Odpoveď z Biblie

Proroctvo je posolstvo alebo zjavenie od Boha. V Biblii sa píše, že proroci „hovorili z Boha, ako boli unášaní svätým duchom“. (2. Petra 1:20, 21) Teda prorok je niekto, kto dostal informácie od Boha a odovzdáva ich ďalej. (Skutky 3:18)

Ako proroci dostávali informácie od Boha?

Boh odovzdával svoje myšlienky prorokom viacerými spôsobmi:

  • Písomne. Boh použil tento spôsob minimálne raz, a to vtedy, keď dal Mojžišovi Desať prikázaní. (2. Mojžišova 31:18)

  • Ústnou formou prostredníctvom anjelov. Boh tento spôsob použil napríklad vtedy, keď poslal anjela, aby Mojžiša poučil, čo má povedať egyptskému faraónovi. (2. Mojžišova 3:2–4, 10) Ak Bohu záležalo na presnom znení odovzdávaných informácií, prikázal anjelom, aby ich prorokom nadiktovali. Tak to bolo v prípade Mojžiša, ktorému povedal: „Zapíš si tieto slová, pretože podľa týchto slov uzavieram zmluvu s tebou a Izraelom.“ ​(2. Mojžišova 34:27) *

  • Vo videní. V niektorých prípadoch dostali proroci videnie, keď boli v bdelom stave a pri plnom vedomí. (Izaiáš 1:1; Habakuk 1:1) Videnia boli niekedy také živé, že proroci sa priamo zapájali do diania. (Lukáš 9:28–36; Zjavenie 1:10–17) V iných prípadoch dostali proroci videnia, keď boli v prorockom vytržení. (Skutky 10:10, 11; 22:17–21) Boh odovzdával svoje posolstvá prorokom aj v spánku pomocou snov. (Daniel 7:1; Skutky 16:9, 10)

  • Vnuknutím myšlienok. Boh viedol myseľ prorokov, aby vyjadrili jeho myšlienky. Biblia to opisuje takto: „Celé Písmo je inšpirované Bohom.“ Slovné spojenie „inšpirované Bohom“ sa prekladá aj ako „vdýchnuté Bohom“. (2. Timotejovi 3:16, Roháčkov preklad) Boh použil svoju činnú silu, svätého ducha, aby „vdýchol“ svoje myšlienky do mysle svojich služobníkov. Aj keď si proroci mohli zvoliť, aké slová použijú, informácie pochádzali od Boha. (2. Samuelova 23:1, 2)

Je proroctvo vždy predpoveďou budúcnosti?

Nie. No hoci biblické proroctvá nie sú vždy predpoveďami budúcnosti, väčšina informácií od Boha sa budúcnosti týkala aspoň nepriamo. Boží proroci v staroveku napríklad opakovane varovali Izraelitov, že konajú nesprávne. Hovorili im, aké dobré výsledky to prinesie, ak na varovanie zareagujú, a tiež to, aké utrpenie zažijú, ak ho odmietnu brať do úvahy. (Jeremiáš 25:4–6) Teda budúcnosť Izraelitov závisela od toho, akou cestou sa rozhodnú ísť. (5. Mojžišova 30:19, 20)

Príklady biblických proroctiev, ktoré nie sú predpoveďou budúcnosti

  •  V jednom prípade Izraeliti volali k Bohu o pomoc. Boh k nim poslal proroka, aby im vysvetlil, že im nepomáha preto, lebo odmietli poslúchať jeho príkazy. (Sudcovia 6:6–10)

  •  Keď sa raz Ježiš rozprával s istou Samaritánkou, povedal jej o veciach, ktoré zažila v minulosti a o ktorých mohol vedieť iba vďaka Bohu. Žena uznala, že Ježiš je prorok, aj keď jej nepovedal nič o budúcnosti. (Ján 4:17–19)

  •  Keď bol Ježiš pred súdom, jeho nepriatelia mu zakryli tvár, bili ho a hovorili: „Prorokuj, kto ťa udrel?“ Neznamenalo to, že chcú, aby im Ježiš predpovedal budúcnosť, ale aby s Božou pomocou zistil, kto ho udrel. (Lukáš 22:63, 64)

^ 7. ods. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že s Mojžišom hovoril priamo Boh, z Biblie sa dozvedáme, že Boh na odovzdanie mojžišovskej zmluvy Zákona použil anjelov. (Skutky 7:53; Galaťanom 3:19)