Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

WACH MADUONG’ MA GASET WUOYOE | SIRKAL MA ONGE MIBADHI

Pinyruodh Nyasaye En Sirkal ma Onge Mibadhi

Pinyruodh Nyasaye En Sirkal ma Onge Mibadhi

Jal moro ma nono rekod mag pesa e piny Nicaragua nolero gima duong’ momiyo oparo ni mibadhi e sirkal ok nyal rumo. Nowacho ni jotich sirkal gin raia, to ka raia gin jo mibadhi to jotich sirkal bende biro bedo jo mibadhi.

Donge inyalo yie ni ka oganda dhano gin jo mibadhi, to sirkal moro amora mar dhano bende nyaka bed kamano? Omiyo, sirkal ma onge gi mibadhi nyaka bed sirkal ma ok ta gi dhano. Muma wuoyo kuom sirkal ma kamano, tiende ni Pinyruodh Nyasaye, ma en sirkal ma Yesu nopuonjo jolupne mondo okwa e lamo.—Mathayo 6:9, 10.

Pinyruodh Nyasaye en sirkal madier ma locho koa e polo. Obiro kawo kar sirkande duto mag dhano. (Zaburi 2:8, 9; Fweny 16:14; 19:19-21) Achiel kuom gik ma Pinyruodh Nyasaye biro timo ne dhano en tieko mibadhi. Wanon ane weche auchiel ma miyo wabedo gadier kuom wachno.

1. TEKO MAR LOCHO

PEK MA BEDOE: Raia ema siro gik ma sirkande mag dhano timo, to ahinya ahinya kokalo kuom osuru ma gichulo. Wach chulo osuru rwakoga jotelo moko e tem mar kwalo pesa, ka moko kuomgi to kawoga asoya kuom ji achiel achiel madwaro mondo odwoknegi osuru piny, kata pesa mamoko ma gichulo. Tim ma kamano nyalo kelo chandruok maduong’ ahinya nikech sirkal medoga osuru mondo ochulgo pesa malal, kendo timo kamano pod medo mibadhi. E alwora ma kamano, joma tir ema nyalo yudo pek moloyo.

GIMA PINYRUOTH BIRO TIMO: Pinyruodh Nyasaye yudo teko mar loch koa kuom Jehova, * Nyasaye manyalo duto. (Fweny 11:15) Sirkandno ok bi choko osuru moro amora mondo eka ochop tijene. Kar mano, kokalo kuom “duong’ mar tekone” kendo nikech en jachiwo, obiro neno ni Pinyruoth ochiwo ne raia duto gik moko duto ma gidwaro.—Isaiah 40:26; Zaburi 145:16.

2. JALOCH

PEK MA BEDOE: Susan Rose-Ackerman ma ae wawuoyo kuome e sula mokalo wacho ni kinda mar tieko mibadhi “nyaka chakre mana gi jotelo.” Dhano bedoga ma onge gi yie kuom sirkal sama sirkal temo tieko mibadhi kuom polise kod josol osuru, ka mibadhi to otimo newa kuom jotelo madongo mag sirkal. Kata mana jatelo ma dhano maberie moloyo, pod en dhano monyuol e richo. Mana kaka Muma wacho, “onge ng’a makare e piny, matimo maber ma ok keth.”—Eklesiastes 7:20.

Yesu notamore kawo asoya maduong’ie moloyo duto

GIMA PINYRUOTH BIRO TIMO: Mopogore gi dhano man gi richo, Yesu Kristo, ma Nyasaye oseyiero mondo oloch e Pinyruoth, en jaloch ma ok nyal ket e tem mar timo richo. Yesu nonyiso mano kane otamore kawo asoya maduong’ie moloyo, tiende ni “pinjeruodhi duto mag piny kod ber mar duong’ ma gin-go.” Satan ma en jaloch mar pinyni ema notemo Yesu gi wachno kosingo miyo Yesu pinjeruodhi mag pinyni, tek mana ni Yesu olame mana dichiel. (Mathayo 4:8-10; Johana 14:30) Kata mana sama ne isando Yesu nyaka otho, nong’ado mar rito timne makare, omiyo notamore tiyo gi yedhe mamero ji ma ne nyalo konyo e duokone rem chien, nikech yedhego ne nyalo mono pache tiyo maber. (Mathayo 27:34) Nikech Nyasaye nochiere e ngima mar polo, Yesu osenyiso ni owinjore chuth bedo jaloch mar Pinyruodh Nyasaye.—Jo-Filipi 2:8-11.

3. LOCH MASIKO

PEK MA BEDOE: Pinje mang’eny yiero jotelo kinde ka kinde ka gineno ni mano ema konyogi golo jotelo ma jomibadhi e loch. Kata kamano, adiera en ni kampen kod yiero opong’ga gi mibadhi, kata mana e pinje ma wachre ni odongo. Kokalo kuom solro mag kampen kod timbe mamoko, jomwandu nyalo tiyo gi pesgi e yo marach e keto ng’at ma ok owinjore e loch.

Jaj miluongo ni John Paul Stevens mar Kot Maduong’ Chuth mar Amerka nondiko ni tiyo gi pesa e yo ma kamano “ok keth mana ratiro ma sirkal nigo mar locho kende, to oketho kata yie ma ji nigo kuom sirkal.” Ok kawwa gi wuoro, ni dhano e piny mangima neno riwruoge mag siasa kaka riwruoge man gi mibadhi moloyo duto.

GIMA PINYRUOTH BIRO TIMO: Pinyruodh Nyasaye en sirkal ma biro siko nyaka chieng’, omiyo kampen kata mibadhi ma bedoga e kinde mag siasa biro rumo. (Daniel 7:13, 14) Nikech Nyasaye ema yiero Jaloch mar Pinyruodhno, dhano ok bi goyo ombulu kata golo jalojno e telo. Nikech Pinyruodhno ochung’ motegno, mano nyiso ni gik mabeyo ma Pinyruodhno biro timo ne dhano biro siko nyaka chieng’.

4. CHIKE

Pinyruodh Nyasaye en sirkal madier ma locho koa e polo

PEK MA BEDOE: Samoro inyalo paro ni loso chike manyien nyalo kelo ber. Kata kamano, josomo molony wacho ni kinde mang’eny, loso chike manyien chiwo thuolo momedore mag timo mibadhi. E wi mago, chike miloso mondo odwok mibadhi chien kawoga pesa mang’eny, to ok gikonyga ahinya.

GIMA PINYRUOTH BIRO TIMO: Chike mag Pinyruodh Nyasaye beyo ahinya moloyo mag sirkande mag dhano. Kuom ranyisi, kar keto chike mang’eny monego waluw, Yesu nochiwo puonj moro mong’ere ahinya. Nowacho kama: “Omiyo, gik moko duto ma udwaro ni ji otimnu, un bende utimnegi kamano.” (Mathayo 7:12) Gima nyalo nenore maler kae en ni, chike mag Pinyruoth mulo ahinya dwaro manie chuny kod gik ma ng’ato timo. Yesu nowacho kama: “Nyaka iher wadu kaka iherori iwuon.” (Mathayo 22:39) Kuom adier, Nyasaye ma nyalo somo chuny dhano, ema nyalo keto chike kaka mago.—1 Samuel 16:7.

5. GIK MAKELO MIBADHI

PEK MA BEDOE: Gik ma miyo ji bedo gi timbe mag mibadhi gin ich-lach gi guondo. Jotich sirkal kaachiel gi raia jobedoga gi kido marichogo. Kuom wach ot ma ne ogore piny e taon mar Seoul ma ae wawuoyoe e sula mokalo, jotelo mag sirkal ne oyie kawo asoya kuom jogedo ma ne ong’eyo ni chiwo asoya yot moloyo tiyo gi yore mag gedo kod gige gedo mowinjore.

Kuom mano, mondo mibadhi orum, nyaka puonj ji kaka ginyalo loyo kido maricho mogurore e chuny dhano kaka ich-lach kod guondo. Kata kamano, sirkande mag dhano onge gi gombo kod nyalo mar chiwo puonj machalo kamano.

GIMA PINYRUOTH BIRO TIMO: Pinyruodh Nyasaye kedo gi gik makelo mibadhi ka opuonjo ji kaka ginyalo loyo kido maricho makelo mibadhi. * Puonj ma kamano konyogi ‘doko manyien e paro ma chikogi.’ (Jo-Efeso 4:23) Gipuonjore golo kido kaka ich-lach koda guondo, kae to gibedo joma gigegi romogi kendo joma dewo jowadgi.—Jo-Filipi 2:4; 1 Timotheo 6:6.

6. RAIA

PEK MA BEDOE: Kata mana e alwora maber ma ji yudoe puonj mabeyo matayo timbegi, pod jomoko biro yiero bedo jomibadhi. Josomo molony wacho ni mano e gimomiyo loje mag dhano ok nyal tieko mibadhi. Gima samoro sirkande mag dhano nyalo timo en mana dwoko chien mibadhi kod chandruok ma mibadhi kelo.

GIMA PINYRUOTH BIRO TIMO: Riwruok miluongo ni United Nations Convention Against Corruption wacho ni, mondo wanyagre gi mibadhi, sirkande nyaka jiw “tim makare, bedo joratiro kod neno ni ng’at moketho okawne okang’.” Kata obedo ni mae en chenro maber, Pinyruodh Nyasaye ok jiw mana kido ma kamago kende, to odwaro ni raia mage obed gi kido ma kamago. Muma wacho ni “joma igi lach” kod “jomiriambo” ok nodonj e Pinyruodh Nyasaye.—1 Jo-Korintho 6:9-11; Fweny 21:8.

Dhano nyalo puonjore dak kaluwore gi puonj makare mag Nyasaye, mana kaka Jokristo mokwongo notimo. Kuom ranyisi, ka ne japuonjre miluongo ni Simon notemo nyiewo roho maler kuom joote, jootego notamore kawo asoya kae to ne ginyise niya: “Lok chunyi ia e timni marachni.” Ka ne Simon oneno ni gomboneno ne nyalo tere kama rach, nokwayo joote olamne mondo olo gombono.—Tich Joote 8:18-24.

KAKA WANYALO BEDO RAIA MAG PINYRUODH NYASAYE

Inyalo bedo raia mar Pinyruodh Nyasaye kata obedo ni iwuok e piny mane. (Tich Joote 10:34, 35) Chenro mar puonjo ji ma Pinyruodh Nyasaye chiwo, ma sani yudore e piny ngima biro konyi neno kaka inyalo timo kamano. Joneno mag Jehova diher nyisi chenro ma gin-go mar puonjruok gi ji Muma e ute kata e mier, nono ma onge chudo, ma en chenro ma nyalo kawo dakika apar kata mokalo juma ka juma. Inyalo puonjori bende “wach maber mar Pinyruodh Nyasaye,” moriwo koda kaka Pinyruodhno biro tieko mibadhi. (Luka 4:43) Wakwayi mondo iwuo gi Joneno mag Jehova man e alworau kata ilim Websait marwa mar jw.org/luo.

Be diher puonjori Muma ma onge chudo?

^ par. 8 Muma nyiso ni nying Nyasaye en Jehova.

^ par. 22 Kuom ranyisi, ne sula ma wacho ni Je, Inawezekana Kuwa Mnyoofu Katika Ulimwengu Wenye Ufisadi?e gaset mar Ohinga mar Jarito ma Oktoba 1, 2012 mar Swahili.