Hechos 21:1-40

  • Kubʼ bʼe kyuʼn tuʼn kypon Jerusalén (1-14)

  • Tej kypon Jerusalén (15-19)

  • Xi tbʼinchaʼn Pablo consej xi kyqʼoʼn ansyan te (20-26)

  • E jaw tilj xjal toj templo; xi qʼiʼn Pablo pres (27-36)

  • Xi kyqʼoʼn ambʼil te Pablo tuʼn tyolin kyukʼil xjal (37-40)

21  Tej tel qpan qibʼe kyiʼj tukʼil nim bʼis, o jaxe toj jun bark ex o xiʼye directo toj tnam Cos. Toj juntl qʼij, o xiʼye toj tnam Rodas, ex toj tnam Rodas o xiʼye Pátara. 2  Tej tkanet jun bark quʼne in pon toj tnam Fenicia, o jaxe toj ex o xiʼye. 3  Ex qile tnam Chipre najchaq toj lado izquierdo, pero noq o ikʼe ttxlaj ex o xiʼye tbʼeyil tnam Siria. Ex o weʼye toj tnam Tiro porke kyaj tqʼoʼn bark tiqatz. 4  Toj tnam Tiro, o ok tene jyol kye discípulo tzmaxi tej kykanet quʼne ex o kyaj tene siete qʼij kyukʼil. Pero kukx xi kyqʼamaʼn discípulo te Pablo tuʼn miʼn t-xiʼ Jerusalén, porke otoq tzaj tyekʼin espíritu santo kye tiʼ kbʼajel tiʼj. 5  Tej kyikʼ siete qʼij, xi qseguirine qbʼeye. Ex e jeʼtz kykyaqil wabʼil qeye tiʼjxi tnam, axpe ikx qe xuʼj* ex qe kʼwal. O kubʼ ẍmejeʼye ttzi mar ex o naʼne Dios. 6  Tej qbʼaj yoline kyukʼil, o jaxe toj bark, atzun kye e meltzʼaj kyja. 7  O etze toj bark toj tnam Tiro ex o pone toj tnam Tolemaida. O ikʼe qʼolbʼel kye erman ex o kyaj tene jun qʼij kyukʼil. 8  Toj juntl qʼij, o etze ex o pone toj tnam Cesarea. Ex o xiʼye tja Felipe, aju pakbʼal tiʼj tbʼanel noticia ex jun kyxol qeju siete xinaq* xi kysipen wabʼj toj Jerusalén, ex o kyaj tene tukʼil. 9  Ex ateʼtoq kyaje tmeʼjel* Felipe naʼmxtoq kykubʼ mojeʼ* ex in che profetisarin. 10  Tej tbʼet qʼij, pon jun profeta Ágabo tbʼi aju tzaj toj tnam Judea. 11  Tej tpon qukʼile, el tiʼn kʼalbʼil tkʼuʼj Pablo, ok tkʼaloʼn tqan ex tqʼabʼ ex tqʼama: «Atzun jlu in tqʼamaʼn espíritu santo: ‹Iktzun tten kbʼajel kʼaloʼn xinaq tajaw kʼalbʼil lu kyuʼn judiy toj Jerusalén ex kxel qʼoʼn toj kyqʼabʼ xjal kye junjuntl tnam›». 12  Tej tok qbʼiʼne jlu, o kubʼsane twitz kyukʼil qeju ateʼ atz tuʼn miʼn tjax Jerusalén. 13  Pero tqʼama Pablo jlu: «¿Tiquʼn in che oqʼe ex tiquʼn in nok tilil kyuʼne tuʼn ttzaj tbʼis wanmiye? Porke nya oʼkx ma bʼant ntene tuʼn nbʼaj kʼaloʼne, sino ax ikx tuʼn nkyime toj Jerusalén noq tuʼn tbʼi Qajaw Jesús». 14  Como mintiʼ kubʼ tkʼuʼj quʼne, kyaj qqʼoʼne* ex oʼkx xi qqʼamaʼne te: «Bʼant-xwit aju tajbʼil Jehová».* 15  Tbʼajlenxi jlu, bʼaj qbʼinchaʼn qtene ex xi ttzyet tuʼn qbʼete tuʼn qpone Jerusalén. 16  Ex e xiʼ junjun discípulo te Cesarea wabʼil qeye tja jun kyxol qeju tnejel discípulo, aju Mnasón tbʼi tzajni toj Chipre, porke atztoq qo kjel tene tja. 17  Tej qpone Jerusalén, nimxix e jaw tzalaj erman qiʼje. 18  Toj juntl qʼij, xiʼ Pablo qukʼile keʼyilte Santiago. Ex ateʼqetoq kykyaqil ansyan. 19  Tej tbʼaj qʼolbʼen Pablo, xi tqʼamaʼn kye tkyaqilju otoq bʼant tuʼn Dios kyoj txqantl tnam noq tuʼn tajbʼebʼil. 20  Tej tok kybʼiʼn jlu, jaw kynimsaʼn Dios. Pero yajxitl xi kyqʼamaʼn te Pablo: «Pablo, erman, ojtzqiʼn tuʼna qa nimku mil judiy o che okslan, ex kykyaqil kyajbʼil tuʼn tjapun aju in tzaj tqʼamaʼn Ley. 21  Pero ma tzʼok kybʼiʼn qa in xi tyekʼina kye judiy kyoj txqantl tnam qa nya il tiʼj tuʼn kyok lepeʼ tiʼj Tley Moisés. In xi tqʼamaʼna kye qa nya il tiʼj tuʼn tkubʼ kycircuncidarin kykʼwal ex tuʼn kyok lepeʼ kyiʼj kostumbr naqʼli qoʼ tiʼj. 22  Entonces, ¿tiʼ kxel qbʼinchaʼn? Porke segur kʼokel kybʼiʼn qa ma tzula. 23  Tuʼntzunju, bʼinchanxa aju kxel qqʼamaʼne teya. Ateʼ kyaje xinaq qxole il tiʼj tuʼn tjapun twi jun kyyol. 24  Che tiʼnxa tukʼila, kylimpiarim kyibʼe ik tzeʼn in tzaj tqʼamaʼn ley ex chjonxa tkyaqilju kʼajbʼel kyuʼn, tuʼntzun tel kyiʼn ttzmal kywiʼ. Qa ma txi tbʼinchaʼna, kʼelel kynikʼ kykyaqil tiʼj qa nya ax tok aju ma tzʼok kybʼiʼn, porke in bʼeta toj tumel ex in xi tbʼinchaʼna aju in tzaj tqʼamaʼn Ley. 25  Atzun kye okslal kye txqantl tnam, ma txi qtzʼibʼine kye aju ma kubʼ qximane, tuʼn miʼn t-xi kywaʼn jun tiʼ in kubʼ qʼoʼn te oyaj twitz kydios xjal, tuʼn miʼn tajbʼen chikʼ kyuʼn, tuʼn miʼn t-xi kychyoʼn kychibʼjal txkup mintiʼ in nel qʼiʼn kychkʼel* ex tuʼn miʼn kyyaẍin».* 26  Toj juntl qʼij, xiʼ Pablo kyukʼil xinaq ex bʼaj kylimpiarin kyibʼ ik tzeʼn in tzaj tqʼamaʼn ley. Yajxitl okx toj templo tuʼn t-xi tqʼamaʼn alkye qʼij kpol bʼaj tuʼn tbʼaj kylimpiarin kyibʼ ex jtoj tuʼn t-xi kyqʼoʼn ofrenda teyele junjun kye. 27  Tej chʼinxtoq tjapun bʼaj siete qʼij, kyil judiy te Asia Pablo toj templo ex e jaw tilj kykyaqil xjal kyuʼn. Tuʼntzunju, tzaj kytzyuʼn 28  ex in che schʼintoq kyjalu: «¡Aqeye xinaq te Israel, kytzaje onil qeye! Atzun xinaq lu in xi tqʼoʼn xnaqʼtzbʼil kye xjal kyoj tkyaqil lugar ex in nel tiʼn toklen qtnam, aju Qley ex aju lugar xjan lu. Nya oʼkxju, ax ikx ma che oktz tiʼn xjal griego toj templo ex ma bʼaj ttzʼilsaʼn lugar xjan lu». 29  Kyqʼama jlu porke otoq kyil Pablo toj tnam tukʼil Trófimo, jun xjal te Éfeso, ex kubʼ kyximen qa xi tiʼn toj templo. 30  Tuʼntzunju, e jaw tilj kykyaqil xjal toj tnam. E pon ojqelan, tzaj kytzyuʼn Pablo ex etz kyjawoʼn tiʼjxi templo. Ax ikx jurat etz jupuʼn tpwertil templo. 31  Tej kyajbʼiltoq xjal tuʼn tkubʼ kybʼyoʼn Pablo, pon tqanil tukʼil coronel te jun grupo soldad qa otoq che jaw tilj kykyaqil xjal toj Jerusalén. 32  Tuʼntzunju, jurat ok tchmoʼn coronel qe soldad ex qe capitán ex kuʼtz keʼyilte tiʼ otoq bʼaj. Tej kyil xjal coronel ex qe soldad, kyaj kytzaqpiʼn tuʼn tbʼaj kygolpearin Pablo. 33  Tej tpon coronel kyukʼil, tzaj ttzyuʼn Pablo ex xi tqʼamaʼn tuʼn tok kʼaloʼn tuʼn kabʼe cadena. Yajxitl xi tqanin kye xjal alkyetoq ex tiʼ otoq bʼant tuʼn. 34  Pero kyqʼama junjun xjal jun yol, atzun junjuntl junxitl. Como mintiʼ el tnikʼ coronel tiʼjju otoq bʼaj tuʼnju attoq nim bulla, xi tqʼamaʼn tuʼn t-xi qʼiʼn Pablo toj cuartel kye soldad. 35  Pero tej tjax Pablo toj grada, jaw iqin kyuʼn soldad porke otoq tzaj nim kyqʼoj xjal. 36  Lepchitz qe kyiʼj, in che schʼin ex kyqʼama: «¡Kybʼyonkuye!». 37  Tej chʼinxtoq tokx qʼiʼn Pablo toj cuartel kye soldad, xi tqʼamaʼn te coronel: «¿Jakupe chin yoline jun rat tukʼila?». Xi ttzaqʼweʼn coronel te: «¿In bʼantpe tyolina toj yol griego? 38  ¿Nyapetzun aya egipcio jaw tiʼn tibʼ tiʼj gobierno kʼitzqeku ex kubʼ nej kywitz 4 mil bʼyol xjal toj desierto?». 39  Xi ttzaqʼweʼn Pablo te: «Nya, judiy qine ex atz in ul itzʼje Tarso, jun tnam nim toklen te Cilicia. Tuʼntzunju, in chin kubʼsane twitza tuʼn tzaj tqʼoʼna ambʼil weye tuʼn nyoline kyukʼil xjal». 40  Tej ttzaj qʼoʼn permis te Pablo tuʼn tyolin, kubʼ weʼ tibʼaj grada ex xi tyekʼin tukʼil tqʼabʼ kye xjal tuʼn miʼn kyyolin. Tej tweʼ tuʼn kyyolin xjal, xi tqʼamaʼn Pablo kye toj yol hebreo:

Tqanil

Toj junjuntl lugar «qya».
Toj junjuntl lugar «ichan».
Toj junjuntl lugar «tmyal».
Toj griego «naʼmxtoq kykubʼ ten tukʼil jun xinaq».
Toj griego «ya mintiʼ o qʼajte».
Qʼonka twitza tiʼj xnaqʼtzbʼil A5.
Moqa «txkup in kubʼ jatzʼoʼn kyqul».
Toj griego, pornéia. Qʼonka twitza tiʼj diccionario.