Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Obriezka — znak mužnosti?

Obriezka — znak mužnosti?

Obriezka — znak mužnosti?

V MNOHÝCH častiach sveta sa obriezka robí malým chlapcom zo zdravotných dôvodov. V iných častiach sveta je zvykom, že mužskí potomkovia zostanú po celý život neobrezaní. Pre niektorých, napríklad pre židov či moslimov, znamená obriezka oveľa viac ako nejaký zdravotný zákrok; má pre nich náboženský význam.

V určitých národoch je však obriezka rituálom, ktorý sa vykonáva, keď chlapec dosiahne vek, keď sa stáva mužom. K tomu obyčajne patrí, že chlapec je poslaný do tradičnej školy, kde je obrezaný, a niekoľko týždňov, kým sa nezotaví po zákroku, zostáva oddelený od komunity. V priebehu toho času chlapec prechádza určitými rituálmi a dostáva školenie, ako byť mužom. Je takáto obriezka potrebná ako dôkaz toho, že chlapec sa stal mužom? Pouvažujme, čo hovorí Biblia o Božom názore na túto vec. — Príslovia 3:5, 6.

Boží názor na obriezku

Niektoré národy v staroveku, napríklad Egypťania, vykonávali obriezku, teda odstránenie predkožky mužského pohlavného orgánu. No Abrahám sa nenarodil v takomto kultúrnom prostredí. Abrahám bol v skutočnosti väčšinu svojho života neobrezaný. Navyše, už vo svojom neobrezanom stave sa prejavil ako udatný muž. S malou skupinou mužov prenasledoval a porazil vojská štyroch kráľov, ktorí zajali jeho synovca Lóta. (1. Mojžišova 14:8–16) Asi 14 rokov nato Boh prikázal Abrahámovi, aby obrezal seba i celú svoju domácnosť. Prečo mu Boh dal takýto príkaz?

Určite to nemal byť znak toho, že Abrahám dosiahol zrelý vek a stal sa mužom. Veď mal už 99 rokov! (1. Mojžišova 17:1, 26, 27) Boh vysvetlil dôvod tohto príkazu, keď povedal: „Obrežete mäso svojej predkožky, a to bude slúžiť ako znamenie zmluvy medzi mnou a vami.“ ​(1. Mojžišova 17:11) K tejto abrahámovskej zmluve patril Boží sľub, že prostredníctvom Abraháma budú nakoniec vyliate veľké požehnania na „všetky rody zeme“. (1. Mojžišova 12:2, 3) Je teda zjavné, že z Božieho pohľadu obriezka nemá nič spoločné s mužnosťou. Obriezka mala slúžiť ako znamenie, že človek patril k izraelským potomkom Abraháma, ktorí boli poctení výsadou, že im „boli zverené Božie sväté vyhlásenia“. — Rimanom 3:1, 2.

Časom sa izraelský národ ukázal ako nehodný dôvery, ktorá mu bola prejavená, keďže zavrhol pravé Abrahámovo Semeno, Ježiša Krista. Preto Boh Izraelitov zavrhol a ich obriezka stratila z Božieho hľadiska akýkoľvek význam. No niektorí kresťania v prvom storočí trvali na tom, že obriezka je stále Božou požiadavkou. (Skutky 11:2, 3; 15:5) Preto apoštol Pavol poslal Títa, aby „napravil veci, ktoré [boli v rôznych zboroch] chybné“. O jednej z týchto chybných vecí Pavol Títovi napísal: „Je mnoho nepoddajných, neužitočne hovoriacich a tých, čo klamú myseľ, zvlášť tých, ktorí lipnú na obriezke. Tým treba zavrieť ústa, lebo práve títo ľudia stále podvracajú celé domácnosti tak, že pre nečestný zisk vyučujú to, čo sa nepatrí.“ — Títovi 1:5, 10, 11.

Pavlova rada je stále platná. Určite by bolo v rozpore s Bibliou, keby pravý kresťan niekoho nahováral, aby dal obrezať svoje dieťa. Kresťania sa ‚nemiešajú do záležitostí iných ľudí‘, naopak, nechávajú takéto osobné rozhodnutia na rodičov. (1. Petra 4:15) Okrem toho o obriezke podľa mojžišovského Zákona Pavol pod inšpiráciou napísal: „Bol niekto povolaný ako obrezaný? Nech sa nestane neobrezaným. Bol niekto povolaný v neobriezke? Nech sa nedáva obrezať. Obriezka neznamená nič, ani neobriezka neznamená nič, ale zachovávanie Božích prikázaní. V akom stave bol niekto povolaný, nech v ňom zostane.“ — 1. Korinťanom 7:18–20.

Ako je to so školami, v ktorých sa vykonáva obriezka?

Čo ak sa kresťania rozhodnú dať svojich synov obrezať? Bolo by v súlade s Bibliou, keby ich poslali do škôl opísaných v úvode, v ktorých sa vykonáva obriezka? Ísť do takejto školy znamená oveľa viac ako len podstúpiť zákrok, pri ktorom je odstránená predkožka. Ten, kto ide do takejto školy, bude niekoľko týždňov žiť v úzkom kontakte s chlapcami a učiteľmi, ktorí neuctievajú Jehovu. Mnohé veci, ktoré sa v takýchto školách učia, sú v rozpore s vysokými biblickými normami. Biblia varuje: „Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ — 1. Korinťanom 15:33.

S týmito školami sa stále viac spájajú aj zdravotné riziká. V roku 2003 časopis South African Medical Journal uverejnil tieto varovné skutočnosti: „Desivé následky obriezky boli znovu zaznamenané aj tento rok, vrátane správ o prípadoch smrti a zmrzačenia, ktoré po celom svete zverejňovali všetky významné spravodajské agentúry... Stručne vyjadrené, mnohé školy, v ktorých sa dnes vykonáva obriezka, sú podvodom a rozsievajú smrť.“

Okrem reálneho rizika poškodenia zdravia mladého muža je tu ešte väčšie nebezpečenstvo — duchovné. Učenie a zvyky v takýchto školách sú úzko spojené so špiritizmom a uctievaním mŕtvych predkov. Napríklad namiesto priznania, že k mnohým ujmám na zdraví došlo nedbalosťou pri zákrokoch, ako aj následkom nehygienických podmienok, mnohí veria, že príčinou takýchto tragédií sú nejaké čary alebo nepriazeň mŕtvych predkov. Pokiaľ ide o falošné náboženstvo, Biblia obsahuje tento príkaz: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi. Lebo čo má spoločné spravodlivosť s nezákonnosťou? Alebo aký má podiel svetlo s tmou?... ‚Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa,‘ hovorí Jehova, ‚a prestaňte sa dotýkať nečistého‘; ‚a ja vás prijmem.‘“ ​(2. Korinťanom 6:14–17) Vzhľadom na túto radu by bolo nanajvýš nemúdre, keby kresťanskí rodičia poslali svojich synov do takejto školy.

Čo robí kresťana mužom?

To, či je kresťan obrezaný, alebo nie, nemá nič spoločné s jeho mužnosťou. Pre pravých kresťanov nie je najdôležitejší „príjemný vzhľad v tele“, ale to, aby boli príjemní v očiach Boha. — Galaťanom 6:12.

Na to, aby bol kresťan príjemný Bohu, musí podstúpiť ‚obriezku srdca‘. (5. Mojžišova 10:16; 30:6; Matúš 5:8) A tá sa vykonáva nie nožom, ale tak, že človek odmieta nesprávne túžby a povýšenecké myšlienky, ako je napríklad presvedčenie, že obriezka na tele robí človeka nadradeným nad ostatných. Kresťan dokazuje svoju mužnosť, keď vytrváva v skúškach a stojí „pevne vo viere“, bez ohľadu na to, či je obrezaný, alebo nie. — 1. Korinťanom 16:13; Jakub 1:12.