Jehova si cení obyčajných ľudí

MUSÍME byť v nejakom ohľade mimoriadni alebo výnimoční, aby si nás Boh všimol? Abraham Lincoln, 16. prezident Spojených štátov, údajne povedal: „Pán dáva prednosť obyčajným ľuďom. Preto ich je tak veľa.“ Mnohí sa považujú za obyčajných ľudí, ktorí nemajú žiadne mimoriadne schopnosti. Slovo „obyčajný“ má v niektorých slovníkoch význam chudobný, s nízkym postavením. Podobne aj výraz „bežný človek“ vyvoláva predstavu niekoho, kto nemá žiadne privilégiá či zvláštne postavenie. V spoločnosti akých ľudí sa lepšie cítiš? Namyslených, priebojných, pyšných? Alebo si radšej v spoločnosti priateľských, pokorných, skromných ľudí, ktorí prejavujú úprimný, vrúcny záujem o iných?

Keďže v dnešnom svete je bežný výsmech a zanedbávanie citových potrieb, niektorí považujú za ťažké uveriť tomu, že Boh sa o nich osobne zaujíma. „Pochádzam z rodiny, kde sa neprejavovalo veľa lásky. Ponižovali ma, robili si zo mňa žarty a vysmievali sa mi. A tak som sa už od detstva cítil bezcenný,“ píše istý čitateľ tohto časopisu. „Tieto hlboko zakorenené pocity z minulosti nosím stále v sebe, a keď sa mi prihodí niečo zlé, tlačia ma k zemi.“ Existujú však dôvody veriť, že Boh sa osobne zaujíma o obyčajných ľudí.

Boží záujem o bežných ľudí

„Jehova je veľký a veľmi chválený a jeho veľkosť je nevyskúmateľná,“ napísal kráľ Dávid. (Žalm 145:3) No to Jehovovi nebráni, aby sa o nás láskyplne a súcitne zaujímal. (1. Petra 5:7) Napríklad žalmista povedal: „Jehova je blízko tých, ktorí majú zlomené srdcia, a tých, ktorí sú zdrvení na duchu, zachraňuje.“ — Žalm 34:18.

Veci, ktoré priťahujú pozornosť tohto sveta, ako je fyzická krása, prestíž či bohatstvo, Boh nepovažuje za dôležité. V Božom Zákone danom Izraelu sa prejavil Jehovov súcitný záujem o chudobných ľudí, siroty, vdovy a cudzincov. Izraelitom, ktorí sami boli kedysi kruto týraní v Egypte, Boh povedal: „Nebudeš kruto zaobchádzať s cudzím usadlíkom ani ho utláčať... Nebudete trápiť nijakú vdovu ani chlapca bez otca. Keby si ho nejako trápil, a keď bude ku mne kričať, bezpochyby počujem jeho krik.“ ​(2. Mojžišova 22:21–24) Okrem toho prorok Izaiáš vyjadril dôveru, že Boh sa stará o ponížených, slovami: „[Stal si sa] pevnosťou poníženému, pevnosťou chudobnému v tiesni, ktorú má, útočišťom pred lejakom, tieňom pred horúčavou, keď zadutie tyranov je ako lejak proti múru.“ — Izaiáš 25:4.

Ježiš Kristus, ktorý je „presným znázornením“ Boha, počas celej svojej služby dával učeníkom príklad v prejavovaní úprimného záujmu o bežných ľudí. (Hebrejom 1:3) Keď videl zástupy ľudí, ktorí „boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“, „bolo mu ich ľúto“. — Matúš 9:36.

Všimni si tiež, akých ľudí si Ježiš vybral za apoštolov — mužov, ktorí boli opísaní ako  „nevzdelaní a obyčajní ľudia“. (Skutky 4:13) Po Ježišovej smrti začali jeho nasledovníci pozývať ľudí každého druhu, aby si vypočuli Božie Slovo. Apoštol Pavol napísal, že do kresťanského zboru môže prísť ktorýkoľvek „neveriaci alebo obyčajný človek“ a stať sa veriacim. (1. Korinťanom 14:24, 25) Boh si pre službu nevybral len tých, ktorí si podľa svetských noriem zasluhovali obdiv, ale mnoho jednoduchých, obyčajných ľudí. „Bratia, vy vidíte svoje povolanie od neho,“ napísal apoštol Pavol, „že nebolo povolaných mnoho múdrych v telesnom ohľade, mnoho mocných, mnoho urodzených; ale Boh si vyvolil pochabé veci sveta, aby zahanbil múdrych ľudí; a Boh si vyvolil slabé veci sveta, aby zahanbil silných; a Boh si vyvolil neurodzené veci sveta a opovrhované veci, veci, čo nie sú, aby obrátil navnivoč veci, čo sú, aby sa pred Bohom nechválilo žiadne telo.“ — 1. Korinťanom 1:26–29.

Boh sa o nás úprimne zaujíma aj dnes. Božou vôľou je, aby „boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Timotejovi 2:4) Ak Boh tak veľmi miloval ľudstvo, že poslal na zem svojho Syna, aby za nás zomrel, potom nemáme žiaden dôvod cítiť sa nemilovaní či bezcenní. (Ján 3:16) Ježiš Kristus ukázal svojim nasledovníkom, že je dôležité, aby sa aj k tomu najmenej významnému z jeho duchovných bratov správali tak, ako by sa správali k samotnému Ježišovi. Povedal: „Do tej miery, ako ste to robili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste to urobili.“ ​(Matúš 25:40) Bez ohľadu na to, ako sa tento svet na nás pozerá, pokiaľ milujeme pravdu, v Božích očiach sme mimoriadne vzácni.

Tak to cítil aj Francisco, brazílsky chlapec bez otca, keď si vypestoval osobný vzťah k Bohu. * Hovorí: „Poznanie Jehovu a jeho organizácie mi pomohlo vyrovnať sa s pocitom neistoty a s plachosťou. Dozvedel som sa, že Jehova sa osobne zaujíma o každého z nás.“ Pre Francisca sa Jehova stal skutočným Otcom.

Záujem o mladých ľudí

Jehova sa úprimne zaujíma o mladých ľudí nielen ako o skupinu, ale aj ako o jednotlivcov. Samozrejme, či sme mladí, alebo starší, nikdy si nechceme o sebe myslieť príliš veľa. No možno máme určité schopnosti a vlastnosti, ktoré Boh môže v budúcnosti využiť. Jehova vie, aké cibrenie a školenie potrebujeme na to, aby sa tieto schopnosti dali využiť v plnej miere. Všimni si napríklad správu v 1. Samuelovej v 16. kapitole. Keď Jehova vysvetľoval prorokovi Samuelovi, prečo vybral za budúceho kráľa Izraela práve Dávida, najmladšieho syna Izaiho, a nie toho, kto sa na túto úlohu zdal spôsobilejší Samuelovi, povedal: „Nepozeraj sa na jeho výzor a na výšku  jeho postavy, lebo som ho [Dávidovho staršieho brata] zavrhol. Veď Boh vidí nie ako človek, lebo človek vidí iba čo sa javí jeho očiam; ale Jehova, ten vidí, aké je srdce.“ — 1. Samuelova 16:7.

Môžu si byť dnes mladí ľudia istí tým, že Jehova sa o nich skutočne zaujíma? Zamyslime sa nad skúsenosťou Any, mladej Brazílčanky. Tak ako v prípade mnohých iných mladých, aj ju znepokojovala korupcia a nespravodlivosť. Neskôr ju otec začal aj s jej sestrami brávať na kresťanské zhromaždenia. Po čase našla záľubu v tom, čo sa dozvedala z Božieho Slova. Ana začala čítať Bibliu, kresťanské publikácie a začala sa modliť k Jehovovi. Postupne si k Bohu vypestovala dôverný vzťah. Hovorí: „Rada som na bicykli chodievala na vŕšok neďaleko nášho domu, odkiaľ som mohla pozorovať krásne západy slnka. Modlila som sa k Jehovovi a ďakovala mu za jeho láskavosť a štedrosť. Snažila som sa vyjadriť mu, ako veľmi ho milujem. Keď som spoznala Jehovu a jeho predsavzatia, získala som pokoj a pocit bezpečia.“ Usiluješ sa aj ty nájsť si čas na uvažovanie o Jehovovej láskyplnej starostlivosti?

Treba však uznať, že niekedy nám zlé zážitky z minulosti môžu brániť v tom, aby sme sa tešili z dôverného vzťahu k Jehovovi. Zamyslime sa napríklad nad Lidiou. Keď sa svojmu otcovi zdôverila s niečím, čo ju veľmi trápilo, odbil ju slovom: „Nezmysel.“ Hoci Lidia chápala, že otec chce, aby na problém zabudla, hovorí: „Až štúdium Biblie mi dalo všetko, po čom som túžila, a ešte oveľa viac. Osobnosť Jehovu bola pre mňa natoľko príťažlivá, že sa stal mojím najlepším priateľom. Teraz mám milujúceho, chápavého Otca, pred ktorým si môžem vyliať srdce a povedať mu o svojich najvnútornejších obavách. Dokážem sa celé hodiny rozprávať s touto najdôležitejšou Osobnosťou vo vesmíre, lebo viem, že ma vypočuje.“ Také biblické texty, ako je Filipanom 4:6, 7, jej pomohli pocítiť Jehovovu láskyplnú starostlivosť. V tejto pasáži sa píše: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“

Zaujíma sa o tvoje potreby

Jehova prejavuje záujem o svojich služobníkov ako o jednotlivcov i ako o celosvetový zbor. My prejavujeme lásku nášmu nebeskému Otcovi tak, že si nachádzame čas rozprávať sa s ním. Náš vzťah k nemu by sme nikdy nemali považovať za samozrejmosť. Dávid si stále uvedomoval dôležitosť svojho vzťahu s Jehovom. Povedal: „Daj mi poznať svoje cesty, ó, Jehova; vyučuj ma svojim chodníkom. Daj, aby som chodil v tvojej pravde, a vyučuj ma, veď si mojím Bohom záchrany. V teba som dúfal po celý deň.“ — Žalm 25:4, 5.

Možno je myšlienka dôverného vzťahu k Bohu pre teba nová. Nech už máš akékoľvek problémy, vždy môžeš mať istotu, že Najvyšší ti dokáže pomôcť v súlade s jeho vôľou. (1. Jána 5:14, 15) Preto sa nauč vyjadrovať sa v modlitbách konkrétne vzhľadom na svoje okolnosti a potreby.

 To, aké je dôležité hovoriť o konkrétnych potrebách, vidno aj z modlitby, ktorú vyslovil kráľ Šalamún pri zasvätení chrámu: „Ak v krajine nastane hlad, ak nastane mor, ak sa vyskytne obilná hrdza a sneť, kobylky a šváby; ak nepriatelia obľahnú brány krajiny — pohroma každého druhu a neduh každého druhu — akákoľvek modlitba, akákoľvek prosba o priazeň by prišla zo strany ktoréhokoľvek človeka alebo všetkého tvojho ľudu Izraela, pretože každý dobre pozná svoju pohromu a svoju bolesť... Kiež potom ty sám vypočuješ z nebies... a odpustíš a dáš každému podľa všetkých jeho ciest.“ ​(2. Paralipomenon 6:28–30) Áno, len ty sám ‚poznáš svoju pohromu a svoju bolesť‘. Je preto veľmi dôležité konkrétne vyjadrovať svoje skutočné potreby a túžby. Ak to urobíš, „[Jehova] ti dá, čo si žiada tvoje srdce“. — Žalm 37:4.

Posilňuj si vzťah k Jehovovi

Jehova rád umožňuje obyčajným ľuďom, aby sa tešili z dôverného vzťahu k nemu. Jeho Slovo nás uisťuje: „‚Budem vám Otcom a vy mi budete synmi a dcérami,‘ hovorí Jehova, Všemohúci.“ ​(2. Korinťanom 6:18) Jehova a jeho Syn chcú, aby sa nám darilo a aby sme získali večný život. Aké povzbudzujúce je vedieť, že Jehova nám pomôže spĺňať si naše záväzky v rodine, v práci i v kresťanskom zbore!

Každý z nás sa však musí vyrovnávať s kritickými časmi, v ktorých žijeme. Zlé zdravie, rodinné problémy, nízky príjem alebo niečo iné nám môže spôsobovať trápenie. Možno nevieme, ako prekonať nejakú skúšku. Tento silnejúci tlak priamo či nepriamo spôsobuje zlý žalobca, Satan Diabol, ktorý vedie duchovnú vojnu proti Božiemu ľudu. No je tu niekto, kto nám rozumie a pomáha nám udržať si dobrý vzťah k Jehovovi. Nie je to nik iný ako Ježiš Kristus vo svojom vyvýšenom postavení v nebi. Čítame o ňom: „Ako veľkňaza nemáme niekoho, kto nemôže mať pochopenie pre naše slabosti, ale máme toho, ktorý bol skúšaný vo všetkom ako my sami, ale bez hriechu. Približujme sa preto s voľnosťou reči k trónu nezaslúženej láskavosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli nezaslúženú láskavosť na pomoc v pravý čas.“ — Hebrejom 4:15, 16.

Je naozaj upokojujúce vedieť, že nemusíme byť slávni či bohatí, aby sme získali Božiu priazeň! I keď sme v úzkych, napodobňujme žalmistu, ktorý sa modlil: „Som... strápený a chudobný. Jehova ma berie do úvahy. Ty si mojou pomocou a ty mi zaobstarávaš únik.“ ​(Žalm 31:9–14; 40:17) Buďme si istí, že Jehova miluje pokorných, obyčajných ľudí. Áno, ‚môžeme naňho uvrhnúť všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o nás stará‘. — 1. Petra 5:7.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 29]

Mnohí z Ježišových nasledovníkov boli nevzdelaní a obyčajní ľudia

[Obrázok na strane 30]

Kresťania sa usilujú o silnú vieru

[Obrázky na strane 31]

Na to, aby sme získali Božiu priazeň, nemusíme byť niečím výnimoční