Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Eden — pôvodný domov ľudstva?

Eden — pôvodný domov ľudstva?

Eden — pôvodný domov ľudstva?

PREDSTAVTE SI, že ste uprostred krásnej záhrady. Nič vás tu neruší — žiadny hluk z mestského chaosu, ktorý by sem doliehal ponad neďaleký múr. Záhrada je rozľahlá a vládne v nej nesmierny pokoj. A čo je ešte lepšie, netrápia vás žiadne starosti a nesužuje vás ani žiadna choroba, alergia či bolesť. Nič vám nebráni všetkými zmyslami vychutnávať tú prekrásnu scenériu.

Je to priam pastva pre oči — žiarivé farby kvetov, ktorými sú obsypané stromy okolo vás, záblesky slnečných lúčov v zurčiacom potôčiku a najrôznejšie odtiene zelenej, ktoré vytvára hra svetla a tieňa na tráve a lístí. Tvár vám hladí jemný vánok a vy v ňom cítite pestrú paletu príjemných sladkých vôní. Počujete šelest lístia, žblnkot vody v potôčiku poskakujúcom po skalách, štebot vtákov, bzukot hemžiaceho sa hmyzu. Netúžili by ste žiť na takomto nádhernom mieste?

Ľudia na celom svete veria, že história ľudstva sa začala práve v takýchto podmienkach. Členovia judaizmu, kresťanstva aj islamu sa už stáročia učia o záhrade Eden, kam Boh umiestnil Adama a Evu. Podľa Biblie žili títo prví ľudia pokojným a šťastným životom. Mali pokojný vzťah medzi sebou navzájom, žili v pokoji so zvieratami a tešili sa aj z pokojného vzťahu s Bohom, ktorý im láskavo dal nádej žiť v takých úžasných podmienkach večne. (1. Mojžišova 2:15–24)

Aj hinduisti majú svoju predstavu starovekého raja. Buddhisti veria, že veľkí duchovní vodcovia, čiže buddhovia, prichádzajú v takých obdobiach, keď sú na zemi podmienky ako v raji. A mnohé kmeňové náboženstvá v Afrike majú príbehy, ktoré nápadne pripomínajú príbeh o Adamovi a Eve.

Predstava, že na začiatku bol raj, je rozšírená v mnohých náboženstvách a tradíciách. Jeden historik poznamenal: „Mnohé civilizácie verili v prvopočiatočný raj, kde panovala dokonalosť, sloboda, mier, šťastie a hojnosť a kde nebol žiaden tlak, napätie a konflikty... Odtiaľ pochádza hlboká nostalgia, ovládajúca vedomie všetkých, clivota za síce strateným, ale nezabudnuteľným rajom a silná túžba znovu ho nájsť.“

Je možné, že všetky tieto príbehy a tradície majú spoločný pôvod? Je možné, že spomínané „vedomie všetkých“ je ovplyvnené spomienkou na niečo, čo naozaj existovalo? Naozaj kedysi dávno existovala záhrada Eden a v nej Adam s Evou?

Skeptici sa tejto myšlienke vysmievajú. V dnešnom vedeckom veku si mnohí ľudia myslia, že takéto správy sú len legendy a mýty. Prekvapujúce je, že nie všetci skeptici sú z radov ateistov. Patria k nim aj mnohí náboženskí vodcovia, ktorí hlásajú, že záhrada Eden nikdy neexistovala, a ktorí tvrdia, že táto správa má len metaforický význam, že je to len mýtus, bájka alebo podobenstvo.

Je pravda, že Biblia obsahuje mnohé podobenstvá. Najznámejšie z nich vyslovil Ježiš. Správa o Edene však v Biblii nie je uvedená ako podobenstvo, ale ako historický záznam. No ak sa udalosti opísané v tejto správe nikdy nestali, ako potom môžeme dôverovať ostatným častiam Biblie? Pouvažujme teraz, prečo niektorí pochybujú o existencii záhrady Eden, a preskúmajme, či sú ich dôvody opodstatnené. Potom sa zamyslíme nad tým, prečo by táto správa mala zaujímať každého z nás.