Naozaj sa Boh o vás zaujíma?

CÍTITE sa milovaní? Alebo vás občas premáha pocit, že na vás nikomu nezáleží? V tomto uponáhľanom, sebeckom svete môže človek ľahko nadobudnúť dojem, že je príliš bezvýznamný na to, aby sa oňho niekto zaujímal alebo aby si ho niekto vôbec všimol. V súlade s biblickým opisom našich čias sú dnes mnohí ľudia natoľko zaujatí sami sebou, že v ľudskej spoločnosti prevláda všeobecný nezáujem o iných. (2. Timotejovi 3:1, 2)

Bez ohľadu na vek, kultúru, jazyk či rasu majú všetci ľudia hlboko zakorenenú potrebu milovať a byť milovaný. Podľa vyjadrení niektorých vedcov je náš nervový systém vytvorený tak, aby vnímal lásku a nehu. Jehova Boh, ten, ktorý nás vytvoril, chápe našu potrebu pociťovať lásku a uznanie lepšie ako ktokoľvek iný. Ako by ste sa cítili, keby vás Boh uistil, že ste preňho cenní? Určite by to bolo to najvzácnejšie uznanie, aké by ste mohli dostať. Ale naozaj si môžeme byť istí, že Jehova sa o nás, nedokonalých ľudí, zaujíma? A zaujíma sa o nás aj ako o jednotlivcov? Ak áno, ako sa môže človek stať preňho niekým žiaducim?

Jehova sa o nás naozaj zaujíma

Asi pred 3 000 rokmi jedného bohabojného žalmistu naplnila úctivá bázeň, keď hľadel na majestátnu nočnú oblohu posiatu hviezdami. V jeho mysli nebola nijaká pochybnosť o nekonečne nadradenej vznešenosti Toho, ktorý vytvoril to nesčíselné množstvo hviezd. Keď premýšľal o Jehovovej veľkosti a na druhej strane o ľudskej nepatrnosti, vyjadril úžas nad láskyplným záujmom, ktorý Jehova prejavuje ľuďom: „Keď vidím tvoje nebesia, diela tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si pripravil, čo je smrteľný človek, že ho uchovávaš v mysli, a syn pozemského človeka, že sa oňho staráš?“ ​(Žalm 8:3, 4) Bolo by ľahké prísť k záveru, že Najvyšší je príliš vzdialený alebo príliš zamestnaný na to, aby venoval pozornosť nedokonalým ľuďom. Žalmista však vedel, že napriek tomu, aký bezvýznamný a pominuteľný je človek v porovnaní so svojím Stvoriteľom, predsa je preňho dôležitý.

Iný žalmista vyjadril toto uistenie: „Jehova nachádza zaľúbenie v tých, ktorí sa ho boja, v tých, ktorí čakajú na jeho milujúcu láskavosť.“ ​(Žalm 147:11) Myšlienka vyjadrená v oboch  týchto žalmoch je naozaj dojímavá. Hoci má Jehova také vyvýšené postavenie, neberie ľudí len jednoducho na vedomie, ale ‚stará sa o nich‘ a ‚nachádza v nich zaľúbenie‘.

Boží záujem o ľudí je zdôraznený aj v jednom biblickom proroctve, ktoré opisuje niečo, čo sa bude diať v našich dňoch. Prostredníctvom proroka Haggea Jehova naznačil, že na celom svete sa bude zvestovať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. K čomu to povedie? Všimnite si jeden z výsledkov: „Žiadúce veci všetkých národov vojdú; a naplním tento dom slávou.“ ​(Haggeus 2:7)

Čo sú tieto „žiaduce veci“, ktoré sú zhromažďované zo všetkých národov? Sotva to môže byť hmotné bohatstvo. (Haggeus 2:8) To, čo naozaj rozradostňuje Jehovovo srdce, nie je striebro ani zlato. Tešia ho ľudia, ktorí ho napriek svojej nedokonalosti uctievajú z lásky. (Príslovia 27:11) To oni sú tými „žiaducimi vecami“, ktoré mu prinášajú slávu, a Jehova si cení ich hlbokú oddanosť a horlivú službu. Patríte k nim aj vy?

Myšlienka, že nedokonalé ľudské bytosti môžu byť v očiach Vznešeného Stvoriteľa vesmíru žiaduce, sa môže zdať neuveriteľná. Ale práve táto skutočnosť by nás mala podnietiť, aby sme prijali vrúcne nabádanie priblížiť sa k nemu. (Izaiáš 55:6; Jakub 4:8)

„Si niekým veľmi žiadúcim“

Prorok Daniel bol už v pokročilom veku, keď mal raz večer neobyčajný zážitok. Práve sa modlil, keď k nemu nečakane prišiel istý významný návštevník. Volal sa Gabriel. Daniel sa s ním stretol už predtým a rozpoznal v ňom Jehovovho anjela. Gabriel mu dôvod svojho neočakávaného príchodu vysvetlil slovami: „Ó, Daniel, vyšiel som teraz, aby som ti udelil pochopenie s porozumením... lebo si niekým veľmi žiadúcim.“ ​(Daniel 9:21–23)

Pri inej príležitosti iný Jehovov anjel oslovil Daniela takto: „Ó, Daniel, ty veľmi žiadúci muž.“ Potom, aby Daniela posilnil, povedal: „Neboj sa, ó, veľmi žiadúci muž. Kiež máš pokoj.“ ​(Daniel 10:11, 19) Teda Daniel je trikrát opísaný ako „veľmi žiaduci“. Toto vyjadrenie môže znamenať aj „veľmi milovaný“, „vysoko vážený“, dokonca „obľúbenec“.

Daniel už mal k svojmu Bohu určite veľmi blízky vzťah a nepochybne vnímal aj to, že Jehova schvaľuje jeho oddanú službu. Ale toto vyjadrenie Božej veľkej náklonnosti, ktoré Danielovi odovzdali Boží anjelskí poslovia, muselo byť preňho nesmierne povzbudzujúce. Nie div, že Daniel na to zareagoval slovami: ‚Posilnil si ma.‘ (Daniel 10:19)

 Táto hrejivá správa o tom, aké nežné city prechovával Jehova k svojmu vernému prorokovi, je v Božom Slove zaznamenaná na náš úžitok. (Rimanom 15:4) Keď premýšľame o Danielovom príklade, umožňuje nám to pochopiť, ako sa môžeme stať pre nášho milujúceho nebeského Otca žiaducimi.

Pravidelne študujte Božie Slovo

Daniel usilovne študoval Písma. Vieme to, lebo sám napísal: „Podľa kníh [som] rozpoznal počet rokov... aby sa naplnili o spustošení Jeruzalema.“ ​(Daniel 9:2) Ku knihám, ktoré mal v tom čase k dispozícii, patrili pravdepodobne inšpirované spisy Mojžiša, Dávida, Šalamúna, Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela a ďalších prorokov. Môžeme si ho predstaviť, ako je obklopený množstvom zvitkov a je plne pohrúžený do čítania a porovnávania prorockých vyhlásení, ktoré sa týkali obnovy pravého uctievania v Jeruzaleme. Tam, kde ho nič nerušilo, možno v jeho izbe na streche, nepochybne hlboko premýšľal o význame takýchto pasáží. Takéto cielené štúdium posilňovalo jeho vieru a približovalo ho k Jehovovi.

Štúdium Božieho Slova formovalo tiež Danielovu osobnosť a malo vplyv na celý jeho život. Biblické poučovanie, ktorého sa mu v detstve dostalo, mu neskôr ako mladému človeku nepochybne pomohlo rozhodnúť sa dodržiavať stravovacie predpisy, ktoré stanovoval Boží Zákon platný v tom čase. (Daniel 1:8) Neskôr nebojácne oznámil Božie posolstvo babylonským vládcom. (Príslovia 29:25; Daniel 4:19–25; 5:22–28) Dobre známa bola jeho svedomitosť, čestnosť a dôveryhodnosť. (Daniel 6:4) A predovšetkým, Daniel nebol ochotný dopustiť sa kompromisu, aby si zachránil život, ale plne dôveroval Jehovovi. (Príslovia 3:5, 6; Daniel 6:23) Nie div, že bol v Božích očiach „veľmi žiaduci“!

V niektorých ohľadoch je dnes pre nás ľahšie študovať Bibliu, než bolo pre Daniela. Už nemusíme používať pomerne nešikovné zvitky; máme knihy, v ktorých si môžeme čokoľvek ľahko vyhľadať. Máme tiež úplnú Bibliu vrátane písomného záznamu o tom, ako sa splnili niektoré Danielove proroctvá. A navyše máme k dispozícii hojnosť pomôcok na štúdium Biblie a na biblický výskum. * Využívate takéto pomôcky? Máte vyhradený pravidelný čas na čítanie Biblie a na rozjímanie o nej? Ak áno, potom to bude mať na vás rovnaký účinok, aký to malo na Daniela. Budete si môcť vypestovať pevnú vieru a prehĺbiť vzťah k Jehovovi. Božie Slovo bude spoľahlivým sprievodcom vaším životom a bude vás uisťovať o Božej láskyplnej starostlivosti.

Vytrvávajte v modlitbe

Daniel bol mužom modlitby. Predkladal Bohu prosby, ktoré boli v súlade s Božou vôľou. Ešte ako mladému mu hrozilo, že bude popravený, ak nedokáže vyložiť sen babylonského kráľa Nabuchodonozora. Daniel sa okamžite obrátil v modlitbe na Jehovu a úpenlivo ho prosil o podporu a ochranu. (Daniel 2:17, 18) Po rokoch tento verný prorok, pokorne si uvedomujúc svoju ľudskú nedokonalosť, vyznával svoje hriechy i hriechy svojho ľudu a prosil Jehovu o odpustenie. (Daniel 9:3–6, 20) Keď nerozumel veciam, ktoré mu boli zjavené inšpiráciou, prosil Boha o pomoc. Pri jednej príležitosti ho anjel, ktorý za ním po takejto modlitbe prišiel, aby mu pomohol pochopiť to, čomu nerozumel, uistil: „Tvoje slová [boli] vypočuté.“ ​(Daniel 10:12)

Daniel, verný Boží služobník, však nevyjadroval v modlitbách len prosby. V Danielovi 6:10 čítame: „Dokonca trikrát denne... [sa] modlil... a vzdával chválu svojmu Bohu, ako to pravidelne robil predtým.“ Daniel nachádzal mnoho dôvodov na to, aby Jehovovi ďakoval  a chválil ho. A robil to pravidelne. Áno, modlitba bola takou neoddeliteľnou súčasťou jeho uctievania, že sa jej nemohol vzdať, ani keď tým riskoval život. Je isté, že pre tento svoj neochvejný postoj bol Jehovovi milý.

Výsada modlitby je naozaj úžasný dar! Nenechajte uplynúť ani jediný deň bez toho, aby ste sa nerozprávali so svojím nebeským Otcom. Vždy mu ďakujte a chváľte ho za všetko dobré, čo vám dáva. Bez zábran sa mu zverujte so svojimi starosťami a obavami. Uvažujte o tom, ako boli vypočuté vaše modlitby a úpenlivé prosby, a vyjadrujte mu svoju vďačnosť. Vyhraďte si na modlitbu dostatok času. Keď takto otvoríte Jehovovi svoje srdce, pocítite jeho lásku veľmi osobným spôsobom. To je naozaj silná motivácia na to, aby sme ‚vytrvávali v modlitbe‘! (Rimanom 12:12)

Oslavujte Jehovovo meno

Žiadnemu priateľstvu neprospieva, ak je jedna strana sústredená len na seba. To platí aj o našom vzťahu k Jehovovi. Daniel si to uvedomoval. Všimnite si, ako veľmi mu záležalo na oslave Jehovovho mena.

Keď Boh vypočul Danielovu modlitbu a odhalil mu Nabuchodonozorov sen i jeho výklad, Daniel povedal: „Nech je požehnané meno Boha od neurčitého času až na neurčitý čas, lebo múdrosť a moc — tie patria jemu.“ Neskôr, keď Nabuchodonozorovi oznámil sen a jeho význam, opakovane pripisoval zásluhu Jehovovi, keď zdôrazňoval, že iba On je „Zjavovateľom tajomstiev“. A podobne, keď prosil o odpustenie a oslobodenie, modlil sa: „Ó, môj Bože... nad tvojím mestom a nad tvojím ľudom bolo vzývané tvoje meno.“ ​(Daniel 2:20, 28; 9:19)

Máme mnoho príležitostí na to, aby sme Daniela v tomto ohľade napodobňovali. Keď sa modlíme, vyjadrujme, že nám záleží na tom, aby ‚sa posvätilo Božie meno‘. (Matúš 6:9, 10) Nikdy by sme nechceli, aby naše správanie uvrhlo pohanu na Jehovovo sväté meno. Naopak, vždy oslavujme Jehovu tak, že sa s druhými ľuďmi delíme o to, čo vieme o dobrom posolstve o jeho Kráľovstve.

Je pravda, že vo svete okolo nás chýba láska a záujem. Veľkú útechu však môžeme nájsť v poznaní, že Jehova sa zaujíma o svojich ctiteľov ako o jednotlivcov. Ako o tom hovorí žalmista: „Jehova má zaľúbenie vo svojom ľude. Miernych skrášľuje záchranou.“ ​(Žalm 149:4)

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 21]

Boh dal najavo svoju náklonnosť k Danielovi tým, že poslal anjela Gabriela, aby ho posilnil

[Zvýraznený text na strane 23]

Usilovné štúdium a modlitba zlepšovali Danielovu osobnosť a robili z neho človeka milého Bohu