụrọmọmị.” 20  Anịa tịbị ịkịankụn-otubo mọ, Jew karịbụọ tịbịotubo mọ, kịmị ikpudu tụa-seimọwẹrị, Barabbas paamọdá Jesus baa bara gbaamị. 21  Governor-owei bị barịị á biimị: “Bei maa kịmịbo te ụbọ kị ị mọ paamọ á pịrị a o?” Á gbaamị: “Barabbas kị paamọ.” 22  Pilate á biimị: “Teeki ị mọ kọn Jesus, á kọn Christ tịịnmịnị owei mịẹ kị ámọ dọụmịnị a o?” Kịmịsẹ gbaamị: “Ụ kọn mú tịnma kaị!” 23  Pilate á biimị: “Tetuu a o? Ómịnị te sei kị mịẹ ma o?” Ámịnị mọkpọ gịa dẹịnmị: “Ụ kọn mú tịnma kaị!” 24  Pilate mịẹbara mịẹbara tịbị fa, anịa sụụ kị paa dọụmịnị bara ụ mọ dọụ-ẹrị ifiemị, ómịnị beni akịwẹrị, biin kịmị ikpudu tọrụyọma wó barabo sụrụwẹrị gbaamị; “Bei kịmị asịịn* bị ine tịbị afa. Ámịnị wẹrị ánị dọụbarasẹ mịẹ.” 25  Kịmịbo ụ parụmị: “Pebidá wó asịịn* bị, wo mọ wo awọụbo mọ tịbịma timi.” 26  Ómịnị Barabbas paamọ á pịrịmị, anịa Jesus kọn army-otubo pịrị vụrọmị, bá ụ kọn mú tịnma kaị baa bara kpọ gbaa á pịrịmị. 27  Army-otubo paakị Jesus kọn governor-owei warị duosụọmị, bá ámịnị army-otubosẹ bẹnịmọwẹrị ụ tụayọrọmị. 28  Ámịnị wó tụawẹrị aru siinwẹrị kẹnị kwekwe bịdẹ kọn ụ tụamị. 29  Bá ámịnị ịgbalịama akị pẹrẹ-tun mịẹwẹrị kọn wó tịbịma gbanamị, bá ogbolo kpọ kọn wó ama-barama tụamị. Ámịnị wó tọrụyọma okoiwẹrị ụ mịẹdẹrịmị, bá gbaamị: “Jew-otu Pẹrẹ, wo ị́ kulemịnị.” 30  Ámịnị fịla kọn ụ gbeinmị, bá wó barama timi ogbolo kọnwẹrị wó tịbị famọmị. 31  Kunumọmị, ámịnị ụ mịẹdẹrị-siindẹmị, ámịnị wó tụawẹrị kwekwe bịdẹ siinwẹrị, wó bọlọụ tụawẹrị aru kọn ụ tụamị, bá ụ kọn tịnma kaị baa yọ amúmị. 32  Á múmịnịmị, ámịnị kẹnị Cyrini owei ẹrịmị, wó ẹrẹmị Simon. Ámịnị ụ penimọwẹrị Jesus ụyafị tịn* sibemị. 33  Ámịnị mú Golgotha, akị Tịbị-akpokpo kpọ tịịnmịnị yọ laa ifiemị, 34  ámịnị kolokolo ye akị wuru gụawẹrị akị ụ pịrịmị, anịa ómịnị wuru dadi ifiemị, bou dọụgha. 35  Ámịnị ụ kọn tịnma kaịdẹmị, wó aru dịẹ akịmụ yọ duonị, okuta-ama gbeinmị.* 36  Bá ámịnị bịsẹ yọma tịtẹtimi ụ lemị. 37  Ámịnị, á kọn ụ gbaịnmọwẹrịemi egberi kọn wó tịbị agọnọma gẹẹ palịmị, anị: “Bei Jesus, Jew-otu Pẹrẹ bị.” 38  Maa furu-otu kpọ ámọ kọn ụ mọ mọ́ kaịwẹrịmị, kẹnị ụbọ wó amabara anga, kẹnị ụbọ ba wó kọnọbara anga. 39  Bá wẹnị bụọmịnị otubo kpọ sei egberiama ẹrẹ ụ pịrịmị, bá ánị tịbịbo fọụnwẹrị,* 40  gbaamị: “Ị́mịnị kị bei karịwarị gbọgbọlọwẹrị, waị tara dein akị kẹrị-tịẹmọmụ bara gbaa kị tọn, wẹrị iné angọ zụọ a! Ị́mịnị kọkọ Ayiba tọbọụ aba, wẹrị bei ụyafị tịn* duo korobo!” 41  Tịbị ịkịankụn-otubo mọ, oloko tolumọ-otubo mọ, bá Jew karịbụọ tịbịotubo kpọ ụ mịẹdẹrịwẹrị gbaamị: 42  “Ómịnị zịnịotu zụọmị, anịa laa angọ zụọgha. Ómịnị kị Israel Pẹrẹ aba, ụ wẹrị bei ụyafị tịn duo korobo. Bịsẹbara ụ mọ mịẹ daba, omịnị peibulu akị wó atụamịnị. 43  Ómịnị eti akị Ayiba atụawẹrị, ‘Ịmịnị Ayiba tọbọụ’ kị gbaa kị tọn, Ayiba kọkọ baratụa ụ pịrị dọụmịnị aba, Ayiba wẹrị bo ụ zụọ a.” 44  Bịsẹ kpekẹnị bara kị, ụ mọ mọ́ kaịwẹrị furu-otubo kpọ ụ mịẹdẹrị-timimị. 45  Ereintịbị* duo mú 3 o’clock ovurumị, yọbosẹ duku kị paamị. 46  Bo 3 o’clock ovuru laa ifiemị, Jesus kụrọ okolo akị gịa paamọmị: “Eʹli, Eʹli, laʹma sa·bach·thaʹni?” Tuugbaamaba, “Ine Ayiba, ine Ayiba, ị́mịnị tetuu kị duonị ina barasiindẹ a o?” 47  Yọma tịẹ-emi otubo ye naa ifiemị, zụa gbaamị: “Bei kịmị bị Elijah kị tịịnmịnị.” 48  Bịsẹ tịẹkirimị, kẹnị owei baịn mú ye akị kụngbọdẹ wuru atabụwẹrị akị ogbolo akịkaịwẹrị, kọn serimọ ụ pịrị bou dọụmị. 49  Anịa kọọ otubo gbaamị: “Wó abarasiin e! Elijah bo ụ zụọ kpọ, wo ẹrịmịnị.” 50  Jesus waị kụrọ okolo kọn gịa paamọwẹrị paakị fịịmị.* 51  Dii! Karịwarịma emi kọtịnị bị, agọnọ duo maa yọ dịẹ, bá kaịn bo kiri laamị. Kiri kpọ zigeimị, bá ogunbo kpọ pẹịmị. 52  Bá dụwẹị-ogugubo kpọ finiwẹrị, biin Ayiba karịtimi fịịdẹ otu angọbo kpọ paabowẹrị, 53  biin kịmịama pịrị ẹrịmị. (Ayiba, Jesus tịịn fịị duo seridẹmị, biin kịmịama dụwẹị ogugubo emi yọ duo tọntọn ama duosụọmị.) 54  Anịa army tịbịowei mọ, bá ụ mọ mọ́ Jesus letimi otubo mọ, kirizigei, bá paamịnị yebosẹ ẹrị ifiemị, ámịnị malafa kụrọmọwẹrị gbaamị: “Bei kọkọ Ayiba Tọbọụ.” 55  Biin ereama alaayọ ka timi paamịnị yebo diitimimị. Ámịnị Jesus mọ Galilee kị duo bowẹrị odubo-gbaa* ụ pịrịtimimị. 56  Bịsẹ erebo, Mary Magdalene mọ, kọọ Mary mọ, bá Zebedee owei awọụbo yin kpọ sụọ-emi. 57  Buboru laa dọụtimi ifiemị, kẹnị Arimathea duo paaemi pẹrẹ-owei bomị, wó ẹrẹmị Joseph. Ómịnị kpọ bo Jesus tuuduo-owei apaadẹ. 58  Ómịnị bo Pilate laawẹrị Jesus angọ kọn ụ pịrị bara biimị. Pilate paakị angọ kọn ụ pịrị bara gbaamị. 59  Joseph, Jesus angọmị akịwẹrị, ịlọlịgha, ebi bịdẹ kọn ụ fịna yọrẹịmị, 60  bá ómịnị Jesus angọ kọn mú wó ogun duo pẹị paamọwẹrịemi aya dụwẹị-oguguma tụamị, bá opu okuta ekpiri akị dụwẹị-ogugu duosụọmịnị yọ teriwẹrị wẹnị serimị. 61  Anịa Mary Magdalene mọ kọọ Mary mọ, dụwẹị-ogugu yọma tịtẹtimimị. Ámịnị yọ duo serigha. 62  Bei yebosẹ angọ-tọlọmọwẹrị Sabbath erein korumịnị erein ka paamị. Barịị erein bị, tịbị ịkịankụn-otubo mọ, Farisi-otubo mọ, mú Pilate yọma bẹnịwẹrị, 63  gbaa ụ pịrịmị: “Omịnị ukiewẹrịemi, anị ekpe oweimị naa fịịghatimi ifiemị gbaamị, ‘tara erein bụọ daba, ịmịnị waị serimịnị.’ 64  Anịduonị kịmịama fịrịmọ mú dụwẹị-ogugu letimi tarụkaramọ erein laa. Anịkị wó tuuduo-otubo bo wó angọ furuwẹrị, ‘Ayiba fịịduo ụ tịịn seridẹ!’ bara gbaa kịmịotu pịrịgha fa. Bịsẹbara paa daba, bei kunumọ ekpe egberimị, sei akị bọlọụ ye dẹịnmịnị.” 65  Pilate gbaa á pịrịmị: “Wẹrị army-otu akịdá, mú á dịsẹdẹ barasẹ akị yọ lee.” 66  Anịduonị ámịnị mú dụwẹị-ogugu gbaan ebimọdẹịnmị, bá army-otu kọn yọ lemị.

Gbaatụayọama

Greek bẹẹlịmị, “asịịn anịghakpọ ịsọmọ.”
Anịghakpọ “mú ditụa fịịmị.”
Anịghakpọ “ịsọmọ.”
Anịghakpọ “ịsọmọ.”
Anịghakpọ “ịsọmọ.”
Anịghakpọ “ịsọmọ.”
Anịghakpọ “agbaraka gbeinmị.” Egberi ụngbọụ tuuama dii.
Anịghakpọ “zigeiwẹrị.”
Anị, 12 o’clock ovurumị.
Anịghakpọ “ba ẹmba saragha.”
Anịghakpọ “odubo-gbaan.”