Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Pinyruodh Nyasaye En Ang’o?

Pinyruodh Nyasaye En Ang’o?

Pinyruodh Nyasaye En Ang’o?

WACH maduong’ ma Yesu ne lando ne en mane? Kaluwore gi Yesu owuon, ne en wach Pinyruodh Nyasaye. (Luka 4:43) Kane ji winje seche mowuoyo, en adier ni ne giwinjo kowuoyo kuom wach Pinyruoth nyading’eny. Be ne giwuoro wachno? Be ne gipenje ni Pinyruodhno to ne en ang’o? Ooyo. Buge mag Injili ok oting’o penjo ma kamago. Be dibed ni ne oyudo giseng’eyo wach Pinyruodh Nyasaye?

Adiera en ni, Ndiko machon ma Jo-Yahudi nokawo kaka buge maler, ne wuoyo kuom Pinyruodhno, ka ginyiso maler adimba gima Pinyruodhno en, koda gima obiro timo. E ndalogi, wanyalo puonjre weche mang’eny moloyo e wi Pinyruodhno kaka Jo-Yahudi bende notimo, to mana ka watiyo gi Muma. We wanon ane adiera moko abiriyo ma Muma puonjowa kuom Pinyruodhno. Adiera adek mokwongo, ne yudore mayot e kinde Jo-Yahudi ma nodak e ndalo Yesu, kendo motelo ne mano. Adek maluwe ne oel gi Kristo kata gi jootene e kinde Jokristo mokwongo. Kae to achiel mogik, en gima osenenore maler e ndalowagi.

1. Pinyruodh Nyasaye en sirkal madier, mabiro siko nyaka chieng’. Wach ma Muma nokwongo koro , nonyiso ni Nyasaye ne dhi oro jawar ne dhano moluore. Jali, miluongo ni ‘kodhi,’ ne dhi tieko chandruoge ma ne ochakore nikech ng’anjo mar Adam, Hawa, koda Satan. (Chakruok 3:15) Kinde mang’eny bang’e, ne onyis Ruoth Daudi, ma ne en jal ma noluoro Nyasaye, wach moro maber e wi ‘kodhini,’ kata Mesia. Kodhino ne dhi locho e wi Pinyruoth moro. Sirkandno ne dhi bedo mopogore gi mamoko duto. Ne odhi siko nyaka chieng’.​—2 Samuel 7:12-14.

2. Pinyruodh Nyasaye biro ketho sirkande duto mag dhano. Ne omi janabi Daniel fweny moro ma ne nyiso kaka sirkande moko madongo mag piny ne dhi luwore ka giwilore e loch e piny nyaka chop kindewagi. Ne ane giko mar weche mamorowa e fwenyno: “E ndalo ma ruodhigo [mogik mag dhano] nobedie, Nyasaye manie polo nochung piny ruoth moro ma ok norum nyaka chieng’, onge oganda moro ma nobedi gi loch kuom piny ruodhno; to enong’iny pinje ruodhigi duto, mi notiekgi, kendo nobedie nyaka chieng’.” Kuom mano, pinjeruodhi kata sirkande duto mag pinyni moriwo nyaka lwenje ma gikedo, timbegi ma ok kare kaachiel gi mibadhi maggi, ibiro kethi nyaka chieng’. Mana kaka weche ma Daniel nokoro nyiso, Pinyruodh Nyasaye chiegni locho e wi piny duto. (Daniel 2:44, 45) Loch mar pinyruodhno biro nenre ayanga, kendo enodong’ sirkal kende. *

3. Pinyruodh Nyasaye biro tieko lwenje, tuoche, kech, kata mana tho. Weche mabeyo ma Muma osekoro nyisowa gigo ma Pinyruodh Nyasaye biro timo e pinyka. Sirkandno biro timo gik ma sirkande mag dhano pok ne otimo, kendo ok ginyal timo ngang’. Par ane wachni​—ni gik lwenje duto okethi nyaka chieng’! ‘Lwenje rumo nyaka giko piny.’ (Zaburi 46:9) Laktache, osiptande, kata tuwo moro amora ok nochak obedie. Onge japiny ma nowachi ni, “Atuwo.” (Isaiah 33:24) Kech, nok mar chiemo nobed ma onge. “Bel nobedi mang’eny e piny.” (Zaburi 72:16) Dhi e liete, arita, kuonde kano jo motho e osiptal, kaachiel gi kuyo ma gigi kelo, ok nochak obedie. Tho, ma en jasikwa ma ok ol, gikone nokethi. Nyasaye nogol “tho nyaka chieng’, kendo Ruoth Nyasaye noyue piwang’ kuom wenge duto.”​—Isaiah 25:8.

4. Pinyruodh Nyasaye nigi Jaloch moyier gi Nyasaye. Mesia ne ok oyierre kende owuon, to bende ne ok oyiere gi dhano monyuol e richo. Ne oyiere gi Jehova Nyasaye owuon. Tiend Mesia kata Kristo magin nyinge malero migawo ma en-go, nyiso ni ne oyiere gi Jehova. Nyinge ariyogo tiendgi en, “Jal Mowal.” Kuom mano, Jehova walo Ruodhni, koyiedhe ne tich makende. Nyasaye wacho kama kuome: “Neuru jatichna, masiro; ng’ato maseyiedho, ma chunya mor kode: asemiye rohona; en noket ni ogendini bura.” (Isaiah 42:1; Mathayo 12:​17, 18) Be nitie ng’at mong’eyo maloyo Jachwechwa ni dwarore wabed gi Jaloch machalo nade?

5. Jaloch mar Pinyruodh Nyasaye osenyiso ni oromo, e wang’ dhano duto. Yesu ja Nazareth ne onyiso gi kit ngimane ni en e Mesia ma ne okor. Ne onyuole e anyuola ma Nyasaye ne oseyiero. (Chakruok 22:18; 1 Weche mag Ndalo 17:11; Mathayo 1:1) Kane en e piny, ne ochopo weche mang’eny ma ne okor e wi Mesia, ma gin weche ma nondiki higini gana mang’eny motelo. Ne ofwenye bende gie polo ni en e Mesia. Mano ne otimore nade? En ni, Nyasaye nowuoyo koa e polo kafwenye kaka Wuode owuon; malaike ne onyiso ni Yesu e Mesia ma ne okor; to bende Yesu notimo honni​—ka kinde mathoth otimo kamano e nyim joneno mang’eny​—to mano nyiso maler ni honnigi ne otimo kuom teko mar Nyasaye. * Yesu ne onyiso nyadinwoya ni ne odhi bedo Jaloch machalo nade. Ok ne en mana gi teko mar konyo ji, to bende ne en gi chuny mar timo kamano. (Mathayo 8:1-3) Ne ok oherre kende owuon, ne okecho ji, ne en jachir, kendo ne obolore. Sigand ngimane e piny, ondiki e Muma mondo ji duto osom.

6. Pinyruodh Nyasaye nigi joloch 144,000 malocho kanyachiel gi Kristo. Yesu ne owacho ni dhano moko, moriwo nyaka jootene, ne dhi locho kode e polo. Ne oluongogi ni, ‘kweth matin.’ (Luka 12:32) Bang’e, ne onyis jaote Johana ni kwan duto mar kweth matinni ne dhi bedo ji 144,000. Ne gidhi bedo gi tich majaber e polo, mar locho kaka ruodhi kendo tiyo kaka jodolo kanyachiel gi Kristo.​—Fweny 5:9, 10; 14:1, 3.

7. Pinyruodh Nyasaye masani locho e polo, oikore chako locho e wi piny duto. Adiera mar abiriyoni en achiel kuom adiera ma morowae moloyo. Muma oting’o weche mang’eny manyiso gadier ni osemi Yesu teko kaka Ruoth e polo. Olocho kuno gie sani, e ndalowagi, to e kinde mokayo machiegni, lochne biro kwako piny mangima, mondo ochop weche mabeyo mokor ma wasewuoyoe. Kata kamano, ere kaka wanyalo bedo gadier ni Pinyruodh Nyasaye locho gie sani? To obiro chako locho e wi piny karang’o?

[Weche moler piny]

^ par. 5 Weche mokor kaka mago nyiso ni Pinyruodh Nyasaye ok en gimoro man ei chunywa, kaka osepuonj ji mathoth.