Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Vedeli ste?

Vedeli ste?

 Vedeli ste?

Čo robili obyvatelia Izraela v staroveku, aby mali vodu aj počas dlhého obdobia sucha?

V období od októbra do apríla v Izraeli často prší a niekedy až tak, že sa voda valí údoliami bystrín. V lete však väčšina týchto „riek“ vyschne a neprší aj celé mesiace. Čo ľudia v biblických časoch robili, aby mali vodu stále?

Tento problém riešili tak, že do horských úbočí vytesávali kanály, ktorými v čase zimných dažďov privádzali vodu do podzemných nádrží, čiže cisterien. Strechy domov mali určitý sklon, dostatočný na to, aby mohla dažďová voda odtekať do týchto cisterien. Mnohé rodiny mali vlastnú cisternu, z ktorej mohli čerpať vodu, a tak si uhasiť smäd. (2. Kráľov 18:31; Jeremiáš 6:7)

Izraeliti využívali aj prírodné pramene. V hornatých oblastiach voda zo zimných dažďov vsakuje do zeme a preniká až po nepriepustný skalný podklad, po ktorom tečie, až kým sa znovu neobjaví na povrchu v podobe prameňa. Blízko prameňov (v zložených výrazoch z hebrejčiny prepisované ako en) sa často stavali dediny, čo naznačujú mená takých miest ako En-šemeš, En-rogel či En-gedi. (Jozua 15:7, 62) Blízko Jeruzalema bol do skaly vytesaný vodovod, ktorým sa do mesta privádzala voda z jedného prameňa. (2. Kráľov 20:20)

Tam, kde neboli prírodné pramene, Izraeliti hĺbili studne (po hebrejsky beʼer), aby mohli čerpať spodnú vodu. Jedna taká studňa bola v Bér-šebe. (1. Mojžišova 26:32, 33) Spisovateľ André Chouraqui poznamenáva, že „technické riešenia, ktoré [Izraeliti] vymysleli, vzbudzujú obdiv aj dnes“.

V akom dome mohol bývať Abram (Abrahám)?

Abram s manželkou bývali v blahobytnom chaldejskom meste Ur. Na Boží pokyn však z tohto mesta odišli a začali bývať v stanoch. (1. Mojžišova 11:31; 13:12) Zamyslite sa nad tým, akú obeť mohla pre nich táto zmena predstavovať.

Ur, mesto na území dnešného Iraku, objavil archeológ Leonard Woolley, ktorý na tomto mieste v rokoch 1922 až 1934 viedol vykopávky. Medzi budovami, ktoré pri vykopávkach našiel, bolo aj 73 domov postavených z tehál. Mnohé z týchto domov mali dláždené vnútorné nádvorie, okolo ktorého boli zoskupené jednotlivé miestnosti. Nádvorie sa mierne zvažovalo smerom do stredu, kde bol odtok na odvádzanie odpadovej vody. Vo väčších domoch mali hosťovské izby vlastné toalety. Na dolnom podlaží bola okrem iných miestností aj kuchyňa s kozubom a miestnosti pre otrokov. Rodina bývala na poschodí, na ktoré sa dalo dostať schodiskom. Schody viedli na drevenú ochodzu, z ktorej sa vchádzalo do izieb na hornom podlaží.

„Dom... s dláždeným nádvorím, precízne vybielenými stenami, vlastnou kanalizáciou a s... tuctom alebo aj väčším počtom miestností svedčí o veľmi vysokej životnej úrovni,“ napísal Woolley. „A pritom sú to domy... strednej vrstvy, obchodníkov, drobných podnikateľov, pisárov a podobne.“

[Obrázok na strane 19]

Cisterna (Horvot Mezada, Izrael)

[Prameň ilustrácie]

© Masada National Park, Israel Nature and Parks Authority

[Obrázok na strane 19]

Nákres domu z Abrahámových čias

[Prameň ilustrácie]

© Nákres: A. S. Whitburn