Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Nečakané manželstvo Boáza a Rút

Nečakané manželstvo Boáza a Rút

 Nečakané manželstvo Boáza a Rút

JE JAR a mlat neďaleko Betlehema prekypuje žatevnou činnosťou. Bol to dlhý deň. Vôňa čerstvo upraženého zrna pripomína vyhladnutým robotníkom, že je čas ísť sa najesť. Každý sa poteší z plodov svojej tvrdej práce.

Boáz, bohatý majiteľ pôdy, je a pije dosýta a oddychuje pri veľkom obilnom snope. Neskôr, keď sa deň chýli ku koncu, si každý muž nájde pohodlné miesto na nočný odpočinok. Boáz sa s pocitom dobre vykonanej práce prikrýva a zaspáva.

Tajné stretnutie

O polnoci sa Boáz prebúdza na to, že sa chveje a je mu chladno. Akoby aj nie — nohy má odkryté. A navyše, pri jeho nohách ktosi leží! Keďže v tme nedokáže rozoznať, kto to je, pýta sa: „Kto si?“ Ženský hlas mu odpovedá: „Som Rút, tvoja otrokyňa, a rozprestrieš svoju suknicu cez svoju otrokyňu, lebo si výplatca.“ — Rút 3:1–9.

Potom sa potme sami rozprávajú. Ženy bežne do mlatu takto nechodia. (Rút 3:14) No Rút na Boázovo pozvanie zostáva ležať pri jeho nohách a tesne pred úsvitom vstáva a odchádza, aby sa vyhla zbytočnej kritike.

Išlo len o romantické stretnutie? Snažila sa tým Rút — chudobná, mladá vdova z pohanskej krajiny — šikovne zvádzať tohto bohatého, staršieho muža? Alebo využil Boáz v tú noc Rútinu situáciu a osamelosť? Nie. V skutočnosti to súviselo s vernosťou a láskou voči Bohu. Zároveň je to veľmi dojímavý príbeh, ktorý dodnes pôsobí na naše srdce.

Ale kto je Rút? Čo ju viedlo k takému konaniu? A kto je ten bohatý muž Boáz?

„Znamenitá žena“

Roky pred tým, ako došlo k tomuto stretnutiu, Judsko zachvátil hlad. Jedna štvorčlenná izraelská rodina — Elimelech, jeho manželka Noema a ich dvaja synovia, Machlón a Kiljon — sa odsťahovala do úrodnej krajiny Moáb. Tam sa synovia oženili s dvoma Moábčankami, Rút a Orpou. Po smrti týchto troch mužov sa ženy dopočuli, že v Izraeli sa zlepšili životné podmienky. A tak sa Noema — teraz ovdovená, zatrpknutá, bez detí i vnúčat — rozhodla vrátiť do svojej domoviny. — Rút 1:1–14.

Cestou do Izraela Noema presvedčila Orpu, aby sa vrátila k svojmu ľudu. Potom sa Noema obrátila na Rút: „Hľa, tvoja ovdovelá švagriná sa vrátila k svojmu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa so svojou ovdovelou švagrinou.“ Ale Rút povedala: „Nenaliehaj na mňa,  aby som ťa opustila... veď kam ideš ty, pôjdem i ja... Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom. Kde zomrieš ty, tam zomriem i ja, a tam budem aj pochovaná.“ ​(Rút 1:15–17) A tak tieto dve chudobné vdovy prišli do Betlehema. Rútina láska k svokre a jej starostlivosť o ňu veľmi zapôsobili na okolie. Ľudia dokonca povedali, že je „pre [Noemu] lepšia než sedem synov“. Iní sa o Rút vyjadrili, že je to „znamenitá žena“. — Rút 3:11; 4:15.

Na začiatku žatvy jačmeňa v Betleheme povedala Rút Noeme: „Dovoľ mi, prosím, ísť na pole a paberkovať medzi klasmi, aby som išla za kýmkoľvek, v očiach ktorého by som našla priazeň.“ — Rút 2:2.

Rút sa náhodou dostáva na pole patriace Boázovi, príbuznému jej svokra Elimelecha. Od muža dohliadajúceho na žatvu si pýta povolenie paberkovať. Pri paberkovaní je Rút mimoriadne usilovná a tento muž chváli jej pracovitosť pred Boázom. — Rút 1:22–2:7.

Ochranca a dobrodinec

Boáz je oddaným ctiteľom Jehovu. Každé ráno zdraví svojich žencov slovami: „Nech je Jehova s vami“ a oni mu odpovedajú: „Nech ťa Jehova požehná.“ ​(Rút 2:4) Keď si Boáz všimne Rútinu usilovnosť v práci a dozvie sa o jej vernosti voči Noeme, umožňuje jej paberkovať výlučne na jeho poliach. V podstate jej hovorí: ‚Zostaň na mojich poliach; nechoď inde. Drž sa mojich mladých žien; budeš s nimi v bezpečí. Prikázal som mladým mužom, aby sa ťa nedotýkali. Keď budeš smädná, načerpajú ti vodu.‘ — Rút 2:8, 9.

Rút sa vrhá na zem a hovorí: ‚Ako to, že som našla priazeň v tvojich očiach, keď som cudzinka?‘ Boáz odpovedá: ‚Dostal som obsiahlu správu o všetkom, čo si urobila pre svoju svokru po smrti svojho manžela — ako si opustila otca, matku, príbuzných i svoju krajinu, aby si mohla žiť medzi ľudom, ktorý si predtým nepoznala. Kiež Jehova odmení spôsob tvojho konania. Kiež ti dá dokonalú odmenu.‘ — Rút 2:10–12.

Boáz sa nesnaží získať si jej náklonnosť. Jeho pochvala je úprimná. Rút mu pokorne ďakuje za jeho povzbudenie a útechu. Považuje to za nezaslúženú láskavosť a pracuje ešte usilovnejšie. V čase jedla Boáz volá Rút: ‚Pristúp, zjedz trochu chleba a namoč svoj kúsok v octe.‘ Rút sa naje dosýta a niečo z jedla odkladá aj pre Noemu. — Rút 2:14.

Do večera Rút napaberkuje vyše 20 litrov jačmeňa. Spolu so zvyškom jedla to všetko odnáša domov Noeme. (Rút 2:15–18) Keď Noema vidí to množstvo, potešená sa pýta: „Kde si dnes paberkovala?... Kiež je požehnaný ten, ktorý si ťa všimol.“ Noema sa dozvedá, že to bol Boáz, a hovorí: „Nech je požehnaný od Jehovu, ktorý neopustil svoju milujúcu láskavosť k živým i mŕtvym  ... Ten muž je naším príbuzným. Je jedným z našich výplatcov.“ — Rút 2:19, 20.

Hľadanie ‚miesta odpočinku‘

Noema túži nájsť pre svoju nevestu „miesto odpočinku“, čiže domov, a preto využíva túto príležitosť, aby požiadala o vykúpenie svojho majetku v súlade s Božím Zákonom. (3. Mojžišova 25:25; 5. Mojžišova 25:5, 6) Teraz Noema vysvetľuje Rút veľmi účinný, dokonca až dramatický plán, ako upútať Boázovu pozornosť. Poučená Rút prichádza pod rúškom tmy k mlatu, ktorý patrí Boázovi. Nachádza Boáza spať. Odkryje mu nohy a čaká, kým sa zobudí. — Rút 3:1–7.

Keď sa Boáz prebudí, tento Rútin symbolický čin mu nepochybne pomáha pochopiť dôležitosť jej žiadosti, aby ‚rozprestrel suknicu cez svoju otrokyňu‘. Jej skutok pripomína tomuto staršiemu Judejčanovi jeho povinnosť výplatcu, keďže je príbuzným jej zomrelého manžela Machlóna. — Rút 3:9.

Rútina nočná návšteva bola neočakávaná. No Boázova reakcia naznačuje, že jej žiadosť o vyplatenie ho až tak neprekvapila. Boáz je ochotný urobiť to, o čo ho Rút požiadala.

Rútin hlas musel prezrádzať určitú úzkosť, lebo Boáz ju upokojuje slovami: „Teraz sa, dcéra moja, neboj. Všetko, čo hovoríš, pre teba urobím, pretože každý v bráne môjho ľudu vie, že si znamenitá žena.“ — Rút 3:11.

To, že Boáz považoval počínanie Rút za bezúhonné, vidno z jeho slov: „Kiež ťa Jehova požehná, dcéra moja. Vyjadrila si svoju milujúcu láskavosť v poslednom prípade lepšie než v prvom prípade.“ ​(Rút 3:10) V prvom prípade Rút prejavila milujúcu láskavosť, čiže vernú lásku, Noeme. Posledným prípadom bolo to, že nesebecky prišla za Boázom, oveľa starším mužom, ktorý bol výplatcom. Bola pre Noemu ochotná vzbudiť potomstvo v mene Machlóna, svojho zomrelého manžela.

Výplatca sa vzdáva svojho práva

Nasledujúce ráno Boáz predvoláva príbuzného, ktorého správa označuje ako „ten a ten“ ​(Roháčkov preklad) a ktorý je bližším príbuzným Noemy ako Boáz. Pred obyvateľmi a staršími mužmi mesta Boáz hovorí: ‚Myslel som si, že by som ti mal odhaliť tvoje právo kúpiť od Noemy kus poľa, ktoré patrilo jej manželovi Elimelechovi, lebo ho musí predať.‘ Potom sa pýta: ‚Kúpiš ho? Ak nie, potom ho vyplatím ja.‘ „Ten a ten“ odpovedá, že pole vyplatí. — Rút 4:1–4.

Ale „ten a ten“ netuší, že ho čaká prekvapenie! Boáz teraz pred všetkými svedkami vyhlasuje: „V ten deň, keď kúpiš pole z ruky Noemy, kúpiš ho i od Moábčanky Rút, manželky mŕtveho muža, aby bolo meno mŕtveho  muža vyzdvihnuté nad jeho dedičstvom.“ Tento príbuzný sa zo strachu, že by mohol poškodiť svoje vlastné dedičstvo, vzdáva svojho práva výplatcu slovami: „Nie som schopný uskutočniť vyplatenie.“ — Rút 4:5, 6.

Podľa zvyku muž, ktorý odmietol právo výplatcu, si musel vyzuť sandál a dať ho svojmu druhovi. A tak keď výplatca hovorí Boázovi: „Kúp si to sám“, vyzúva si sandál. Potom Boáz hovorí starším mužom a všetkému ľudu: „Dnes ste svedkami, že ja kupujem z ruky Noemy všetko, čo patrilo Elimelechovi, a všetko, čo patrilo Kiljonovi a Machlónovi. A ja kupujem pre seba za manželku aj Moábčanku Rút, manželku Machlónovu, aby meno mŕtveho muža bolo vyzdvihnuté nad jeho dedičstvom... Vy ste dnes svedkami.“ — Rút 4:7–10.

Všetci ľudia, ktorí boli v bráne, Boázovi hovoria: „Kiež Jehova dá, aby manželka, ktorá vstupuje do tvojho domu, bola ako Ráchel a ako Lea, ktoré obe vystavali dom Izraela; a ty ukáž svoju hodnotu v Efrate a urob si významné meno v Betleheme.“ — Rút 4:11, 12.

Boáz si s požehnaním ľudu berie Rút za manželku. Tá mu porodí syna menom Obéd, a tak sa Rút a Boáz stávajú predkami kráľa Dávida a nakoniec aj Ježiša Krista. — Rút 4:13–17; Matúš 1:5, 6, 16.

‚Dokonalá odmena‘

V celej tejto správe, od prvého láskavého pozdravu adresovaného žencom až po prijatie zodpovednosti zachovať meno Elimelechovej rodiny, Boáz vystupuje ako výnimočný muž — muž činu, ktorý konal s autoritou. Zároveň to bol muž viery, ktorý prejavoval rýdzosť a sebaovládanie. Boáz bol aj štedrý, láskavý, mravne bezúhonný a úplne poslušný Jehovovým príkazom.

Rút zas vyniká svojou láskou k Jehovovi, vernosťou voči Noeme a tiež svojou usilovnosťou a pokorou. Nie div, že ľudia ju považovali za ‚znamenitú ženu‘. Nejedla „chlieb lenivosti“ a vďaka svojej tvrdej práci dokázala uživiť aj svoju chudobnú svokru. (Príslovia 31:27, 31) Keď sa Rút ujala zodpovednosti starať sa o Noemu, určite cítila šťastie, ktoré vyplýva z dávania. — Skutky 20:35; 1. Timotejovi 5:4, 8.

V knihe Rút nachádzame naozaj vynikajúce príklady! Noema vidí, že Jehova na ňu nezabudol. Rút dostáva ‚dokonalú odmenu‘ tým, že sa stáva pramatkou Ježiša Krista. Boáz je požehnaný ‚znamenitou ženou‘. Títo ľudia sú pre nás dnes príkladom viery.

[Rámček na strane 26]

Lúč nádeje

Ak máš niekedy pocit, že žiješ v neradostných časoch, príbeh Rút môže byť pre teba lúčom nádeje. Tento príbeh vyniká ako dôležitý dodatok ku knihe Sudcovia. Kniha Rút rozpráva o tom, ako Jehova použil pokornú vdovu z cudzieho národa Moáb na to, aby vzbudil kráľa pre svoj ľud. Na pozadí chmúrnych udalostí tej doby, o ktorých sa píše v knihe Sudcovia, žiari Rútina viera ako lúč svetla.

Z čítania príbehu Rút môžeš získať istotu, že bez ohľadu na to, v akej ťažkej dobe sa ľudstvo nachádza, Boh sa vždy stará o svoj ľud a uskutočňuje svoje predsavzatia.